Hospodárske noviny tvrdia, že ak by sa 20 najväčších tzv. "Dezinformačných serverov" v krajine počítalo ako jedno médium, patrilo by k najsilnejším v krajine.
Alebo: O koľko peňazí tým asi pripravili "seriózne" servery?
V trhovej ekonomike by sa novinári zamysleli, čím to je, že ich ľudia nechcú čítať a hľadajú alternatívy.
V centrálne riadenej ekonomike by alternatívy zakázali, píše Markéta Šichtařová v článku uverejnenom ja jej blogu na webe serveru idnes.cz.
My sme niekde medzi. Nemainstreamové médiá sú povolené, ale stále viac ostrakizované. Začína to tým, že sú čitatelia aj respondenti, ktorí s nimi hovoria (teda poskytujú im rozhovory) opovrhovaní.
Z pohľadu obsahu hovoria kritici alternatívnych spravodajských serverov o miešaní serióznych správ, senzácií a dezinformácií. Čo je podľa mňa klasická definícia bulváru.
Pri bulvári musí človek tiež počítať s tým, že nie všetko musí byť pravda. Rad ľudí už vyhral s bulvárom spor o nepravdivé "správy" o svojej osobe. Ale nikto z týchto bulvárnych klebiet nerobil ruský biznis.
Iste, je neetické písať o nejakej celebrite zjavnú nepravdu. Je však rozdiel medzi neetickosťou a medzi cielenú propagandou v prospech cudzej mocnosti.
Nie je náhodou veľká časť dnešných nepravdivých správ "len" z kolonky neetické namiesto z kolonky dezinformácie?
Nie je náhodou fóbia z dezinformácií a z prokremeľskej propagandy v niektorých prípadoch práve takou predimenzovanou paranojou, ako strach z pavúkov či z choroboplodných zárodkov na každej kľučke?
Ľudia, ktorí si u nás predsavzali boj s internetovými trollmi či dezinformátormi, si hovoria elfovia. Fungujú ako dobrovoľníci na "čistenie internetu" a zálusk majú práve predovšetkým na proruskú propagandu.
U nás ich je niekoľko desiatok, avšak obávajú sa o svoju bezpečnosť, a preto taja svoju totožnosť. Sú to ľudia všetkých možných sociálnych i profesijných skupín: vedci, vojaci, podnikatelia, študenti, učitelia, lekári ... a tak ďalej.
A títo elfovia vysledovali, že proruská propaganda vraj obsahuje štyri body:
Po prvé boj proti NATO a vykresľovanie NATO ako svetového agresora.
Po druhé boj proti EÚ.
Po tretie boj proti USA.
A po štvrté proruské videnie sveta a glorifikácia Vladimira Putina.
Je faktom, že tieto štyri body sú celkom logickými záujmami ruskej politiky.
Problém nastáva, ak sa akýkoľvek z týchto bodov začne automaticky brať ako dôkaz proruskej propagandy. Potom sa totiž dostaneme do stavu typického pre diktatúry: Kto nie je s nami, je proti nám. Alternatívne: Priateľ môjho nepriateľa je mojím nepriateľom.
Tak napríklad pre mnoho ľudí je spojenie "boj proti EÚ" synonymom pre nasledujúce témy: strata suverenity krajiny v rámci EÚ, prerozdeľovanie migrantov podľa kvót, bruselská byrokracia a ďalšie.
A sme pri tom, prečo je ten a onen označený za proruského, hoci nikdy Rusko nechválil.
Ostatne platí to aj pre mňa - už mnohokrát som na rôznych miestach písala, že Rusko je autokratická krajina, ktorá predstavuje pre Európu hrozbu - a súčasne som na rôznych miestach kritizovala rôzne aspekty EÚ od nefungujúceho jednotného trhu cez migračnú politiku až napríklad po jej prístup k brexitu.
Lenže to je pre niektorých ľudí neuchopiteľné. Uvažujú tak, že buď chválite EÚ, teda nadávate na Rusko, alebo chválite Rusko, teda nadávate na EÚ.
A tak som už aj ja bola mnohokrát za ruského švába.
Avšak politika, že v strachu z Ruska sa smie EÚ len chváliť, má k demokracii čertovsky ďaleko. Bohužiaľ také čiernobiele videnie sveta nás približuje práve k onomu vysmievanému aj obávanému Rusku.
Je vskutku zaujímavé, čo všetko podľa niektorých elfov môže spadnúť pod proruské videnie sveta. Môže sa tu ocitnúť napríklad aj kritika súčasného liberálneho prístupu k rodu (!). Takže ak sa niekto domnieva, že ľudia sa delia na mužov a ženy a len celkom výnimočne sa narodí ako transgender, už môže byť proruský.
Ak sa niekto domnieva, že rodičia dieťaťa sú len otec a matka a nie rodič číslo jedna a rodič číslo dva, už môže byť označený za proruského. Aj s takým názorom som sa na sociálnych sieťach stretla.
Skrátka a dobre: V celom osočovaní ohľadom dezinformácií vlastne nejde o informácie, ale o to, že máte "nevhodný" názor. Pokiaľ máte názor, ktorý nechváli EÚ, ste dezinformační.
Ak si myslíte, že manželstvo je len pre mužov a ženu, ste dezinformační. A ak o nejakom elfovi poviete, že s ním nesúhlasíte, nemáte právo na existenciu vo virtuálnom priestore.
A stane sa čas od času - mohla by som menovať niekoľko mien - že ten a onen sa nepohodne s nejakým elfom. Napríklad osobne, nemusí ani ísť o politiku.
Vzápätí je na danú obeť zorganizovaný z radov elfov hon a daný zločinec, ktorý sa previnil odlišným názorom, je hromadne nahlasovaní pod nejakou zámienkou Facebooku, až je jeho profil definitívne zablokovaný a po čase zmazaný.
Možnosť dovolania či vysvetlenie nulová, pretože Facebook zásadne na osobnej úrovni s užívateľmi nekomunikuje.
Niekto sa nás jednoducho samozvane rozhodol zaradiť na čiernu listinu, potrestať a prevychovať. Niekto, kto si uzurpuje právomoci štátu.
Tu však skutočne demokracia už končí. Názory sú opäť cenzurované.
(Tento text cituje z knihy Šichtařová & Pikora: S androidkou v posteli)
