SME
Piatok, 10. apríl, 2020 | Meniny má Igor
NÁZORY

Voľby morového roka

V Amerike je volebný rok. Čo s ním urobí prípadná epidémia? Krátke zamyslenie "čo by keby".

Takto to vyzeralo v prezidentkých voľbách v USA v roku 2016.Takto to vyzeralo v prezidentkých voľbách v USA v roku 2016. (Zdroj: SITA/AP)

Epidémia koronavírusu sa nám rozliezla do Južnej Kórey, Iránu a Talianska. Môže sa stať, že zasiahne aj ďalšie krajiny, so všetkými sprievodnými efektami: zatvorené mestá, preplnené nemocnice a strach medzi obyvateľstvom.

O primeranosti toho strachu je ťažké povedať niečo konkrétne. Ale všimol som si, že "chrípkarov", ktorí neustále porovnávajú vývoj s bežnou chrípkou, poslednou dobou v diskusiách trochu ubudlo. (Ak by ste stáli o kritické porovnanie závažnosti chrípky a koronavírusu, tu ich máte.)

Článok pokračuje pod video reklamou

Zaujímavá otázka: aké efekty to bude mať na svetovú politiku? Čisto špekulatívny príspevok do debaty ...

Ešte, než sa pustíme do USA, krátka zastávka v Číne. Súčasný prezident Si už si desať rokov buduje osobnú moc a prerába stranícku oligarchiu na autokraciu, na čele ktorej stojí len jeden človek vládnuci skutočnou mocou, nie nejaký tím šedivých aparátnikov.

Epidémia mu v tomto smere vpadla do chrbta a urobila jeho postavenie podstatne menej istým, ako bolo ešte pred tromi mesiacmi.

Okrem nezanedbateľných škôd na ekonomike a celkovom imidži krajiny vo svete je tu ešte jedna čínska kultúrna zvláštnosť, ktorej sa hovorí mandát nebies.

Zhruba povedané, keď vládcovia Číny príliš zvlčia a začnú sa správať veľmi svojvoľne, príde séria nešťastí, ktorá oznamuje čínskemu ľudu, že Nebesia už neschvaľujú ich vládnutie a že je potrebné hore niekoho vymeniť. (Prekvapivo si to vymysleli jedni víťazi potom, čo zvrhli svojich predchodcov.)

A tisícročných čínskych kultúrnych tradícií sa nedokázal zbaviť ani Mao. Sú zakorenené príliš hlboko, než aby ich išlo z ľudí úplne dostať, a v momente krízy vždy trochu vystrčia rožky.

Mandát nebies je síce na jednej strane naprostá povera, ale na druhej strane môže mať celkom užitočné praktické efekty.

Každá dynastia či systém majú sklon k tomu, pozvoľna prepadnúť rozožranosti, megalománii či úplnej lenivosti.

Tento myšlienkový koncept dáva ich poddaným dôvod ich vo vhodný moment zhodiť a pociťovať pritom pri svojej rebélii nadprirodzené požehnanie. Je to tiež recept na chaos, ale možno sú občasné záchvaty chaosu lepšie ako úplná stagnácia.

Jedným z klasických prejavov nepriazne nebies je veľká epidémia a Si teraz možno bude musieť trochu manévrovať, aby nebol vymenený.

Tí jeho stranícki súdruhovia síce možno sami neveria v mandát nebies, ale pravdepodobne veria v univerzálny princíp "kto z koho".

Toto by mohla byť dobrá príležitosť, ako sa zbaviť príliš dominantného lídra, a ešte navyše so súhlasom obyvateľstva.

Poďme k Amerike, o ktorej vlastne bol titulok. 2020 je volebný rok a prípadná epidémie na neho môže mať značné efekty, aj keby jej obetí bolo relatívne málo.

Začnime tým, že kandidáti sú trochu starí. Súčasný prezident Trump bude mať v deň konania volieb 74 rokov.

Jeho hlavní konkurenti Sanders a Biden sú na tom porovnateľne: v deň volieb budú mať 79 a 77 rokov. Ak by jeden z nich vyhral demokratickú nomináciu, bolo by to vôbec prvýkrát v dejinách USA, kedy by súčet vekov oboch hlavných kandidátov prekročil číslo 150.

Starnutie populácie je reálny jav nielen v Európe a nepísaný zvyk, že okolo šesťdesiatpäťky už človek pomaly odovzdáva veslo mladšej generácii, sa nám trochu vytratil.

U takto starých kandidátov je vždy otázkou, ako sú na tom so zdravím. Trump zatiaľ na svoj vek veľmi nevyzerá a ako vieme, je vcelku zdravý.

Bernie Sanders už tú blížiacu sa osemdesiatku nezaprie a prekonal vlani menší infarkt, na čo niektorí jeho odporcovia v rámci demokratickej strany upozorňujú.

Ťažko povedať, ako bude prípadne zvládať celoštátnu predvolebnú kampaň, pri ktorej aj mladší a energickejší politici sotva spia a "padajú na hubu".

Táto otázka sa riešila už v momente, keď sa na medzinárodnej pandemickej scéne nič nedialo. Predstava, že vetchý prezident skončí niekedy v polovici svojho mandátu v podobnom položivom stave, v akom strávil posledných niekoľko rokov svojej existencie izraelský premiér Ariel Šaron, nie je úplne príťažlivá.

