SME
Piatok, 5. jún, 2020 | Meniny má LauraKrížovkyKrížovky
HISTÓRIA

Prestupné roky majú zlú povesť. Zaviedol ich Caesar

Nie každý rok deliteľný štyrmi je však prestupný.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: NOAA)

Tento rok je po štyroch rokoch opäť priestupný. Február má o jeden deň naviac.

Podľa ľudových pranostík však nejde o šťastné dni, ale skôr naopak. Zaviedol ich už v rokoch pred Kristom rímsky vojvodca Julius Caesar, ale jeho nasledovníci prestupné roky na niekoľko rokov pokazili, píše server echo24.cz.

Prestupnými roky vyrovnáva kalendár rozdiel medzi kalendárnym rokom a tropickým rokom, ktorý je daný dobou obehu Zeme okolo Slnka, ktorá je približne o štvrtinu dňa dlhšia.

V súčasnom medzinárodne používanom občianskom kalendári, ktorým je gregoriánsky kalendár, sa priestupný deň zavádza vždy na konci februára v rokoch deliteľných bezo zvyšku štyrmi.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Avšak roky, ktoré sú deliteľné stomi, nie sú prestupné, pokiaľ nie sú súčasne deliteľné štyrmi stovkami, v tom prípade prestupné sú.

Preto roky 1700, 1800 a 1900 prestupné neboli, zatiaľ čo rok 2000 áno. V štyristoročnom cykle je tak vždy priestupných nie 100, ale len 97 rokov.

Dĺžka takzvaného tropického roka, to znamená jedného sezónneho cyklu ročných období, je zhruba 365,2422 stredného slnečného dňa.

Znamená to, že doba obehu Zeme okolo Slnka neobsahuje celý počet otočiek Zeme okolo svojej osi vzhľadom k takzvanému strednému rovníkovému Slnku, a teda že tropický rok neobsahuje celý počet dní.

V ľudových pranostikách nemajú prestupné roky ako "mimoriadne skutočnosti" najlepšiu povesť. Traduje sa napríklad, že sú skúpe na šťastie, dobré počasie a solídnu úrodu.

Skryť Vypnúť reklamu

Priestupný rok mení aj čas slnovratu a môže sa o deň zmeniť i jeho dátum.

Astronomické leto preto nemusí vždy začínať 21. júna, ale výnimočne aj 20. júna.

Prvýkrát od roku 1796 sa tak stane tento rok a potom aj napríklad v rokoch 2024, 2028 a 2032.

Astronomická jar môže vzácne začať už 19. marca - naposledy sa to stalo v roku 1796, znovu to nastane v roku 2048.

V roku 1920 sa prvýkrát objavil dátum 20. marca a dnes už výrazne prevažuje.

Ku koncu tohto storočia sa budú 19. a 20. marec ako prvé jarné dni vyskytovať rovnako často.

Rovnako tak jesenná rovnodennosť väčšinou nastáva 22. alebo 23. septembra, ale výnimočne to môže byť už 21. septembra či dokonca 24. septembra.

Zaviedol ich Ceasar

Prestupné roky zaviedol v roku 46 pred naším letopočtom Julius Caesar. Juliánsky kalendár už mal mesiace rovnako dlhé ako dnes. Začínal 1. januára a každý štvrtý rok sa do februára vkladal jeden deň naviac.

Skryť Vypnúť reklamu

Po Cézarovej smrti jeho nasledovníci omylom vkladali priestupný deň každý tretí rok. Chybu odstránil až cisár Augustus v roku osem nášho letopočtu a v tej podobe sa používal do reformy v roku 1582.

Letopočet však Rimania počítali od založenia hlavného mesta ríše. Až v roku 525 rímsky opát Dionysius Exiguus položil počiatok letopočtu do predpokladaného roku narodenia Krista.

Juliánsky kalendár sa po storočiach rozišiel so striedaním ročných období, ročná časová odchýlka predstavovala vyše 11 minút a v 16. storočí už to bolo o desať dní. A tak na odporúčanie kalendárnej komisie vydal pápež Gregor XIII. vo februári 1582 bulu Inter gravissimas, ktorú z kalendára týchto desať dní vypustil a zmenil pravidlá priestupných rokov tak, ako ich poznáme v dnešnej dobe.

Skryť Vypnúť reklamu

Zavádzanie novinky sprevádzal často odpor obyvateľov, prostí ľudia zmenu nechápali a cítili sa byť ochudobnení o desať dní života.

Gregoriánsku reformu prijali okamžite len hlavné katolícke krajiny - Španielsko, Portugalsko a väčšia časť Talianska a Poľska. V českých krajinách bola zavedená v roku 1584. Niektorým štátom to trvalo takmer dve stáročia, napríklad Británii (1752) alebo Švédsku (1753).

V kresťanskom svete vzbudil nový kalendár najväčší odpor u pravoslávnej cirkvi, napríklad v Grécku bol prijatý až v roku 1923.

Pravoslávne krajiny ho častokrát užívajú iba ako občiansky a cirkvi a veriaci v týchto štátoch zostali u kalendára juliánskeho.

V Rusku zaviedol juliánsky kalendár v roku 1700 cár Peter Veľký a platil tu až do roku 1918, keď po boľševickom prevrate bol zavedený gregoriánsky kalendár.

Skryť Vypnúť reklamu

V rokoch 1929 až 1940 tam platil takzvaný sovietsky revolučný kalendár, ktorý mal päť dní v týždni so štyrmi pracovnými dňami.

Gregoriánsky kalendár sa postupne udomácnil nielen v západnom svete, ale aj v Egypte, Číne, Japonsku, Turecku či Indii.

Medzi výnimky patrí napríklad Saudská Arábia, kde platí islamský kalendár, ktorý má rok lunárny, ten je v porovnaní so slnečným rokom o 11 až 12 dní kratší.

Islamský kalendár sa počíta od roku hidžra, čiže presídlenia proroka Mohameda z Mekky do Mediny v roku 622 nášho letopočtu.

Celý svet však pre zjednodušenie prevzal gregoriánsky kalendár pri medzinárodnom styku.

Ani tento kalendár nie je dokonalý, časom sa s tropickým rokom rozchádza, pretože priemerná dĺžka jeho roka je 365,2425 dňa. Odchýlka proti skutočnosti robí jeden deň za zhruba 3300 rokov.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Zahraničie

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Vo štvrtok na koronavírus otestovali vyše 1 800 ľudí, žiadny test nebol pozitívny

Vyliečili sa ďalšie tri osoby, na Slovensku tak zostáva 119 aktívnych prípadov.

Testovanie na koronavírus absolvoval aj hlavný tréner Michaloviec Jozef Majoroš.
Slovensko

Čaputová: Keď máme spoločný cieľ a spolupracujeme, dokážeme veľké veci

Správa prezidentky SR Zuzany Čaputovej o stave republiky, ktorú dnes predniesla poslancom v parlamente.

Slovensko

Otvárame hranice medzi Českom, Maďarskom, Rakúskom a Slovenskom, oznámil premiér

"Kurnik šopa, len čo do Maďarska vstúpim, už som slobodný:)," napísal premiér na facebooku. A prečo nemá rúško?

Matovič s maďarským vicepremiérom na hraničnom priechode.
Zahraničie

Ani šialenstvo, ani boží dar. Prípad zpolitizovaného lieku Dr. Trumpa

WHO otočila - liek hydroxychlorochín sa opäť vracia. Vedci si myslia, že bol odstrelený, aby sa ukázalo, že Trump je zase mimo.

Americký prezident Donald Trump.