Existuje štrnásť svätých pomocníkov, ktorých Svätá stolica uznala, aby pomáhali v prípade rôznych chorôb. Ak trpíte nejakých ochorením, môžete si vybrať svojho svätého.
Svätí pomocníci:
Svätý Krištof – patrón náhlej smrti
Svätá Katarína z Alexandrie – patrónka pri bolestiach hrdla a hlavy
Svätá Barbora – pomocnica v hodine smrti a pri trápení
Svätý Juraj – patrón rytierov, chrániaci zvieratá pred chorobami
Svätý Blažej zo Sebasty – patrón pri bolestiach hrdla a hlavy
Svätý Cyriak – ochranca pred posadnutosťou
Svätá Margaréta z Antiochie – chrániaca pred pôrodnými bolesťami
Svätý Dionýz – ochranca pred bolesťami hlavy
Svätý Vít – ochranca pre epilepsiou
Svätý Egídius – patrón ťažkej spovede
Svätý Pantaleón – chrániaci pred strašnými chorobami
Svätý Agátius – ochranca pred chorobami
Svätý Eustach – patrón rytierov a ľudí v núdzi
Svätý Erazmus z Formie - patrón ľudí majúcich veľké fyzické bolesti
Svatý Rochus, patrón počas epidémie
Medzi obľúbeného svätca, ku ktorému sa veriaci utiekajú počas epidémie, v minulosti išlo najmä o mor, patrí svätý Rochus.
Aj keď jeho nenájdete v zlatej štrnástke, mnohí sa k nemu obracajú a majú toho svätca vo veľkej úcte. Sv. Rochus je vzývaný ako patrón zajatcov, chorých a nemocníc, lekárov, lekárnikov, chirurgov, sedliakov, obchodníkov s umeleckými predmetmi, záhradníkov, stolárov a tiež ako ochranca proti moru, proti nákazám, proti cholere, besnote, chorobám nôh a kolien, proti nešťastiu.
Uzdravoval nakazených morom
Narodil sa okolo roku 1295 v Montpellier . Veľmi skoro zostal sirota a tak rozdal všetok svoj majetok a stal sa pútnikom. Jeho prvá cesta viedla do Ríma. Po ceste znamením kríža vyliečil mnohých chorých, ktorí trpeli morom. Na ceste z Ríma sa však sám nakazil morom.
O jeho smrti hovorí legenda: Keď bol na pokraji smrti, uložil sa do chatrče, kde sa mu zjavil anjel, a dodával mu odvahu. Pes prinášal smrteľne chorému chlieb a tak sa nakoniec uzdravil a pokračoval vo svojej ceste. V jeho domovskom Montpellier ho však nepoznali a keďže ho považovali za špióna, skončil v žalári. On zamlčal svoj pôvod. Po piatich rokoch väznenia zomrel.
Podľa legendy, Rochusa spoznali až podľa materského znamienka, a to na smrteľnej posteli. Mal iba 32 rokov.
Jeho telo uložili v Benátkach, ich časť aj v chráme sv. Víta v Prahe. Pápež Urban VIII. potvrdil jeho zaradenie medzi svätých a stanovil jeho pamiatku na 16. augusta.
Na mnohých miestach v Európe sa konajú aj púte k sv. Rochusovi.