Systém by to samozrejme zvládol, od toho je viceprezident a ďalší ústavní činitelia. Ale ako argument pri výbere kandidáta to má určitú váhu, aj keď to Bernieho zástancovia neradi počujú.

No, a teraz teda prejdime k tej "epidemickej hypotéze". Dajme tomu, že niekedy v apríli nastane v USA situácia porovnateľná aspoň s Talianskom, čiže niektoré mestá zavreté v karanténe, pár tisíc prípadov (prepočítanie podľa veľkosti populácie) atď. Čo sa stane?

Drvivá väčšina úmrtí na koronavírus je vo vekovej kategórii nad 60 rokov, do ktorej spadajú aj samotní kandidáti.

Tí sa pritom nemôžu zatvoriť niekde v izolovanom hrade a odtiaľ vysielať sterilné depeše, ale musia chodiť medzi ľudí, teda sa vystavovať riziku infekcie s možnými ťažkými následkami. Ale v nebezpečenstve sú samozrejme aj tí ich voliči.

Silnou stránkou Trumpovej kampane roku 2016 boli verejné zhromaždenia a tohtoročný plán bol očividne rovnaký, však tu o tom vyšiel nedávno jeden článok, ktorý následne tak podráždil exministra Pilipa.

Ale čo keď budú takéto zhromaždenia z hygienických dôvodov nemožné, alebo napríklad možno budú, ale voliči sa tam rovnako budú báť chodiť?

Potom je tu otázka ekonomiky, ktorej rastom a silou sa existujúci prezident rád zastrešuje.

Ekonomicky bude koronavírus znamenať nepochybne aj v USA nejaký ten zúbok v rastovej krivke, dosť možno aj poriadny zub.

Na druhú stranu, USA nemajú vo svojej národnej kultúre žiadny koncept mandátu nebies a obyvateľstvo uprostred pandémie možno dá prednosť kontinuite, aby nevystavovali svoju krajinu ešte dodatočnej záťaži v podobe výmeny politickej špičky.

A zmena od Trumpa k Sandersovi by bola pre Ameriku veľmi veľkou záťažou.

Málokedy proti sebe stáli tak ideologicky odlišní kandidáti, ktorých koncept budúcich USA vyzerá úplne inak.

(Samozrejme za predpokladu, že Sanders tú nomináciu vyhrá; ale aj mnohí ďalší demokratickí kandidáti sú dosť doľava.)

Čo v samotný deň volieb? Ak by problém trval, je možné, že niektorí voliči radšej zostanú doma, aby sa vyhli kontaktu s ostatnými ľuďmi.

Tým by sa klasická mapa "swing states", v ktorých sú pomery medzi demokratmi a republikánmi vyrovnané, mohla dosť zmeniť. Najmä, ak by viac infekcie bolo v mestách ako na vidieku.

Väčšina amerických štátov umožňuje hlasovanie poštou, ktoré by asi v tomto prípade prilákalo viac voličov než doteraz. Lenže zároveň žijeme v paranoidnom čase, keď sa každý bojí manipulácie s volebnými lístkami.

Sága rakúskych prezidentských volieb, v ktorých práve poštové hlasy prevážili výsledok od Hofera k Bellenovi a ktoré sa následne opakovali po tom, čo ich súd zrušil, by sa v takom prípade mohla zopakovať v podstatne väčšom meradle za oceánom.

Suma sumárum: prípadná epidémia v USA by bola poriadnym, hrubým, červeným ťahom cez všetky doterajšie strategické úvahy republikánov i demokratov. Museli by improvizovať od A až do Z.

V takejto situácii by možno aj dávalo zmysel tie voľby odložiť na ďalšiu jar, ale to je asi veľmi racionálne opatrenie na to, aby sa na ňom tie znepriatelené strany dokázali zhodnúť.

Najčítanejšie články

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Európska únia

Ministri financií EÚ sa zhodli na záchrannom pláne v čase pandémie koronavírusu

Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Holandsko sa zhodli na podpore v sume pol bilióna eur. Detaily ešte musia odsúhlasiť aj ostatné štáty EÚ.

Už na konci mesiaca Európska komisia naznačí, či nám euro odklepne.
Kresťanstvo

Pápež na Zelený štvrtok ocenil prácu kňazov a zdravotníkov

František slúžil omšu na pamiatku Pánovej večere bez účasti verejnosti a nevykonal ani tradičný obrad umývania nôh, ktorý je znakom pokory a služby.

Pápež v bazilike počas omše.
Slovensko

Viac ako polovica Slovákov sa bojí nového koronavírusu aj jeho dosahov

"Každý tretí si obavy skôr nepripúšťa a každý desiaty si ich nepripúšťa vôbec," uvádza prieskum.

Ľudia na bratislavskej hrádzi v nedeľu 29. marca.
Európska únia

Švédsko využije údaje z mobilov na analýzu pohybu obyvateľov

Výsledky analýzy by sa mali využiť aj pri navrhovaní nových epidemiologických opatrení, ako tiež pri posudzovaní účinnosti tých doterajších.

Centrum Štokholmu 1. apríla.