Mierový plán amerického prezidenta Donalda Trumpa počíta okrem iného s tým, že by nerozdelený Jeruzalem zostal hlavným mestom Izraela a Palestínčania by sa mali zriecť terorizmu.
Na rozdiel od päťdesiatky európskych politikov, ktorí tento týždeň spoločným listom Trumpov plán odmietli a označili ho za anexiu, s ním naopak úplne súhlasím, píše publicista Jan Ziegler v komentári uverejnenom na webe idnes.cz.
Pre pochopenie tamojšej situácie je potrebný malý historický exkurz. Nebol to židovský štát, ktorý rozpútal besnenie na Blízkom východe.
Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN z novembra 1947 počítala s vytvorením dvoch štátov, arabského a židovského. Jeruzalem s okolím mal zostať pod medzinárodnou správou. Židia to rešpektovali, Arabi však nie.
Keď Izrael vyhlásil v máji 1948 nezávislosť, okamžite ponúkol arabským susedom pokojné spolužitie.
Lenže odpoveďou bola dobyvateľská vojna zo strany okolitých moslimských krajín s cieľom vyhladiť židovské osídlenia v tejto oblasti.
Vzhľadom k tomu, že obyvateľstvo Izraela tvorili vtedy z veľkej časti Židia preživší holokaust, išlo vlastne o akési pokračovanie nacistickej politiky novými prostriedkami.
Lenže Izraelčania na prekvapenie celého sveta v boji za slobodu zvíťazili. Územie, ktoré OSN prisúdila arabskému štátu, vtedy okupovalo Jordánsko, nie Izrael.
V roku 1967 susedné arabské krajiny vrátane Jordánska pripravovali nový útok proti Izraelu. Egyptský prezident Gamal Násir sa otvorene vyhrážal, že Židov zaženie do mora.
Egypt tiež v rozpore s medzinárodným právom uzavrel pre všetky lode s izraelskou vlajkou Tiranskú úžinu a znemožnil im tak plavbu do Červeného mora. To sa rovnalo faktickému vyhláseniu vojnového stavu.
Hneď potom v máji 1967 požiadal prezident Násir mierové jednotky OSN o stiahnutie zo Sinaja. Namiesto nich potom rozmiestnil na izraelských hraniciach stotisíc vojakov a tisíc tankov.
Izrael si uvedomil, aké mu hrozí nebezpečenstvo, a preventívnym úderom v tzv. Šesťdňovej vojne rozdrvil arabských agresorov. Pri tej príležitosti obsadil Západný breh Jordánu a toto územie si pripojil.
Po vzore Poľska
Ponúka sa také prirovnanie. Poľsko bojovalo v druhej svetovej vojne na strane víťazov a pripojilo si pôvodné časti Nemecka, kedysi v histórii svoje územie. Nikto s tým nemá problém. A Izrael si pre zmenu prisvojil Západný breh Jordánu, tiež svoje historické územie.
Územná zmena nastala v dôsledku vojnového konfliktu, ktorý Izrael nechcel a nevyprovokoval, ale bol k nemu z dôvodov obáv o vlastnú bezpečnosť prinútený.
Bohužiaľ, nenávisť voči židovskému štátu pretrváva medzi tunajšími Arabmi dodnes. Palestínska samospráva trvalo podporuje arabských teroristov a moslimskych radikálov väznených v Izraeli, ktorí sú zodpovední za vraždy civilistov vrátane žien a detí.
Len v roku 2019 vyplatili úrady palestínskej autonómie na tento účel takmer 150 miliónov dolárov.
Na autonómnych palestínskych územiach sú tiež umiestnené výstražné cedule, ktoré varujú izraelských občanov pred vstupom s tým, že tu môžu byť zabití, pretože policajné zložky nemôžu v týchto miestach ručiť za ich bezpečnosť.
Ťažko môže chcieť samostatnosť niekto, kto financuje teroristov a nie je schopný, alebo skôr nechce na svojom území zabezpečiť poriadok a chrániť životy.
Čo sa týka Jeruzalema, tak ten bol hlavným mestom židovského štátu už v časoch dávno pred Kristom, keď z neho vládli svojmu ľudu králi Dávid a Šalamún.
Židovské osídlenia v tomto meste nikdy neprestalo a trvá nepretržite už cez tri tisícky rokov.
V celej histórii bol Jeruzalem rozdelený na dve časti iba za jordánskej okupácie v rokoch 1948 až 1967.
Áno, boli to Arabi, ktorí v rozpore s rozhodnutím OSN obsadili východnú časť mesta vrátane historického jadra. V tejto dobe tiež fanatickí moslimovia systematicky ničili staré židovské mesto, borili synagógy a likvidovali židovské cintoríny. Židia tiež mali zakázaný prístup na svoje posvätné miesta, napríklad Západný múr.
Naproti tomu za súčasnej izraelskej správy môžu židovskí, kresťanskí a moslimskí veriaci slobodne navštevovať synagógy, kostoly, mešity a všetky miesta, ktoré sú im drahé.
Bolo dobre, že sa Berlín začiatkom 90. rokov minulého storočia stal po neprirodzenom rozdelení v predchádzajúcej ére znovu jedným mestom.
Aj preto by bolo nezmyselné udržiavať umelé rozdvojenie Svätého mesta.
