SME
Sobota, 6. jún, 2020 | Meniny má NorbertKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Erdoganova hra o nervy

Turecký prezident sa pokúša zistiť, čo všetko my Európania kolektívne vydržíme. A Nemci sú stále naklonení migrantov prijímať...

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)

Situácia na grécko-tureckej hranici sa vyostrila: Turci údajne vysielajú svoje drony do Grécka a striekajú na gréckej pohraničníkov slzný plyn.

Vyslali do oblasti tisíc policajtov, ktorí majú zabrániť Grékom vo vrátení migrantov späť na turecké územie.

Najväčšou slabinou Erdoganova plánu na vydieranie Európy je to, že migranti samotní nemusia jeho výzvy ku "šturmu na plot" vypočuť: koniec koncov skrze sociálne siete sa dávno dozvedeli, že tam momentálne nepanujú nijako povzbudivé pomery.

Skryť Vypnúť reklamu

Ale to sa samozrejme dá riešiť inými prostriedkami, píše Marian Kechlibar v článku uverejnenom na jeho webe kechlibar.net.

Ak sa im nebude chcieť dobrovoľne, ďalšia fáza môže mať z tureckej strany i podobu nútených deportácií migrantov zo súčasných táborov či z veľkých miest až na grécku hranicu, aby sa situácia poriadne vyhrotila.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Včera sa objavilo video, ktoré takýto vývoj naznačuje už teraz. Cestujúci z autobusu očividne von do bahna nechcú, ale majú smolu:

Načítavam video...


Hoci najhoršie scény sa odohrávajú na gréckych hraniciach, myslím si, že skutočným cieľom Erdoganova nátlaku nie sú Gréci samotní; ich problémy sú z hľadiska tureckého prezidenta iba príjemným vedľajším efektom. Povedal by som, že hlavným cieľom je Nemecko.

Prečo? Pretože Nemecko má v tom celoeurópskom procese pozvoľného posunu od Willkommenskultur k reštriktívnemu postoju určité meškanie. Iné krajiny urazili od roku 2015 väčší kus cesty.

Skryť Vypnúť reklamu

- Rakúsko sa dnes svojím postojom prakticky nedá rozoznať od krajín Višegrádu, čo je práca staronového kancelára Sebastiana Kurze (tomu sa podaril husársky kúsok, keď presvedčil Zelených k tomu, aby jeho postoj akceptovali),

- Švédsko tiež nápadne mlčí; tamojšia vláda je poskladaná z dosť nesúrodých strán, protiimigrační Švédski demokrati dosahujú vysoké hodnoty v prieskumoch a hlavne prerazili "sanitárny kordón": ďalšie pravicové strany (Umiernení a Kresťanskí demokrati) už sú ochotní sa s nimi baviť o spoločnom postupe,

- Grécko vymenilo vládu, silne ľavicová Syriza šla od stola a postoj tej súčasnej vlády k masovej imigrácii z rozvojového sveta práve vidíme,

- Francúzsko - prezident Macron, ktorého hlavným protivníkom je Rassemblement National, vyjadril Grékom podporu (aspoň na Twitteri, ale aj to sa počíta) a všeobecne v poslednom období hovorí o otázkach týkajúcich sa islamu a identity otvorenejšie ako predchádzajúci prezidenti (skorší článok),

Skryť Vypnúť reklamu

- dokonca aj Španielsko, ktoré má menšinovú ľavicovú vládu za účasti Podemosu, sa očividne nezapája do diskusie.

Vyslovene opačným smerom sa potom vyvinula situácia len vo Fínsku, ktoré malo v roku 2015 pravicovú vládu s účasťou Pravých Fínov. Po voľbách roku 2019 však prišla k moci progresívna koalícia socialistov a zelených, ktorá je proti predošlej vláde vyslovene "vítacia" - napríklad ich ministerka vnútra vyhlásila, že Grécko koná zle a že keby sa rovnaká situácia odohrala na fínskych hraniciach, samozrejme by boli všetci vpustení , aby mohli podať žiadosti o azyl.

(Môžeme sa utešovať aspoň tým, že preferencie Pravých Fínov od volieb vzrástli a teraz sú rekordne vysoko.)

Avšak Fínsko s jeho piatimi miliónmi obyvateľov nie je práve európsky dôležitý hráč. Bolo by fajn mať ho za spojenca, ale môžeme ho dočasne oželieť.

Skryť Vypnúť reklamu

Zato Nemecko, to dôležitý hráč je. A situácia v Nemecku, aj keď sa od roku 2015 predsa len posunula, stále ešte nie je ani približne tam, kam sa dostalo susedné Rakúsko.

Uvážte nasledujúci prieskum verejnej mienky, veľmi čerstvý, v ktorom boli priaznivci jednotlivých strán pýtali, či by štáty ako Francúzsko a Nemecko mali prijímať utečencov aj vtedy, keď s tým iné európske štáty nebudú súhlasiť. (Zdroj.)


Ako vidno, dopyt po Wilkommenskultur je na ľavom konci spektra stále zreteľná (mimochodom, červeno-červeno-zelená koalícia by podľa súčasných prieskumov mala tesnú väčšinu) a dokonca aj pri stredovej CDU / CSU je to pol napol.

Len priaznivci FDP a AFD majú bližšie k našim pomerom, ale to je dohromady nanajvýš štvrtina voličstva, možno aj menej.

