SME
Štvrtok, 9. apríl, 2020 | Meniny má Milena
NÁZORY

Macron v Mulhouse alebo o dobývaní stratených území republiky

Francúzsky prezident musí riešiť problém, ktorý začal vznikať už v čase, keď sa narodil.

Macron na návšteve štvrti Bourtzwiller v meste Mulhouse.Macron na návšteve štvrti Bourtzwiller v meste Mulhouse. (Zdroj: SITA/AP)

Mulhouse je mesto veľkosti Olomouca, ktoré sa nachádza v južnom Alsasku, neďaleko horského pásma menom Vogézy.

V rokoch 1871-1918 ležalo mesto i so svojím okolím v cisárskom Nemecku a miestne obyvateľstvo naozaj hovorilo prevažne nemecky.

Ešte za druhej svetovej vojny slúžili Alsasania vo Wehrmachte, aj keď sa niektorým veľmi nechcelo, a bohužiaľ mali určitý podiel aj na masakre v Oradour-sur-Glane, francúzskych Lidiciach.

Dnes je to teda súčasť Francúzska, aj keď si toto územie Francúzsko muselo dobyť; bez víťazstva v prvej svetovej vojne by najskôr všetko bolo inak.

Článok pokračuje pod video reklamou

Nedávna návšteva prezidenta Macrona však priviedla pozornosť k otázke, či to stále ešte stopercentne platí, píše Marian Kechlibar v článku uverejnenom na jeho webe kechlibar.net.

Macron si vybral práve návštevu Mulhouse k tomu, aby deklaroval zmeny v politike štátu voči zahraničným vplyvom v moslimskej komunite.

Okrem iného má byť osekaný program, v rámci ktorého prichádzalo do Francúzska ročne tristo imámov z Alžírska, Maroka, Tuniska a Turecka.

Program funguje zhruba rovnako dlho, ako je Macron na svete - vznikol totiž roku 1977 (Macron sám sa narodil 21. decembra toho istého roku). Môžeme si vcelku ľahko spočítať, koľko zhruba tých imámov za tú dobu bolo: cez desať tisíc.

Samotné Mulhouse sú sídlom veľkej mešity Al-Núr. Opis projektu na Welte prezrádza, že zámerom staviteľov bolo zriadiť v jej rámci kompletné komunitné centrum: nachádza sa tu nielen modlitebňa, ale aj nákupné centrum, škôlky pre deti, fitnes centrum, holíčsky salón, 25-metrový bazén so striktne oddelenými otváracími hodinami pre ženy a mužov , a dokonca aj márnica.

Samotná modlitebňa zaberá len 13 percent celej plochy stavby!

Stavba začala roku 2009, ale jej dokončenie sa pretiahlo, pretože roku 2012 zakázal francúzsky štát ďalšie financovanie z cudziny (okolo 80 percent nákladov na jej stavbu bolo aj tak pokrytých ropnými kráľovstvami z Perzského zálivu).

Pravicový denník Valeurs Actuelles zverejnil rozsiahly článok sumarizujúci kontroverzie okolo stavby: už prvé veľké zhromaždenie malo za hosťa prominentného antisemitu Sawfata Hidžázího, ktorému susedná Veľká Británia zakázala vstup na svoje územie, a podporu projektu vyjadril aj svetoznámy fanatik Júsuf Karadáví, ktorý nesmie navštíviť ani Francúzsko.

Okolo celého projektu sa točí väčšie množstvo členov Moslimského bratstva a tiež ľudia vyslovene napojení na radikálov.

Niektorí miestni politici, a to aj za predtým dominantnú pravicovú stranu UMP, dostavbu mešity podporujú (pozri ten istý článok), ale rovnako ide o politicky bolestivé miesto.

Jednak kvôli nepriehľadnosti financovania z cudziny a väzbám na nebezpečných ľudí, jednak kvôli tomu, že jeho univerzálny nábožensko-spoločenský charakter až veľmi odráža ideály Moslimských bratov.

Podľa nich by správny veriaci mal tráviť svoj život pokiaľ možno oddelene od neveriacich a neprichádzať s nimi do kontaktu častejšie, než je nevyhnutné.

Vo Francúzsku sa takémuto oddeleniu obyvateľstva hovorí communautarisme a je to presne to, proti čomu súčasný prezident opakovane vystupuje.

Ale pri svojom vystúpení v Mylhúzách sa priamo o mešite Al-Núr nezmienil. Len o projektoch financovaných z cudziny všeobecne.

Communautarisme vo Francúzsku je viacmenej to isté čo Parallelgesellschaften v Nemecku: ten istý problém pomenovaný iným slovom (nie, že by na tom iné štáty boli lepšie - správa baronesy Casey pred tromi rokmi opisovala rozmáhajúcu sa segregáciu komunít vo Veľkej Británii).

Zaujímavý je v tejto súvislosti však ešte iný pojem, a to Quartier de reconquête Républicain, vládny program, ktorého cieľom je "znovuovládnutie" problémových oblastí štruktúrami Francúzskej republiky. Na ich zozname je aj Bourtzwiller, dvadsaťtisícová štvrť v Mylhúzach.

"Stratené územia republiky" je názov knihy Emmanuela Brennera, ktorá popisuje dianie v getách. Vyšla prvýkrát už skoro pred dvadsiatimi rokmi (2002) - alebo, nie že sa o tom nevie pekne dlho.

Francúzska národná pravica si pojem osvojila, hlavne sympatizanti Rassemblement National (predtým Front National), ale napríklad ešte taký New York Times s ním roku 2015 zaobchádzali trochu odťažito (what Ms. Le Pen described as "lost territories").

Dnes teda stratenú situáciu niektorých teritórií akceptovala aj stredová vláda Emmanuela Macrona. Keby neboli stratené, ťažko by bolo potrebné zaviesť oficiálny program, ktorého samotné meno odkazuje na ich "znovuovládnutie" či "znovudobytie" (reconquête, slovo s rovnakým koreňom ako dávna iberská reconquista), a ktorého súčasťou je posilnenie policajnej prítomnosti vo vymenovaných štvrtiach.

Realita si vždy nájde nejakú cestu k akceptácii, aj keď v tomto prípade to trvalo viac ako pätnásť rokov. Iná otázka je, či sa práve prezident Macron hodí k nejakému znovudobývaniu. Zrovna toto by bol tvrdý oriešok aj pre skutočného vojaka Charlesa de Gaulla.

Toto je totiž vojna odohrávajúca sa prevažne v rovine myšlienok a presviedčania. Rád by som sa mýlil, ale mám dojem, že práve v týchto disciplínach má druhá strana náskok.

Najčítanejšie články

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Vláda sa rozhodla uzavrieť päť rómskych osád

Týka sa to osád v meste Krompachy a dvoch blízkych obcí Bystrany a Žehra.

Uzavretá osada v Žehre.
Názory

Odstrániť Konevovu sochu za núdzového stavu je drzé a zbabelé, myslí si Klaus

Rezolútne odmietame snahy a pokusy z vnútropolitických dôvodov vytvárať nepriateľstvo k niektorým cudzím krajinám, pestovať obrazy nepriateľa a hrať sa s umelo pestovaným pocitom ohrozenia našej krajiny zvonku.

Václav Klaus.
Názory

Sever proti juhu alebo "kto to zaplatí"?

Koronavírusová kríza znovu oživila spor "sporivých" a "zadĺžených" štátov o to, ako má fungovať eurozóna.

Ilustračné foto.
Slovensko

Vyšetrovacia kapacita súkromných laboratórií sa zdvojnásobila

V najbližších dňoch je naplánované otvorenie ďalších odberových miest v Bratislave, Poprade, Prešove, Púchove, Ilave a Kráľovskom Chlmci.

Masívne testovanie vzoriek je základ.