SME
Sobota, 11. júl, 2020 | Meniny má MilotaKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Čína prijíma toxické pravidlá "kybernetickej bezpečnosti"

Hrozí, že čínski úradníci si budú môcť sťahovať dáta zahraničných spoločností. Tie tak tratia po celom svete ochranu svojich obchodných tajomstiev.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: SITA/AP)

1. januára 2020 vstúpil do platnosti čínsky zákon o šifrovaní dát (kryptografii). Tento právny predpis nadväzuje na implementáciu viacúrovňového systému ochrany 2.0 z 1. decembra 2019, vydaného na základe zákona o kybernetickej bezpečnosti z roku 2016.

Tieto opatrenia ukazujú nekompromisné rozhodnutie Pekingu zabaviť zahraničným spoločnostiam všetku ich komunikáciu, dáta a ďalšie informácie uložené v elektronickej podobe v Číne.

Prezident Trump by mal využiť svoje právomoci, ktoré má pre prípad núdze, a mal by americkým spoločnostiam zakázať tieto nové pravidlá dodržiavať a ukladať dáta v Číne.

Skryť Vypnúť reklamu

Potom, čo budú všetky tieto pravidlá týkajúce sa "kybernetickej bezpečnosti" uvedené do platnosti, nebude môcť žiadna zahraničná spoločnosť šifrovať dáta tak, aby ich čínska ústredná vláda a Komunistická strana Číny nemohli prečítať.

Inými slovami, firmy budú musieť čínskym úradom dať k dispozícii svoje šifrovacie kľúče.

Spoločnostiam bude taktiež zakázané používať virtuálne privátne siete (VPN) pre zachovanie utajenia dát a niektorí pozorovatelia sa domnievajú, že spoločnosti už nebudú môcť používať ani súkromné ​​servery.

Akonáhle bude pekingský systém zavedený, bude tak invazívny, že čínske orgány už nebudú musieť žiadať zahraničné spoločnosti o poskytnutie údajov.

Čínski úradníci si budú môcť tieto dáta jednoducho stiahnuť sami.

Skryť Vypnúť reklamu

Steve Dickinson na blogu China Law Blog napísal: "Akonáhle akékoľvek dáta prekročia čínsku hranicu, tak budú dostupné čínskej vláde a Komunistickej strane Číny."

Schopnosť Pekingu nazerať do počítačových sietí zahraničných spoločností bude mať veľmi negatívne dôsledky, poznamenal Dickinson.

Po prvé, čínski úradníci budú môcť podľa čínskych zákonov zdieľať získané informácie s čínskymi štátnymi podnikmi a tie budú môcť tieto informácie použiť proti svojej zahraničnej konkurencii.

Po druhé, tieto nové čínske pravidlá povedú takmer určite k tomu, že zahraničné spoločnosti stratia po celom svete ochranu svojich obchodných tajomstiev.

Zverejnením strácajú obchodné tajomstvo svoj status. Keď spoločnosť dovolí, aby bolo jej obchodné tajomstvo prenášané na jej počítačovej sieti v Číne, musí predpokladať, že sa ho dozvie Peking.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa Dickinsona: "Od teraz už žiadna spoločnosť nemôže predpokladať, že jej obchodné tajomstvá zostanú tajomstvom aj potom, čo sa dostanú do Číny prostredníctvom Číňanmi kontrolovanej počítačovej siete. Spoločnostiam hrozí, že ochrana ich obchodných tajomstiev zmizne aj mimo Číny."

Po tretie, čínsky program kybernetickej bezpečnosti vystavuje spoločnosti postihom za porušenie právnych predpisov USA týkajúcich sa vývozu technológií.

Americké spoločnosti predpokladajú, že technológia, na ktorú sa vzťahuje zákaz vývozu zo strany USA, nie je "vyvezená", ak je uchovávaná v čínskej počítačovej sieti chránenej koncovým šifrovaním (end-to-end), inými slovami, že nie je k dispozícii čínskym orgánom.

Pretože však spoločnostiam už nebude dovolené koncovo šifrovať dáta, bude uloženie dát v Číne takmer určite považované za porušenie amerických právnych predpisov pre vývoz technológií.

Skryť Vypnúť reklamu

Tieto čínske opatrenia z 1. decembra 2019 však neznepokojujú všetkých analytikov.

Napríklad James Andrew Lewis tvrdí, že nové pravidlá Pekingu sú "legitímnou snahou" o zabezpečenie počítačových sietí v Číne.

Navyše tvrdí, že Číňania nepotrebujú nové pravidlá viacúrovňového systému ochrany 2.0 (MLPS 2.0) na získavanie informácií, pretože so svojimi pokročilými hackerskými skupinami "APT" môžu ukradnúť čokoľvek, sa im zachce.

"Ich zámerom nie je škodiť," tvrdí Lewis s odkazom na čínskych úradníkov.

