SME
Piatok, 10. apríl, 2020 | Meniny má Igor
NÁZORY

O demokracii, slobode a ich neľahkom spolužití

Demokracia je unikátny systém v tom, že dáva aj nejposlednějšiemu jedincovi do ruky niečo, čo má váhu - volebné právo.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC)

Keď som písal o možných dôsledkoch koronavírusu, zablúdil som aj k tweetu Ivana Pilipa o tom, ako články tohto typu podrývajú dôveryhodnosť liberálnej demokracie.

Dostal som pomerne dosť kritických ohlasov v tom zmysle, že vo svojej reakcii moc zmiešava pojem demokracie a slobody, a že to je chyba, píše Marian Kechlibar v článku uverejnenom na jeho webe kechlibar.net.

Ako hovoria Nemci, Jain (áno aj nie).

Je zrejmé, že "sloboda" a "demokracia" nie sú to isté. Možno si predstaviť štát riadený kráľom či oligarchiou, ktorý neumožňuje svojim obyvateľom žiadnu účasť na výbere vladárov, ale pritom ich stále ešte nechá kecať a kritizovať, ako sa im zachce.

Možno si tiež predstaviť štát, kde voľby prebiehajú rutinne, ale obyvateľstvo rovnako systematicky volí ľudí, ktorí im prikazujú držať hubu, aspoň v niektorých záležitostiach (pochybujem, že kedy existoval štát, ktorý zakazoval kritizovať úplne všetko). Ak nie ešte horšie.

Ako hovorí jeden čitateľ na mojom fóre, teoreticky si 51% obyvateľov môže odhlasovať, že tých zvyšných 49% jednoducho vyhladí.

Článok pokračuje pod video reklamou

Áno, teoreticky si toto všetko možno predstaviť. Prakticky sa to zas tak moc nedeje a tá prax je z hľadiska každodenného "prevádzky" celkom podstatná.

Teoretické modely sú užitočné pri abstraktným uvažovania, v kontakte s chaotickou ľudskou spoločnosťou ale vždy dostanú poriadne šrámy a stratia vypovednú hodnotu.

Hoci som študoval matematiku, založením som skôr praktik, takže táto moja stránka má tendenciu vždy vyliezať na povrch. A vo včerajšom článku som nehovoril ani toľko o demokracii ako teoretickom učebnicovom koncepte, ako o tom, čo reálne poznáme v našom kultúrnom okruhu dnes.

Aby bolo zrejmé, čo myslím tým naším kultúrnym okruhom: nie som si istý, či by si napríklad niekde v Arábii pri prvej príležitosti neodhlasovali tvrdý kalifát. Na druhej strane, to by nebol koniec dejín.

Napríklad predtým veľmi nábožensky striktné spoločnosti v puritánskom Novom Anglicku sa v priebehu plynúcich generácií zmenili v niečo, čo by ich zakladatelia ani nespoznali. Dnes, v dobe ovplyvnenej New Age-mysticizmom, je v Massachusetts čarodejnica skôr remeslo ako hrdelný zločin.

Z hľadiska racionálneho myslenia to nie je ktovieaký pokrok, z hľadiska osobnej slobody však áno.

Demokracia je unikátny systém v tom, že dáva aj nejposlednějšiemu jedincovi do ruky niečo, čo má váhu - volebné právo. Aj keby mu chýbali peniaze, krása, charizma, vplyv, zuby, potencia, výrečnosť atď., stále má ešte nejaký spôsob, ako málinko, ale predsa len ovplyvniť kariérnu perspektívu svojich vládcov.

A to hneď na niekoľkých úrovniach, pretože typický demokratický štát má voľby obecné, regionálne a celoštátne, niekedy aj iné (prezidentské, federálne, senátne).

Áno, zase si možno predstaviť štát, ktorý je síce demokratický, ale má len jednu úroveň riadenia a centrálne zvolený parlament diktuje nasledujúce štyri roky aj farbu handry upratovačky v materskej škôlke na tej najposlednejšie periférii.

Prakticky to tak nebýva, štáty bývajú usporiadané zložitejšie a jednotlivé úrovne riadenia sú málokedy v harmonickej zhode. Ďaleko častejšie spolu bojujú.

Najpresnejšie by asi bolo povedať, že demokracia, ako ju poznáme, potrebuje k rozumnému fungovanie ešte aspoň dostatočnú kultúru verbálneho disentu.

Ak daný národ nemá príliš silné inštinkty na potláčanie nesúhlasu a rôznych vyčnievajúcich jedincov, tak si podľa môjho názoru dlhodobo zachová solídnu mieru osobných slobôd. Nie nevyhnutne konštantnú mieru, aj on bude oscilovať medzi zhoršovaním a zlepšovaním, ale nepôjde to všetko len jedným smerom, teda dolu.

Práve preto mi ten Ivanom Pilipom vyjadrený názor išiel toľko proti srsti.

Dvojnásobne u človeka, ktorý sa snaží pomáhať disidentom na Kube - ako by mal v tomto smere nejaké zvláštne klapky na očiach, ktoré mu znemožňujú vidieť zárodky podobných tendencií u nás.

Asi nie je úplná náhoda, že práve politická scéna v silne spoločensky konformistických krajinách ako Nemecko a Švédsko sa po celé roky snaží izolovať opozičné strany (SD, AFD) do akéhosi vnútorného exilu a pokiaľ možno sa ich ani "nedotknúť trojmetrovou tyčou".

A to skoro za každú cenu, vrátane toho, že rozsiahle skupiny voličov sa úplne myšlienkovo ​​odcudzujú a môže medzi nimi dochádzať aj k ďalšej radikalizácii.

To považujem za veľmi negatívny jav, našťastie nie univerzálne. V pluralistickejších krajinách, ako je Dánsko alebo Taliansko, nemali také pokusy o "sanitárny kordón" nikdy dlhé trvanie.

Som rád, že v tomto spektre je ČR skôr na tom pluralistickom konci a jeden z dôvodov, prečo píšem tento blog, je snaha prispieť k tomu, aby tam aj naďalej zostala.

Vždy bude dosť ľudí, ktorí sa s poukazom na "vyspelý Západ" (z ktorého si však berú práve len to, čo sa im hodí) budú snažiť o to, nám tie klapačky aspoň trochu privrieť.

A všimnite si, že väčšinou to sú ľudia, ktorí aktuálne nezastávajú demokraticky volené funkcie, prípadne ich nezastávali nikdy. Nezanedbateľné množstvo je ich napríklad medzi novinármi.

Iná vec, a tá je sama o sebe na dlhý článok, je to, do akej miery sa dá demokracia skrížiť so slobodami ekonomickými.

V tejto veci ako by celé ľudstvo malo v sebe nejaké reštriktívny sklony, vyslovených libertariánov je mizivé percento.

Prečo? Je to vrodené?

Neviem. Snáď je to dedičstvo z čias, kedy priemerná praveká tlupa mala 150 ľudí a keby jednému z nich patrilo 90% dostupnej potravy alebo vody, tak ostatným hrozí smrťí hladom a smädom.

Ale neviem, to je len taká špekulácia bez hlbšieho podkladu.

Najčítanejšie články

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Európska únia

Ministri financií EÚ sa zhodli na záchrannom pláne v čase pandémie koronavírusu

Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Holandsko sa zhodli na podpore v sume pol bilióna eur. Detaily ešte musia odsúhlasiť aj ostatné štáty EÚ.

Už na konci mesiaca Európska komisia naznačí, či nám euro odklepne.
Kresťanstvo

Pápež na Zelený štvrtok ocenil prácu kňazov a zdravotníkov

František slúžil omšu na pamiatku Pánovej večere bez účasti verejnosti a nevykonal ani tradičný obrad umývania nôh, ktorý je znakom pokory a služby.

Pápež v bazilike počas omše.
Slovensko

Viac ako polovica Slovákov sa bojí nového koronavírusu aj jeho dosahov

"Každý tretí si obavy skôr nepripúšťa a každý desiaty si ich nepripúšťa vôbec," uvádza prieskum.

Ľudia na bratislavskej hrádzi v nedeľu 29. marca.
Európska únia

Švédsko využije údaje z mobilov na analýzu pohybu obyvateľov

Výsledky analýzy by sa mali využiť aj pri navrhovaní nových epidemiologických opatrení, ako tiež pri posudzovaní účinnosti tých doterajších.

Centrum Štokholmu 1. apríla.