Prezident Vladimir Putin, ktorý Rusku vládne už 21 rokov, dal v polovici januára vo svojom posolstve jasne najavo, že si chce rozhodujúcu moc v krajine udržať aj po vypršaní svojho mandátu v roku 2024.
Aký bude ďalší vývoj? Hosťom štvrtkového Rozstrelu a moderátora Vladimíra Vokála na serveri idnes.cz bola expertka na Rusko Veronika Sušová-Salminen, autorka knihy Putin.
Vo štvrtok premenuje hlavné mesto Praha námestie pred ruskou ambasádou na námestí Borisa Nemcova. Ide o niekoľký spor medzi českými komunálnymi politikmi a Ruskom v poslednej dobe.
"Myslím, že nejaké podráždenie to určite bude generovať," povedala expertka.
Je podľa nej prekvapujúce, že komunálne politici takým spôsobom zasahujú do medzinárodnej politiky, ich činy by mohli poškodiť ekonomické vzťahy oboch krajín.
Rusofóbia je podľa Sušovej-Salminen v Českej republike problém, ide však o pozostatok historických udalostí.
"Myslím, že česká spoločnosť celkovo nie je rusofóbna. Ale sú tu rusofóbne prúdy," povedala s tým, že príslušníci týchto prúdov sú privilegovanejší a majú lepší prístup do médií.
"Myslím si, že možno to bude tým, že Vladimir Putin sa chová oveľa pragmatickejšie," myslí si expertka.
Súčasne však môže ísť aj o to, že Putin pre ľudí predstavuje konzervatívny prúd.
Či je Putin diktátor, záleží podľa nej na definícii. Absolútnu moc podľa nej ruský prezident nemá.
"Dlhodobo formálne aj neformálne vyvažuje spory medzi rôznymi frakciami," dodala.
Skôr než o diktátorstvo ide podľa nej o autoritatívnosť.
V roku 2024 Putinovi vyprší mandát. Nástupníctvo je podľa expertky vždy v Rusku momentom krízy.
"Teoreticky by mohlo, keby sa situácia vymkla z rúk," povedala Sušová-Salimen na otázku, či by Putinovi mohlo ísť po jeho konci vo funkcii o život.
Putin podľa nej má v súčasnosti dva motívy k zmene ústavy - zaistiť sám sebe bezpečnosť a zároveň zabezpečiť Rusku stabilitu.
Médiá sú v Rusku súčasťou politického procesu, politickým aktérom. Nejde o akéhosi "strážneho psa", ako na západe.
Internetové médiá sú podľa expertky v Rusku relatívne slobodné, kritika systému je v nich pomerne obvyklá. Podobne sú na tom aj tlačené noviny. Inak je na tom televízia.
"Tá nespĺňa štandardy nezávislej žurnalistiky. Stal sa z toho čiastočne infotainment, čiastočne virtuálna realita, čiastočne fraška," povedala expertka.
Ruská hlava štátu vo svojom posolstve navrhla zmeny v ústave, ktoré by zvyšovali právomoc parlamentu, prezidentovi by naopak časť moci zobrali.
Štátna duma by novo mala mať kľúčové slovo pri výbere predsedu vlády, podpredsedov vlády, aj členov vlády. Jej nominácia by prezident nemohol odmietnuť.
"Dôjde k určitému rozhodeniu právomocí medzi štyroch aktérov. Troch starých a jedného nového. Tí traja starí sú premiér, predseda Štátnej dumy a predseda Rady federácie. Ten nový by mal byť predseda takzvané Štátnej rady. Títo štyria budú vytvárať niečo ako tandemokraciu," opísala Sušová-Salimen .
Vzniknú tak štyri mocenské centrá. Či medzi nimi vznikne mocenský boj, nemožno podľa expertky teraz povedať. Zdôrazňuje pritom, že prezident stále bude mať veľkú právomoc.
Čoskoro potom, čo Putin plánované zmeny oznámil, rezignovala vláda premiéra Dmitrij Medvedeva a prezident navrhol ako nového premiéra Michaila Mišustina, ktorý dovtedy viedol ruskú daňovú správu.
Medzitým ruská Štátna duma, teda dolná komora ruského parlamentu, v prvom čítaní schválila Putinom navrhované ústavné zmeny.
Mnohí politológovia aj opoziční aktivisti tieto kroky hodnotia ako snahu upraviť podmienky tak, aby si Putin po svojom vypršaní mandátu udržal mocenskú pozíciu.
