SME
Piatok, 10. apríl, 2020 | Meniny má Igor
NÁZORY

Václav Klaus: Tézy, ktoré by mali poznať všetci reformátori

Ohliadnutie sa do roku 1990. Je zaujímavé, čo všetko vtedy odznelo a na čo sme už zabudli.

Václav Klaus.Václav Klaus. (Zdroj: SITA)

Toto pripomenutie si doby o ďalšie desaťročie späť, teda až tridsať rokov dozadu, začína mojimi poznámkami z prednášky môjho dlhoročného blízkeho priateľa Jacoba Frenkela, vtedy hlavného ekonóma Medzinárodného menového fondu, neskôr guvernéra izraelskej centrálnej banky (aby som vymenoval aspoň jeho najvýznamnejšie a najznámejšie funkcie).

Stretli sme sa pri mojej prvej účasti (z celkového počtu 17) na Svetovom ekonomickom fóre v Davose v januári 1990.

Jeho prednáška (3. apríla 1990) bola asi v Prahe, ale ja to tam nemám zapísané. Neviem prečo [1], píše Václav Klaus v článku uverejnenom na serveri echo24.cz a stránke Inštitútu Václava Klausa.

Článok pokračuje pod video reklamou

V každom prípade viem, že svoje vystúpenie uviedol slovami, že sú to obyčajné "remarks", nie "a speech". Hovoril o postkomunistickej transformácii.

Kanonicky sformuloval rad zásadných téz, ktoré som si navždy zapamätal a ktoré by mali poznať všetci reformátori (ale aj tí, ktorí reformy kritizujú):

- je potrebné sa vyhnúť vytvoreniu nereálnych očakávaní;

- nezačínajte radikálne reformy bez odstránenia dotácií a subvencií, vzniknutých v predchádzajúcej ére;

- v revolučnej situácii systémovej zmeny musí byť politik pripravený niesť nemalé politické náklady;

- ak postupujete pomaly, opozícia sa stáva silnejšou a vy začínate byť unavený;

- verejnosti je potrebné vopred a maximálne zrozumiteľným spôsobom oznamovať všetky zásadné reformné kroky;

- zlá ekonómia je zlou politikou;

- makroekonomická situácia musí byť pod kontrolou. Treba sa vyvarovať vysokej inflácie, nehovoriac o hyperinflácii;

- fixný menový kurz je nepostrádateľnou kotvou ekonomiky v situácii, keď sa všetko ďalšie rýchlo mení;

- ak chcete stabilizovať štátny rozpočet, nestínajte stromy a nezbierajte lístia, ale vykopávajte korene týchto stromov, atď., Atď.

Nikto nášmu postkomunistickému problému nerozumel tak ako on.

Za niekoľko rokov potom ma pozval, aby som vo Viedni, na stretnutí prestížnej organizácie Group of Thirty, predniesol "Desatoro ekonomickej transformácie". Bola to pre mňa jedna z najväčších šancí v zahraničí vysvetliť náš koncept ekonomickej transformácie. Desatoro bolo preložené do mnohých jazykov.

Na začiatku 90. rokov som pozorne sledoval Margaret Thatcherovú a opakovane sa s ňou mohol stretávať. Už vtedy prorocky hovorila, že "nerešpektovanie národnej identity predstavuje zárodok nacionálnych konfliktov 21. storočia".

Boli to slová prorocké, rýchlo sa k ich uskutočneniu blížime.

Britská kancelárka sa tiež hrozila myšlienok na vytváranie "New European Man", nového európskeho človeka. To ľuďom mojej generácie pripomínalo sny o vytvorení "nového komunistického človeka", na čo sa pamätám z konca 50. a začiatku 60. rokov (potom už sa na to rýchlo začínalo zabúdať).

Aj v roku 1990 som si čítal Hayeka a jeho štyri desaťročia starý text "The Intellectuals and Socialism" (pôvodne z roku 1948), ktorý poukazuje na neblahú úlohu intelektuálov pri vytváraní socialistických režimov všetkého druhu.

Uvediem z tohto slávneho textu aspoň raz vetu: "keď sa dosiahne slobody, je považovaná za danosť a prestáva byť dostatočne oceňovaná".

Vtedy som si k tomu pripísal citát Georga Orwella, ktorý s obľubou opakovala Margaret Thatcherová: "Musíte byť intelektuálom, aby ste uverili také hlúposti. Žiadny normálny človek by takému nezmyslu neveril ".

Bola političkou, nie teoreticky, preto k tomu pridávala ďalšie nesmierne dôležitú myšlienku: "Hoci sú myšlienky intelektuálov úplne najlepšie, nepovedú k ničomu bez politikov, ktorí majú odvahu tieto myšlienky prebojovávať".

Ona sa touto poučkou vždy riadila.

Vo Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) písal Johannes Gross, že je Václav Havel ako prezident katastrofou.

"Hral vždy pre lóže a na divákov v parteru zabúdal. Všetko, čo robil, bolo spektakulárne a čakajúce na potlesk ".

To sme niektorí cítili od samého začiatku, ale nikto u nás nič také nechcel počuť.

V tom čase sa už začínal rodiť agresívny environmentalizmus, ktorý vystriedal ekologické "čistenie studničiek".

Argumentačne nám vtedy nesmierne pomáhal Julian Simon, ktorý celé desaťročia bojoval s Rímskym klubom a s jeho "Limity rastu", ktorého východiskové tézy považoval za prototyp dávno odmietnutého - ako teoreticky, tak faktickým vývojom ľudstva - malthuziánského spôsobu myslenia.

Simon, predčasne zosnulý, úplne revolučne - pretože opačne ako Malthus - hovoril:

"Ľudia zdroje nenachádzajú, ľudia ich vytvárajú".

Preto žiadne limity rastu neexistujú. To by mali pochopiť všetci naši zelení.

[1] Jeden môj vtedajší kolega hovorí, že som tu prednášku organizoval ja a že sa konala na Ministerstve financií. Ja to ale naozaj neviem.

Najčítanejšie články

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Európska únia

Ministri financií EÚ sa zhodli na záchrannom pláne v čase pandémie koronavírusu

Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Holandsko sa zhodli na podpore v sume pol bilióna eur. Detaily ešte musia odsúhlasiť aj ostatné štáty EÚ.

Už na konci mesiaca Európska komisia naznačí, či nám euro odklepne.
Kresťanstvo

Pápež na Zelený štvrtok ocenil prácu kňazov a zdravotníkov

František slúžil omšu na pamiatku Pánovej večere bez účasti verejnosti a nevykonal ani tradičný obrad umývania nôh, ktorý je znakom pokory a služby.

Pápež v bazilike počas omše.
Slovensko

Viac ako polovica Slovákov sa bojí nového koronavírusu aj jeho dosahov

"Každý tretí si obavy skôr nepripúšťa a každý desiaty si ich nepripúšťa vôbec," uvádza prieskum.

Ľudia na bratislavskej hrádzi v nedeľu 29. marca.
Európska únia

Švédsko využije údaje z mobilov na analýzu pohybu obyvateľov

Výsledky analýzy by sa mali využiť aj pri navrhovaní nových epidemiologických opatrení, ako tiež pri posudzovaní účinnosti tých doterajších.

Centrum Štokholmu 1. apríla.