Svätý Kazimír, na ktorého si katolícka Cirkev spomína 4. marca, žil v 15. storočí v Poľsku.
Pochádzal z kráľovskej rodiny, bol synom poľského kráľa Kazimíra IV. a Alžbety Rakúskej, dcéry cisára Albrechta II.
Práve svojej mame môže Kazimír ďakovať za vieru a lásku k Bohu, pretože ona bola veľmi nábožná a dbala na to, aby aj jej deti boli takto vychovávané.
No jeho otec chcel mať z neho panovníka zo všetkým, čo k tomu patrí. Už ako patnásťročného ho poslal do bitky proti uhorskému panovníkovi Matejovi Korvínovi, no prehral.
Utiahol sa pred zlosťou svojho otca na iný zámok, kde držal prísny pôst, spával na holej zemi a veľa sa modlil.
Pomáhal chudobným, trpiacim aj väzňom. Žil v utiahnosti a tichosti. Bol veľkým uctievateľom Panny Márie.
Na jeho rakve sa nachádzajú preto slová jeho obľúbenej hymny: „Omni die dic Mariae“ (Každú chvíľu spievaj Márii).
Chceli ho oženiť, no on nechcel, predpovedal, že čoskoro zomrie. Aj sa tak stalo. Nemal ešte ani dvadsaťšesť rokov.
Za svätého ho vyhlásil pápež Lev X. v roku 1521. Často ho zobrazujú s pergamenom v ruke, s citáciou jeho obľúbenej piesne a s ľaliou.
