SME
Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky
ZAHRANIČIE

Putin podporil zmenu ústavy, ktorá mu umožní zostať pri moci

Dodal, že ústavný súd však musí rozhodnúť o tom, či je tento krok legálny. Celoštátne referendum o ústavných zmenách sa uskutoční 22. apríla.

Ruský parlamentRuský parlament (Zdroj: TASR/AP)

MOSKVA - Ruský prezident Vladimir Putin v utorok podporil navrhovanú zmenu ústavy, ktorá by mu umožnila usilovať sa o znovuzvolenie za prezidenta po skončení jeho súčasného funkčného obdobia v roku 2024.

Šéf Kremľa podporil návrh poslankyne Štátnej dumy, niekdajšej kozmonautky a prvej ženy vo vesmíre, Valentiny Tereškovovej, ktorá navrhla, aby zrušili limit pôsobenia prezidenta na dve funkčné obdobia alebo prijali zmeny, ktoré by nerátali Putinove štyri funkčné obdobia.

Poslanci dolnej komory parlamentu s návrhom Tereškovovej súhlasili a podporili aj sériu ústavných zmien, ktoré v januári navrhol Putin, píše agentúra AP.

Putin v utorok poslancom povedal, že je proti zrušeniu limitov týkajúcich sa prezidentského pôsobenia, podporil však myšlienku, že ak by došlo k úprave ústavy, obmedzenie na dve funkčné obdobia by začalo platiť od roku 2024.

Skryť Vypnúť reklamu

"Pokiaľ ide o návrh na zrušenie obmedzení pre akúkoľvek osobu, vrátane držiteľa úradu, ktorý by umožňoval kandidovať vo voľbách, je táto možnosť možná," povedal v príhovore poslancom.

Zároveň dodal, že ústavný súd však musí rozhodnúť o tom, či je tento krok legálny.

Prezident sa prihovoril poslancom v deň rozhodujúceho druhého čítania navrhovaných ústavných zmien. Tie poslanci podporili v pomere 382 za a žiaden proti, pričom 44 zákonodarcovia sa zdržali hlasovania. Tretie čítanie bude podľa AP už len formalita.

Celoštátne referendum o ústavných zmenách sa uskutoční 22. apríla.

Plénu Štátnej dumy bol v utorok predložený aj návrh na vypísanie predčasných parlamentných volieb, ktorý však po Putinovom prejave stiahol samotný jeho predkladateľ, poslanec vládnej strany Jednotné Rusko Alexandr Karelin.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako vysvetlila agentúra TASS, s návrhom na predčasné voľby prišiel v utorok pred plenárnym zasadnutím Štátnej dumy líder Liberálnodemokratickej strany Ruska Vladimir Žirinovskij.

Na tlačovej konferencii vtedy Žirinovskij vysvetlil, že po nadobudnutí účinnosti ústavných zmien by sa v Rusku mali uskutočniť predčasné voľby do Štátnej dumy.

Putin však následne vo svojom prejave k poslancom uviedol, že na predčasné voľby do Štátnej dumy nevidí dôvod.

V druhom čítaní návrhu zákona bolo k textu doručených takmer 400 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, informoval podľa agentúry Interfax predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin.

Tieto návrhy z väčšej časti pripravila osobitná pracovná skupina, ktorej členmi boli poslanci Štátnej dumy, senátori, verejní činitelia a experti. S významnou časťou zmien a doplnení prišiel Putin.

Skryť Vypnúť reklamu

Šesťdesiatsedemročný Putin je pri moci už vyše 20 rokov, teda dlhšie než ktorýkoľvek iný ruský či sovietsky líder od čias Josifa Stalina.

Prvý raz sa stal prezidentom v roku 2000 a v tejto funkcii pôsobil do roku 2008, keď mu ústavné obmedzenia zabránili kandidovať aj na tretie funkčné obdobie.

Potom bol premiérom a do prezidentského kresla sa vrátil v roku 2012.

Frakcia ruskej vládnucej strany Jednotné Rusko v dolnej komore parlamentu (Štátnej dume) v utorok vyhlásila, že podporí ústavnú úpravu, ktorá umožní prezidentovi Vladimirovi Putinovi opätovne sa uchádzať o úrad hlavy štátu.

Putin však takýto scenár predtým odmietol. Šéf Kremľa, ktorý v januári pristúpil k rozsiahlej reorganizácii ruskej politiky a prepracovaniu ústavy, musí na základe platných zákonov po vypršaní svojho druhého sekvenčného prezidentského mandátu v roku 2024 odstúpiť.

Skryť Vypnúť reklamu

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Zahraničie

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Prezident lekárskej komory vyzýva Naďa, aby sa mu ospravedlnil

Kollár tvrdí, že za žiadny svoj ani iný biznis neloboval a ministra vyzýva, aby svoje tvrdenia preukázal.

Prezident Slovenskej lekárskej komory Marian Kollár.
Európska únia

Európski lídri reagujú na útok nožom v Nice. Macron vyhlásil, že Francúzsko sa svojich hodnôt nevzdá

"Všetci v Európe pociťujeme túto bolesť. Je našou povinnosťou sa spoločne postaviť proti násiliu a proti tým, ktorí sa snažia podnecovať a šíriť nenávisť," uviedol predseda Európskeho parlamentu.

Dejisko útoku, Katedrále Notre-Dame v Nice.
Slovensko

Čaputová zdôraznila dôležitosť komunikácie v rámci pandémie

V súvislosti s opatreniami za kľúčové označila dobré a kvalitné trasovanie - vyhľadávanie kontaktov - a vyčlenenie príslušného množstva kapacít na túto oblasť.

Prezidentka SR Zuzana Čapútová.
Európska únia

Útočník v Nice vraždil nožom pri kostole. Hlásia mŕtvych aj zranených

Starosta Nice napísal na Twitteri, že "všetko naznačuje tomu, že išlo o teroristický útok". Podľa agentúry Reuters je medzi obeťami žena s odrezanou hlavou.

Polícia na mieste útoku.