SME
Štvrtok, 9. apríl, 2020 | Meniny má Milena
NÁZORY

Demokratka, ktorá na Trumpovom mítingu neverila vlastným očiam

Ako prestať byť priaznivcom strany, ku ktorej ste predtým patrili celý život.

Dlhý rad ľud pred vstupom na míting Donalda Trumpa.Dlhý rad ľud pred vstupom na míting Donalda Trumpa. (Zdroj: SITA/AP)

Milí čitatelia, pred dvoma dňami som narazil na článok psychologičky Karlyn Borysenko o tom, že ako mnohoročná registrovaná priaznivkyne demokratickej strany išla na Trumpov míting a že sa odtiaľ vrátila sa ... zaujímavými závermi.

Vrátane toho, že demokrati nemajú šancu tieto voľby vyhrať.

Článok síce vyšiel na menšom bočnom webe veľkého servera medium.com, ale začal sa šíriť virálne (v súčasnej dobe vráti Google na zadanie "trump rally Borysenko" na 90 000 výsledkov).

Prečítal som si ho a bolo mi jasné prečo, píše Marian Kechlibar v článku uverejnenom na jeho webe kechlibar.net.

Článok pokračuje pod video reklamou

Lucia Súľovská, ktorú týmto zdravím, ma naviedla na myšlienku, aby som kontaktoval autorku a požiadal ju o povolenie na preklad.

Súhlas som od nej dostal a hneď sa na to "vrhol", pretože si myslím, že český čitateľ by o túto tému nemal prísť. Preklad zodpovedá štvrtkovej (13.2) verzii článku, od tej doby som si všimol, že tam bolo niekoľko drobných úprav.

Tak teda, Karlyn Borysenko a jej návšteva Trumpovej akcie. Dajme jej slovo.

***

"Keď niečo publikujem online, zvyčajne sa to týka práce. Dúfam, že mi prepáčite tento výlet stranou, pretože si myslím, že my na ľavici sa musíme poctivo pozrieť do zrkadla a pohovoriť si úprimne o tom, čo sa deje.

Keby ste mi pred tromi rokmi povedali, že jedného dňa pôjdem na Trumpov míting, vysmiala by som sa vám a odpovedala by som, že niečo také sa nikdy nestane. Dosť možno by som to isté urobila ešte pred tromi mesiacmi. Ako sa teda stalo, že som sa ocitla v meste Manchester v New Hampshire medzi jedenástimi tisíckami Trumpových priaznivcov? Verte-neverte, začalo to pletením.

Asi sa vám nezdá, že by práve pletenie bolo extra politickou aktivitou, ale to by bol omyl. Veľa ľudí, ktorí pletú, sa angažuje v sociálnej spravodlivosti a radi hovoria o tom, akú revolučný úlohu zohralo pletenie v našej kultúre.

Ako niekto, kto pletie len občas, som tomu nikdy nevenovala zvláštnu pozornosť. Pletiem preto, aby som sa uvoľnila a zabudla na stresy každodenného života, nie preto, aby som sa do nich norila ešte viac. Ale ak máte Instagram a pletiete, nedá sa tomu uniknúť.

Začalo to asi pred rokom, keď gangy bojovníkov za sociálnu spravodlivosť začali prenasledovať každého, kto sa striktne nedržal ich ideológie. Stohlavé davy šikanovali a terorizovali ľudí kvôli úplným banalitám.

Na jedného muža sa zosypalo toľko agresívnych útočníkov, že sa nervovo zrútil a skončil v nemocnici, kde ho strážili, aby nespáchal samovraždu.

To nebolo v poriadku a keď som videla, koľko žlči dokážu rozliať tí, s ktorými som stála na rovnakej politickej strane, bol to pre mňa otras.

Viete, bola som presne ten typ demokrata, ktorý považoval každého Trumpovho voliča za rasistu. Boli to pre mňa strašní (a opovrhnutiahodní) ľudia a venovala som veľa úsilia tomu, aby som eliminovala ich hlasy z miest, kde som sa vyskytovala.

Tých, ktorí len opatrne vyjadrili podporu Trumpovi, som mazala zo zoznamov priateľov a blokovala ich. Veľa som sa pozerala na MSNBC, bola som presvedčená, že všetko, čo robí, je strašné, že nenávidí každého, kto nie je heterosexuálny biely muž, a že na ňom nie je nič dobré.

Ale keď som uvidela, aké množstvo nenávisti vychádza od ľavice v malej komunite ľudí, ktorí radi pletú, začala som o všetkom pochybovať. Začala som narušovať svoju bublinu tým, že som popriala sluchu hlasom, o ktorých som si myslela, že sa s nimi nemôžem zhodnúť. Chcela som porozumieť ich perspektíve a myslela som si, že sa mi potvrdí myšlienka, že sú naplnení nenávisťou ku každému, kto nie je ako oni.

Ukázalo sa, že to tak nie je. Čím viac hlasov mimo ľavicu som počúvala, tým viac som dochádzala k poznaniu, že to nie sú zlí ľudia.

Neboli to rasisti, nacisti ani zástancovia nadradenosti bielej rasy. Naše názory na spoločenské a ekonomické otázky sa líšili, ale odlišnosť názorov ešte neznamená, že vaši oponenti sú zlí.

A dokázali svoje názory podporiť argumentmi, na rozdiel od pokriku, ktorý som počula zo svojej strany politického spektra.

Zistila som, alebo skôr znovu zistila, že existuje hnutie #WalkAway (hnutie bývalých priaznivcov demokratickej strany, pozn. MK). Už som o nich počula skôr na MSNBC, kde mi povedali, že je to podvod plný ruských robotov.

Ale potom som začala stretávať skutočných ľudí, ktorí predtým boli demokratmi a rozhodli sa odísť, pretože už nedokázali znášať spôsob jednania ľavice. Pozerala som sa na stretnutia, ktoré usporiadali s rôznymi menšinovými komunitami (všetko dostupné v plnej dĺžke na YouTube) a videla som pokojnú, racionálnu debatu ľudí rôznych rás, pôvodov, orientácie a životných skúseností.

Pridala som sa k ich Facebookovej skupine a každý deň na mňa vyskakovali príbehy, v ktorých ľudia opisovali, prečo skončili s Demokratickou stranou.

Nebol to podvod. Tí ľudia nie sú ruskí roboti. A hlavne, bol to závan sviežeho vzduchu. V tejto skupine neexistoval žiadny univerzálny konsenzus - niektorí sú Trumpovi priaznivci, iní nie - ale hovorili spolu a zdieľali svoje názory bez revu, hnevu a snahy zmazať toho druhého zo siete.

To už som pochybovala o všetkom. Koľko falošných príbehov mi "predali"? Čo keď druhú stranu vnímam skreslene? Je naozaj možné, že by polovica krajiny boli rasisti? Nie je tá nenávisť k Trumpovi skôr diagnóza, a nie som jedným z pacientov?

A tá najväčšia otázka znela takto: naozaj nenávidím Trumpa tak, že by som priala tejto zemi krach ako trest pre neho a pre jeho voličov?

O nejaký čas neskôr prišiel čas primárok a New Hampshire je plné politikov, ktorí sa uchádzajú o naše hlasy.

Videla som skoro všetkých kandidátov za demokratov osobne a skoro pri všetkých znie ich posolstvo rovnako: hrôza a skaza, nielen čo sa Trumpa a jeho osobných slabín týka, ale s veľkým zdôraznením, že táto krajina je príšerne rasistická.

Verím tomu, že v našej krajine máme ešte nedoriešené rasové záležitosti. Verím, že každý by mal mať rovnaký prístup k príležitostiam a že nikto nemá menšiu alebo väčšiu hodnotu ako niekto iný. Ale aj keď tragédia v Charlottesville bola spôsobená skutočnými rasistami a nacistami a zástancami nadradenosti bielej rasy, začala som chápať, že tieto nálepky k väčšine ľudí, ktorí podporujú Trumpa, nesedí.

Aj napriek tomu som váhala, či mám ísť na jeho míting. Myslím si, že jeho prístup k veciam nie je hoden prezidentského úradu. Jeho Twitter ma vyslovene štve. Nesúhlasím s mnohými jeho politickými krokmi. Rovnako som ho však chcela vidieť na vlastné oči.

Nebudem vám klamať, bola som nervózna, a tak som začala na známejším území, v živej šou MSNBC, ktorá sa konala neďaleko Trumpovho mítingu.

Rozhodla som sa, že si vezmem červenú čiapku, ale s trochu upraveným nápisom: "Urobte slobodu slova zase veľkú", čo je môj protest proti cancel culture (kultúra mazania ľudí a rušenia akcií, pozn. MK). Dokonca som sa odfotila aj s moderátorom MSNBC Arim Melberom, len tak pre srandu.

Viete, čo je zvláštne? Zrovna túto čiapku si ľudia interpretujú úplne inak. Keď som ju mala na hlave medzi ľavičiarmi, vykladali si to tak, že útočím na pravicu.

Medzi pravicou si zase myslia, že tým narážam na ľavicu. Je to celkom zaujímavá pripomienka toho, ako veľmi naše predsudky zohrávajú úlohu vo vnímaní sveta.

Na tom natáčaní MSNBC som prehodila pár slov s rôznymi ľuďmi a povedala im nenápadne, že zvažujem návštevu Trumpovho mítingu.

Ich prvá reakcia bol naozajstný strach o moje bezpečie. Nikdy predtým som od toľkých neznámych ľudí nedostala toľko úprimne mienených rád, čo nemám robiť.

Jedna žena mi povedala, že tam sa schádza len tá najhoršia spodina. Iný muž mi povedal, že na Trumpovom zraze sa stal terčom nejakých svalovcov. Ešte iná žena mi ponúkla svoj sprej s čiernym korením. Všetkým som im povedala, že budem opatrná a že vypadnem, akonáhle by sa začalo niečo diať.

Títo ľudia však nevedeli, že nie sú jediní, kto má strach. Niektorí z mojich pravicových priateľov online vyjadrili obavy, ale nie preto, že by sa báli toho, čo vykonajú účastníci mítingu. Báli sa toho, že na účastníkov niekto zaútočí!

Bolo to len jeden deň potom, čo nejaký muž vošiel na Floride autom do stanu, kde republikáni registrovali svojich priaznivcov k voľbám, a panovala obava, že by sa to mohlo stať znovu, alebo že prídu autobusy s Antifou z Bostonu.

Práve tak, ako som upokojovala tých na ľavici, i pravicovým kamarátom som povedala, že sa nič diať nebude a že v New Hampshire žiadnu Antifu nemáme.

Nemôžem však zaprieť, že to vo mne trochu hlodalo. Keď sa o vaše bezpečie boja všetci, začnete premýšľať nad tým, či nemajú pravdu. Zároveň to pre mňa ale bola ďalšia motivácia ísť, pretože som videla, že obe strany sa vnímajú rovnako: každá sa bojí toho, čo je tá druhá zač a čoho všetkého je schopná.

Keby sa navzájom mohli aspoň na chvíľu vcítiť do tej druhej, možno by pochopili, že toho nevedia viac, než vedia.

Hodinu a pol predtým, než sa mali otvoriť brány, som dorazila na miesto. Fronta už sa tiahla takmer dva kilometre od vchodu. Čakanie som si krátila hovorením s ľuďmi okolo.

Všetci na mňa boli milí! Nikto na mňa neútočil, neobťažoval ma a ani na okamih som sa nebála o svoje bezpečie.

Boli to normálni ľudia zo všetkých kútov života. Stretla som veteránov, učiteľa, živnostníkov. Mali radosť a tešili sa. Ako sme sa tak spolu bavili, prezradila som, že som demokratka. "Skvelé! Ste vítaná! "

Vnútri panovala atmosféra ako na oslave. Vlastne to pôsobilo viac ako rockový koncert než ako politická akcia. Ľudia sa bavili, niektorí tancovali na muziku, ktorá hrala z reproduktorov. Nikdy som niečo také na politických akciách nezažila. Ani za Obamu roku 2008 to nebolo také.

Dva dni predtým sa na tom istom mieste konala predvolebná akcia demokratov, kde som bola tiež. Kontrast bol ohromný.

Po prvé, Trump zaplnil celý štadión na prasknutie. Hoci demokrati mali na mieste všetkých dôležitých kandidátov a rozdávali lístky zadarmo, to sa im nepodarilo.

Trumpovi voliči pôsobili súdržným dojmom. U demokratov publikum bučalo a pískalo na ľudí, s ktorými nesúhlasilo, a skupinky na seba kričali navzájom.

U Trumpa prevažoval optimistický pohľad do budúcnosti, demokrati boli depresívni.

U Trumpa boli ľudí hrdí na to, že sú Američania. U demokratov sa zdôrazňovalo, že naša krajina je rasistická skrz naskrz.

Samozrejme, Trump sa bude vždy sám predvádzať v tom najlepšom svetle. Viem, že klame. Dá sa to dokázať. Ale sila jeho mítingu nebola vo faktoch a číslach. Bol to zraz ľudí, ktorí cítili, že niekto za nich bojuje.