Nie je jasné, ako Lewis, technický expert Centra pre strategické a medzinárodné štúdiá (Center for Strategic and International Studies, CSIS) so sídlom vo Washington D.C., môže vedieť, čo majú čínski úradníci za lubom.

Skryť Vypnúť reklamu

Okrem toho, opísať tento zámer Číny ako neškodný sa zdá byť naivný - ba dokonca smiešny - vzhľadom na to, že Čína každoročne ukradne americké duševné vlastníctvo v hodnote stoviek miliárd dolárov a čínsky vládca Si Ťin-pching odhodlane pokračuje vo svojich rozhodujúcich útokoch na zahraničné spoločnosti.

Za týchto okolností teda musíme predpokladať, že čínski úradníci nemajú čisté úmysly.

Lewis tiež zľahčuje jednu podstatnú vec, a tou je to, že akonáhle budú mať čínski kybernetickí špióni šifrovacie kľúče a prístup k čínskej počítačovej sieti zahraničnej firmy, budú schopní ľahšie preniknúť aj do počítačových sietí tejto firmy mimo Číny.

Bude teda len otázkou času, než Peking ukradne dáta a konkurenčné spoločnosti zničí tak, že sa stanú ľahkou korisťou čínskych spoločností.

Skryť Vypnúť reklamu

Mnoho ľudí tvrdí, že Čína ukradla dáta kanadskej spoločnosti Nortel Networks Corporation, a táto firma v dôsledku toho už takmer pred desiatimi rokmi zbankrotovala.

Podľa novín Financial Post bola spomínaná spoločnosť hackermi "rozbitá na kúsky".

A konečne, Lewis z CSIS si odmieta pripustiť, že pekingský zákon z 1. decembra 2019 všeobecne oficiálne uzákoňuje regulačný a informačný dohľad Číny - inými slovami povedané čínsku krádež.

Senátor Josh Hawley je k zámerom Pekingu oprávnene nedôverčivý. V novembri 2019 tento republikán zo štátu Missouri predstavil návrh zákona o národnej bezpečnosti a ochrane dát (National Security and Data Protection Act of 2019), ktorý by americkým spoločnostiam zakázal ukladať používateľské dáta a šifrovacie kľúče v Číne.

Skryť Vypnúť reklamu

Americké technologické spoločností podnikajúce v Číne sa prijatiu tohto zákona samozrejme bránia.

Napriek tomu však existuje niekto, kto by mohol Hawleyov zákon účinne implementovať jednoduchým škrtom pera.

Prezident Donald John Trump môže využiť svoje široké právomoci vyplývajúce zo zákona o mimoriadnych ekonomických právomociach (International Emergency Economic Powers Act) z roku 1977, ktorý americkým spoločnostiam zakazuje, aby dodržiavali pre nich deštruktívne nové pravidlá vzťahujúce sa na ukladanie ich dát v Číne.

Dôvodom takéhoto rozsiahleho prezidentského nariadenia je to, že je v záujme občanov USA, aby Čína neprevzala kontrolu nad americkými spoločnosťami podnikajúcimi v Číne - čo bude pravdepodobne dôsledkom uplatňovania zákonov platných od 1. decembra 2019 a 1. januára 2020.

Skryť Vypnúť reklamu

Tento mimoriadny prezidentský dekrét by zrejme prakticky vytlačil americké spoločnosti z Číny, bol by to teda veľmi drastický krok.

Napriek tomu je to práve Čína, ktorá má v úmysle zaviesť neuveriteľne ambiciózne (čítaj drzé) získavanie dát a núti tak USA k riešeniu tohto problému.

Ochrana amerických dát je v zásadnom záujme občanov USA. Prezident Trump by mal tento dekrét bezodkladne vydať.

Gordon G. Chang je autor knihy "Prichádzajúce kolaps Číny" a významný spolupracovník Gatestone Institute.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Názory

Chudnite so mnou po desiatom týždni: Ide to o poznanie ťažšie

Ukazuje sa, že odôvodňovať slabšie úbytky a prehrešky objektívnymi okolnosťami je len klamaním samého seba. Ak sa totiž lákadlá neobjavia objektívne, človek si ich vymyslí sám.

Uhorka.
Slovensko

V piatok testy odhalili 23 nakazených

Laboratóriá počas uplynulého dňa urobili takmer 3-tisíc testov. Trinásť nových prípadov je z dvoch krajov.

Ilustračná fotografia.
Európska únia

Nemec vystrieľal celú rodinu, trest mu zmiernil psychiatrický posudok

Za šesť vrážd a dve ťažké zranenia dostal Adrian 15 rokov v špecializovanej psychiatrickej nemocnici.

Adrian na súde.
Slovensko

Platy učiteľov by sa mohli zvýšiť, sľubuje minister

Branislav Gröhling presnú čiastku či percento, ako by sa mali mzdy učiteľov zvyšovať, neuviedol. Ambície podľa jeho slov však majú veľké.

Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling.