SME
Nedeľa, 25. september, 2022 | Meniny má Vladislav

Putin podporil zmenu ústavy, ktorá mu umožní zostať pri moci

Dodal, že ústavný súd však musí rozhodnúť o tom, či je tento krok legálny. Celoštátne referendum o ústavných zmenách sa uskutoční 22. apríla.

Ruský parlament.Ruský parlament. (Zdroj: TASR/AP)

MOSKVA - Ruský prezident Vladimir Putin v utorok podporil navrhovanú zmenu ústavy, ktorá by mu umožnila usilovať sa o znovuzvolenie za prezidenta po skončení jeho súčasného funkčného obdobia v roku 2024.

Šéf Kremľa podporil návrh poslankyne Štátnej dumy, niekdajšej kozmonautky a prvej ženy vo vesmíre, Valentiny Tereškovovej, ktorá navrhla, aby zrušili limit pôsobenia prezidenta na dve funkčné obdobia alebo prijali zmeny, ktoré by nerátali Putinove štyri funkčné obdobia.

Poslanci dolnej komory parlamentu s návrhom Tereškovovej súhlasili a podporili aj sériu ústavných zmien, ktoré v januári navrhol Putin, píše agentúra AP.

Putin v utorok poslancom povedal, že je proti zrušeniu limitov týkajúcich sa prezidentského pôsobenia, podporil však myšlienku, že ak by došlo k úprave ústavy, obmedzenie na dve funkčné obdobia by začalo platiť od roku 2024.

SkryťVypnúť reklamu

"Pokiaľ ide o návrh na zrušenie obmedzení pre akúkoľvek osobu, vrátane držiteľa úradu, ktorý by umožňoval kandidovať vo voľbách, je táto možnosť možná," povedal v príhovore poslancom.

Zároveň dodal, že ústavný súd však musí rozhodnúť o tom, či je tento krok legálny.

Prezident sa prihovoril poslancom v deň rozhodujúceho druhého čítania navrhovaných ústavných zmien. Tie poslanci podporili v pomere 382 za a žiaden proti, pričom 44 zákonodarcovia sa zdržali hlasovania. Tretie čítanie bude podľa AP už len formalita.

Celoštátne referendum o ústavných zmenách sa uskutoční 22. apríla.

Plénu Štátnej dumy bol v utorok predložený aj návrh na vypísanie predčasných parlamentných volieb, ktorý však po Putinovom prejave stiahol samotný jeho predkladateľ, poslanec vládnej strany Jednotné Rusko Alexandr Karelin.

SkryťVypnúť reklamu

Ako vysvetlila agentúra TASS, s návrhom na predčasné voľby prišiel v utorok pred plenárnym zasadnutím Štátnej dumy líder Liberálnodemokratickej strany Ruska Vladimir Žirinovskij.

Na tlačovej konferencii vtedy Žirinovskij vysvetlil, že po nadobudnutí účinnosti ústavných zmien by sa v Rusku mali uskutočniť predčasné voľby do Štátnej dumy.

Putin však následne vo svojom prejave k poslancom uviedol, že na predčasné voľby do Štátnej dumy nevidí dôvod.

V druhom čítaní návrhu zákona bolo k textu doručených takmer 400 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, informoval podľa agentúry Interfax predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin.

Tieto návrhy z väčšej časti pripravila osobitná pracovná skupina, ktorej členmi boli poslanci Štátnej dumy, senátori, verejní činitelia a experti. S významnou časťou zmien a doplnení prišiel Putin.

SkryťVypnúť reklamu

Šesťdesiatsedemročný Putin je pri moci už vyše 20 rokov, teda dlhšie než ktorýkoľvek iný ruský či sovietsky líder od čias Josifa Stalina.

Prvý raz sa stal prezidentom v roku 2000 a v tejto funkcii pôsobil do roku 2008, keď mu ústavné obmedzenia zabránili kandidovať aj na tretie funkčné obdobie.

Potom bol premiérom a do prezidentského kresla sa vrátil v roku 2012.

Frakcia ruskej vládnucej strany Jednotné Rusko v dolnej komore parlamentu (Štátnej dume) v utorok vyhlásila, že podporí ústavnú úpravu, ktorá umožní prezidentovi Vladimirovi Putinovi opätovne sa uchádzať o úrad hlavy štátu.

Putin však takýto scenár predtým odmietol. Šéf Kremľa, ktorý v januári pristúpil k rozsiahlej reorganizácii ruskej politiky a prepracovaniu ústavy, musí na základe platných zákonov po vypršaní svojho druhého sekvenčného prezidentského mandátu v roku 2024 odstúpiť.

SkryťVypnúť reklamu

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu