SME
Sobota, 4. apríl, 2020 | Meniny má Izidor
KORONAVÍRUS

Úspešný recept na koronavírus pochádza z Číny a znie jasne: Chce to byť tvrdý!

Čína možno ťaží z toho, že jej vládcovia majú drsné riešenia v génoch a z toho, že obyčajní Číňania sú naučení neodvrávať. Možno preto pretrvala čínska civilizácia toľko tisícročí.

Mnohé štadióny v Číne sa zmenili na provizórne nemocnice.Mnohé štadióny v Číne sa zmenili na provizórne nemocnice. (Zdroj: TASR/AP)

Inšpirácia pre svet: Ako sa vlastne Číne podarilo silne skrotiť zákernú chorobu? Kým pre väčšinu Západu sa koronavírus stáva desivou nočnou morou, Číňania pozvoľna odhadzujú rúška.

Aj do nejpostihnutejšieho mesta Wu-chan sa vracia bežný život a po dlhšej odmlke sa tam znovu rozbieha kľúčový priemysel.

To všetko v čase, keď Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila koronavírus za pandémiu, pretože choroba začala vyčíňať v rade ďalších teritórií a jej epicentrum sa presunulo do Európy.

Nemožno sa preto čudovať, že mnohé krajiny, ktoré hľadajú čo najúčinnejšie spôsoby boja s nákazou, obracajú zraky k Číne a hľadajú inšpiráciu v tamojšej stratégii, píše Ladislav Kryzánek v článku uverejnenom na webe idnes.cz.

Článok pokračuje pod video reklamou

Aké "zázračné" recepty teda tamojšie úrady použili, že sa im prakticky behom dvoch mesiacov podarilo odolného a neviditeľného nepriateľa výrazne skrotiť?

O zázraky tu rozhodne nešlo. Ríša stredu len využila to, čo je jej autoritárskemu režimu vlastné a čo úspešne používa už celé roky proti svojim "odbojným" provinciám Tibetu a Sin-ťiangu a na čo jej vodcovia siahli aj počas rebélie na Tchien-an-men v roku 1989: nebývalú tvrdosť . Treba povedať, že úspešne.

Kritici Číny sa zmýlili

Pritom spočiatku sa drastické karantény zavedené komunistickými vodcami najprv vo Wu-chane a následne aj inde, ktoré nejakým spôsobom postihli vyše pol miliardy Číňanov, vo svete stretli skôr s kritikou.

Jedenásťmilionové mesto dali pod zámok, to nemôže fungovať, krútili hlavami niektorí zdravotnícki experti.

Varovali, že onen "železný" prístup, ktorý dovtedy nemal v novodobom svete obdobu, ignoruje osvedčené normy, ako reagovať na epidémiu a vo svojom dôsledku môže veci skôr zhoršiť.

Teraz, keď sa v čínskom epicentre choroby prírastok nových prípadov prakticky zastavil, niektorí z kritikov uznali, že to predsa len malo niečo do seba.

Tvrdá reakcia sa tak stala výzvou k úvahám, či by nebolo dobré existujúce metódy zvládania infekčných chorôb prehodnotiť.

Niekde išli ešte ďalej. Napríklad Taliansko zapečatilo celú krajinu a celé obyvateľstvo uvrhlo do karantény práve po čínskom vzore.

Podobne tvrdé opatrenia zavádzajú v menšom rozsahu aj inde, v Španielsku, koniec koncov aj v Česku, chystá ich aj Austrália.

Naopak, napríklad juhokórejský prístup je odlišný, silne spolieha na dobrovoľnú spoluprácu verejnosti, a zdá sa, že takisto začína fungovať.

Keď sa v Číne začal koncom minulého roka koronavírus šíriť, úrady na miestnej úrovni "zaspali", lepšie povedané zamietli záležitosť pod koberec, aby nemali problémy s centrom. O to tvrdšia však bola následná reakcia, ktorej už velili z Pekingu.

Agresívna akcia, ktorú najvyšší vodca Si Ťin-pching označil za "ľudovú vojnu", si svojou razanciou nezadala s politickými kampaňami z čias Mao Ce-tunga.

Po uzamknutí tucta miest prebudila strana armády strážnikov, aby strážili vstupy do obytných komplexov a kontrolovali pohyb miestnych. Vládne úrady šikovne využili "Veľkého brata", ktorého si predtým vycvičili, a s pomocou mobilných operátorov vystopovali tých, ktorí z karantén vykĺzli.

Davy dobrovoľníkov obchádzali od bytu k bytu, všetci merali teplotu a všetko starostlivo evidovali. Alebo sa podieľali na distribúcii potravín. Súkolesie zložené z miliónov drobných koliesok sa roztočila a nezastavilo sa.

Výsledkom rozsiahlych kontrol, vyhodnocovania množstvo dát z najrôznejších elektronických databáz o pohybe osôb a tiež prepracovaného systému odmien a trestov (napríklad priväzovanie ľudí nachytaných bez rúška k stĺpom, ako bolo vidieť na sociálnych sieťach), ktoré mali k dodržiavaniu opatrení motivovať, je, že Čína sa teraz môže vracať k normálu a koronavírus cúva.

WHO Peking chváli

Má sa teda svet inšpirovať týmto enormným nasadením a vírusu čeliť po pekinskom vzore? Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) má pre rezolútny čínsky postup len slová chvály.

"Čína podnikla v reakcii na rozšírenie dovtedy neznámeho vírusu možno najrýchlejšie, najdôraznejšie a najkomplexnejšie kroky v dejinách," tvrdí správa WHO.

Podľa ďalších expertov zrejme najzásadnejšie prispelo k zamedzeniu šírenia vírusu rozsiahle zavádzanie karantén. Vo Wu-chane nechali úrady prestavať štadióny a ďalšie verejné budovy na veľkokapacitné karanténne centrá a nevídaným tempom postavili viac ako desiatku dočasných nemocníc.

"Až do tohto roku boli odborníci k podobným opatreniam skeptickí. Argumentovali tým, že tieto metódy majú mnoho negatívnych dopadov na spoločnosť a ekonomiku," uviedol zdravotný expert Nicholas Thomas z univerzity v Hongkongu pre britský denník Guardian.

"To, čoho sme boli svedkami v Číne, tento argument nevyvracia úplne, ale predsa len si žiada prehodnotenie nášho prístupu k epidémiám, ktorým budeme v budúcnosti čeliť," dodal Thomas.

Ešte lakonickejší bol Arthur Reingold, expert z University of California:

"Čína preukázala, že ak ste dostatočne drakonickí a vložíte dosť finančných prostriedkov, naozaj možno prenosy vírusu spomaliť."

Podľa niektorých analytikov však nie je väčšina štátov na aplikáciu podobne drastických opatrení pripravená.

"Tiež kvôli odlišnej mentalite," zdôraznil Bruce Aylward, ktorý viedol pre WHO v Číne prieskumnú misiu.

Najmä obyvatelia demokratických krajín by zrejme nemuseli mať tak vysokú mieru porozumenia pre ťažko obmedzujúce nariadenie ako vycepovaní Číňania.

Taliansky epidemiológ Giovanni Rezza si spočiatku nevedel predstaviť, že by čínske opatrenia vôbec niekto chcel zavádzať v Európe. Rýchlo zmenil názor, keď začalo dramaticky pribúdať obetí.

"Niet pochýb o tom, že Číňania boli schopní s epidémiou účinne bojovať," uviedol pre Wall Street Journal. "Naše obmedzenia boli mäkšie a nedokázali sme izolovať počiatočné ohnisko," dodal.

Čínsky prístup je drastický, to áno, ale prináša výsledky. Skúsiť ho iste môže každý, ale nie každý na to bude mať "žalúdok" či logistiku.

Čína možno ťaží z toho, že jej vládcovia majú podobne drsné a inde ťažko prijateľné riešenia v génoch.

A tiež z toho, že obyčajní Číňania sú naučení neodvrávať. Možno preto pretrvala čínska civilizácia toľko tisícročí.

Najčítanejšie články

Téma: Zahraničie

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Európska únia

Žiadateľ o azyl dobodal vo Francúzsku dvoch ľudí, ďalších sedem zranil

Prípad skúma aj francúzske zastupiteľstvo pre boj s terorizmom, podľa niektorých zdrojov muž údajne pri útoku kričal Alláhu akbar.

Policajti na ulici, kde k útoku došlo.
Názor Petra Bercika

Šialenstvo okolo koronavírusu zatemňuje mozgy

Pre záchranu Slovenska pred nebezpečným koronavírusom netreba vypínať celú krajinu. Stačí izolovať premiéra Matoviča.

Predseda vlády Igor Matovič.
Ekonomika

Odvetvia najviac ohrozené koronavírusom mali najnižšie marže

Najhoršie sú na tom spoločnosti pôsobiace v odvetví cestovný ruch a gastro.

Ilustračná fotografia.
Názory

Mierové rokovania v Afganistane: Toto nie je koniec, ktorý si ktokoľvek predstavoval

Predstava, že Taliban teraz ovládne celú krajinu, nie je reálna, zvlášť, ak protivníci Talibanu môžu počítať s podporou USA a lokálnych mocností.