Skryť Vypnúť reklamu

Nejde len o prieskumy. Napríklad združenie evanjelických cirkví chce kúpiť neziskovke Sea Watch loď, aby mala s čím jazdiť k africkému pobrežiu. A ak zájdem napríklad na Die Zeit, vidím za posledné dni hneď štyri články v obviňujúcom, moralizujícom štýle:

"Je to hanba Európy."
"Nech idú všetci ďalej!" (Áno, naozaj sa tam hovorí, že by sme odtiaľ mali vziať všetkých; tento článok bol v deň vydania prvý na rebríčku najčítanejších)
"Na hraniciach stráca Európa svoju dušu."
"Ponechaní sami na seba," o odchode neziskoviek z Lesbosu.

Nejde len o názory autorov. Pokiaľ si človek rozkliknite komentáre, zistí, že je v nich celkom dosť príspevkov od čitateľov, ktorým pracovne hovorím "svätí bitkári", pretože sa vyznačujú tým, že s pojmami ako povinnosť (Pflicht), ľudskosť (Menschlichkeit), otvorenie sŕdc (Herza öffnen ), prikázania (Gebot), rozmaznané Nemecko (verwöhntes Deutschland) či humanizmus (humanizmus) zaobchádzajú zhruba rovnako, ako pouličný bitkár s boxerom: proste to do vás vmlátia.

Skryť Vypnúť reklamu

Nesúhlasiť s ich všeobecne záväzným hodnotovým systémom môže jedine zlý, hnusný jedinec, z ktorého názorov sa dobrému človeku chce zvracať (Kotzen) a pociťuje hanbu (schämt sich).

Vôbec to zameranie politiky ako morálnej olympiády, ktoré je väčšine Európy vrátane Čechov úplne cudzie, ak nie trochu smiešne, má v Nemecku ešte stále výrazný vplyv. (U nás k tomu opakovane skĺzava Karel Schwarzenberg, aj teraz, samozrejme. Asi nie je náhoda, že väčšinu života strávil v nemeckom jazykovom prostredí.) A to má potom samozrejme nejaké efekty vo voľbách.

Aby sme boli spravodliví, oproti roku 2015 sa situácia predsa len zmenila aj v Nemecku. Dnes je vládna koalícia ďaleko opatrnejšia, veľa ľudí otvorene hovorí, že rok 2015 sa nesmie opakovať, a aj tie diskusie pod článkami sú dnes výrazne farebnejšie a názorovo rôznorodejšie. Ale naozaj to ide pooomaalyyy.

Skryť Vypnúť reklamu

Myslím si, že z Erdoganovho hľadiska je práve Nemecko ten zamýšľaný cieľ celej akcie menom "chaos na hranici". Ak sa mu podarí spôsobiť na grécko-tureckej hranici takú krízu, že bude aj väčšie množstvo mŕtvych, zaznie z nemeckej verejnosti silný zbor hlasov kričiacich: "Toto sa nesmie stať! Je našou morálnou povinnosťou zastaviť ich utrpenie! Otvorte brány!"

Veľa ďalších európskych národov to samozrejme bude mať "na háku", prípadne budú aj fandiť Grékom. Ale Nemci nie, hlavne ten segment populácie, ktorý volí ľavicové strany a cíti sa zodpovedný za osud sveta - a ten je vo veľkých mestách veľmi silný. Tam bude to pobúrenie ozajstné. Trebárs nie vyslovene väčšinové, ale dosť veľké na to, aby sa ho politici začali báť.

Skryť Vypnúť reklamu

A to je presne tá situácia, v ktorej potom bude môcť strýko Erdő zavolať do Berlína a naznačiť, že za nejakých pár miliárd eur a prípadné ďalšie ústupky (Cyprus a jeho plyn?) by tých ľudí mohol zase odviezť z bojovej zóny na horúcej hranici niekam do táborov vo vnútrozemskej Anatólii, kam televízne štáby nejazdia a kde už teda ich osudy nemeckého pokrokového voliča znepokojovať nebudú.

Čo myslíte, bude to tak? Uvidíme.

Drony so slzným plynom boli vcelku originálne, to musím uznať.

Som zvedavý, aké ďalšie prekvapenie nám ešte pán turecký prezident prichystá.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Podľa Šeligu bol prejav Čaputovej vyvážený, Fico jej vytýka, že koná inak, ako hovorí

Poslanec Raši si všimol moment, keď prezidentka ďakovala vládam Pellegriniho a Matoviča, ako sa vysporiadali po zdravotníckej stránke s koronakrízou.

Prezidentka Zuzana Čaputová číta správu o stave republiky.
Európska únia

Hranice v rámci Schengenu by sa mohli opäť otvoriť do konca júna

Po vypuknutí pandémie v Taliansku zaviedlo 26 členov Schengenského priestoru vo februári obmedzenia na hraniciach.

Kontrola na schengenskej hranici medzi Nemeckom a Švajčiarskom.
Slovensko

Vo štvrtok na koronavírus otestovali vyše 1 800 ľudí, žiadny test nebol pozitívny

Vyliečili sa ďalšie tri osoby, na Slovensku tak zostáva 119 aktívnych prípadov.

Testovanie na koronavírus absolvoval aj hlavný tréner Michaloviec Jozef Majoroš.
Slovensko

Čaputová: Keď máme spoločný cieľ a spolupracujeme, dokážeme veľké veci

Správa prezidentky SR Zuzany Čaputovej o stave republiky, ktorú dnes predniesla poslancom v parlamente.