Nájdu sa ľudia, ktorí povedia: "No jasne, že sa tam cíti dobre, veď je to sekta."

Ale myslím si, že to nie je pravda. Veľa ľudí, s ktorými som hovorila, videlo Trumpa kriticky. Niektorým sa nepáčilo jeho vystupovanie. Iní hovorili, že by nemal toľko tweetovať. Sektári svojho vodcu nespochybňujú.

Ľudia, ktorých som tam videla, neboli nekritickí, ale mysleli si, že klady prevažujú nad zápormi. Nemilujú ho preto, že by bol dokonalý, ale preto, že verí tomu, že stojí na ich strane.

Keď som z mítingu odchádzala, prechádzala som okolo tisícových zástupov ľudí, ktorí sledovali dianie na štadióne zvonku na veľkých obrazovkách, pretože už sa nezmestili dovnútra. A vedela som, že nie je šanca, že by Trump v novembri prehral.

Absolútne žiadna šanca.

Myslím si, že je úplne jedno, koho demokrati nakoniec nominujú; Trump s ním vytrie podlahu. Ak mi neveríte, bežte na jeho míting a presvedčte sa sami. Nebojte, nič sa vám nestane.

Dnes som v demokratických primárkach hlasovala pre Peta Buttigiega. Myslím si, že pre túto krajinu by bol dobrý, a v budúcnosti na neho možno ešte príde rad. Ale zajtra sa preregistrujrm a už nebudem zapísaný volič demokratov, ale nezávislý.

Odchádzam od strany, u ktorej som strávila dvadsať rokov, a posedím si chvíľu v stredu. Na oboch stranách sú extrémy, ktoré mi vadia, ale zároveň verím, že veľká väčšina ľudí je v podstate slušných a chceli by pre svoju krajinu to najlepšie, len sa nezhodnú, ako to dosiahnuť.

Ale kým sa navzájom nezačneme vnímať ako ľudské bytosti, nedokážeme tú trhlinu zaceliť.

Odmietam byť súčasťou tejto polarizácie. Odmietam nenávidieť ľudí, ktorých nepoznám, len preto, že hlasovali inak ako ja. Ak sa má táto krajina uzdraviť, musíme sa zase zblížiť, nie sa od seba odťahovať.

Myslím, že demokratov čaká v novembri veľké fiasko a myslím, že väčšina z nich bude úplne šokovaná, pretože existujú v sociálnych bublinách, ktoré neodrážajú širšiu realitu.

Dúfam, že ich to preberie a že sa dokážu kriticky pozrieť sami na seba a spýtať sa, ako to, že to dopracovali až sem.

Možno potom začnú počúvať. Skôr o tom pochybujem, ale dúfať môžem vždy."

Karlyn Borysenko

***

OK, toľko autorka, teraz zase prichádzam k slovu ja, Marian Kechlibar. Dúfam, že so mnou ešte chvíľu vydržíte. Už mám pre vás len pár ďalších odsekov.

Keď som tento článok zdieľal ešte v anglickom origináli na Twitteri, reakcie boli rôzne. Jeden používateľ napríklad napísal, že mu to príde veľmi pozitívne, ako by to bola propaganda napísaná na objednávku, a začal uvádzať príklady toxického správania zo strany republikánov.

Článok má určite trochu naivný tón, ale myslím si, že ako propaganda zamýšľaný nie je. Časom určite autorka trochu skoriguje svoj pohľad, až stretne pár protivných ľudí z druhého brehu.

Avšak jeho celkové vyznenie na mňa pôsobí skôr ako táto scéna zo slávneho filmu Shawshank Redemption (Vykúpenie z väznice Shawshank). Nesmierny pocit úľavy z toho, že ste konečne utiekli z miesta, ktoré pre vás bolo peklom. Aj keď ste sa pritom museli preplaziť polkilometrovou rúrkou plnú tekutých sr..., vieme čoho.

Načítavám video...

Čo tým presne myslím? Autorka naráža na dianie v komunite venujúcej sa pleteniu, čo je niečo, o čom som svojho času písal, ale inak som tomu nevenoval veľa pozornosti. Jej článok ma prinútil sa k tejto téme vrátiť a preskúmať ho trochu podrobnejšie.

Vôbec sa nečudujem, že Karlyn Borysenko tak oslavuje svoj úspešný útek, pretože pod náporom aktivistov situácia v "pletacej" komunite vygradovala do absolútneho záchvatu maoizmu. Tak šialeného, ​​že to pred pár týždňami veľmi kriticky spracovala BBC. Keď už ako progresívci stratíte sympatie u BBC, je to fakt zlé.

Tá vyššie odkázaná relácia na BBC Radio stojí za vypočutie, a rovnako tak vám odporúčam si prečítať článok, ktorý napísal hlavný autor programu Gavin Haynes pre server Unherd.

Pôvodne som túto tému chcel nejako rozsiahlo komentovať sám, ale Haynes to vystihol ďaleko lepšie, než by som dokázal ja. Ak máte čas len na jedno, dajte prednosť článku.

Boj o ideologickú čistotu je strašná a deštruktívna vec, ktorá už nemá nič spoločné s morálkou, spravodlivosťou alebo slušnosťou, aj keď sa nimi veľmi rada zaklína.

Bližšie má skôr k stalinovským monsterprocesom alebo gilotinovému teroru po francúzskej revolúcii, vrátane toho, že sa časom obracia proti svojim iniciátorom.

Práve prípad Nathana Taylora, pletiara, ktorý tú vec rozbehol, bez toho, aby čakal, do akých obludných rozmerov narastie - a ktorého tiež o pár mesiacov neskôr dôkladne zomlelo - mi trochu pripomína najhoršie chvíle dvadsiateho storočia.

Avšak zohrané amatérskymi hercami nedisponujúcimi skutočnou silou štátnej moci, ako čierna internetová fraška bez reálneho popraviska na konci procesu.

Dúfajme, že tú moc nikdy do rúk nedostanú.

Mimochodom, reportér Haynes kontaktoval dvadsať najviac aktívnych šikanujúcich jedincov s tým, že by rád, aby o svojej činnosti prehovorili do relácie BBC.

Žiadny na to nepristúpil, niektorí si ho okamžite zablokovali. Dobrá skúsenosť: Ak sa títo jedinci nenachádzajú práve v bezpečí davu, nie sú až tak sebaistí, snáď sa aj trochu boja.

Koniec koncov nastolili dosť pekelný štandard zaobchádzania s inými ľuďmi, teda musia niekde v kútiku duše očakávať, že jedného dňa sa pomyselné karmické koleso otočí proti nim. (Tým nechcem povedať, že by sme im my ostatní mali robiť to isté!)

Tento poznatok sa môže niekedy v budúcnosti celkom hodiť, ak vyvstane v nejakom konkrétnom prípade nevyhnutnosť, hm, protiofenzívy. Český jazykový priestor je príliš malý na to, aby tu vznikli naozaj tisíchlavé šikanujúce davy, ale ak sa toto dokázalo odohrať aj v nepočetnej skupine ľudí, ktorí radi pletú a dávajú svoje vzory na Instagram, môže sa to raz stať aj tu.

Malý odkaz na záver: relevantný článok z minulosti, jeden z prvých, ktorý som do Neviditeľného psa napísal, a na ktorý som dodnes vcelku hrdý. Vznikol ešte pred založením tohto blogu.

Najčítanejšie články

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Viac ako polovica Slovákov sa bojí nového koronavírusu aj jeho dosahov

"Každý tretí si obavy skôr nepripúšťa a každý desiaty si ich nepripúšťa vôbec," uvádza prieskum.

Ľudia na bratislavskej hrádzi v nedeľu 29. marca.
Európska únia

Švédsko využije údaje z mobilov na analýzu pohybu obyvateľov

Výsledky analýzy by sa mali využiť aj pri navrhovaní nových epidemiologických opatrení, ako tiež pri posudzovaní účinnosti tých doterajších.

Centrum Štokholmu 1. apríla.
Slovensko

Policajt, ktorý eskortoval ľudí prichádzajúcich z Tirolska, sa nakazil koronavírusom, informoval premiér

Testy zo stredy na Covid-19 odhalili 19 nových prípadov koronavírusu, spolu je tak na Slovensku nakazených 701 ľudí.

Zľava: Minister zdravotníctva SR Marek Krajčí a predseda vlády SR Igor Matovič.
Koronavírus

Z choroby COVID-19 sa vyliečilo dvojmesačné dieťa

Toto dieťa sa považuje za najmladšieho známeho pacienta v Taliansku, ktorý sa vyliečil z tohto potenciálne smrteľného ochorenia.

Nemocnica vo Varese.