Od začiatku roka vo svete a od polovice februára v Európe sa lavínovito šíri nákaza novým koronavírusom.
Európska únia, ktorá vo všetkých situáciách neustále volá po európskych riešeniach a európskom rozhodovaní, proti tomu neurobila vôbec nič, rovnako ako pred piatimi rokmi v prípade migračnej krízy, píše Jiří Weigl v stanovisku Inšitútu Václava Klausa.
Teraz, potom, čo sa nákaza v EÚ rozhorela exponenciálnym spôsobom a niektoré štáty sa blížia hranici kolapsu, sa lídri EÚ zhodli na uzavretí hraníc EÚ.
To je vraj európska odpoveď na epidémiu. Človek nevie, či sa mu to nezdá.
WHO označila Európu za globálne epicentrum nákazy a odpoveďou EÚ je uzavretie vlastných hraníc.
To by bolo síce pekné gesto voči zvyšku sveta - zoskupenie zamorené koronavírusom nechce, aby sa nákaza šírila masovo za jeho hranice, a dobrovoľne sa samo uzatvára.
Ale tak to asi nebolo myslené.
Po prvé o nepriepustnosti európskych hraníc vždy otvorených pre ilegálnu migráciu vedia všetci vo svete svoje, a za druhé toto opatrenie adresovali európski lídri predovšetkým svojím európskym národom, ktoré čoraz viac podliehajú nákaze, ako rozhodujúci krok na ich ochranu.
To vo chvíli, keď Schengen fakticky neexistuje a národné štáty svoje hranice dávno uzavreli.
Neschopnosť, ignorancia a nadutá arogancia predákov EÚ sa v prípade tejto epidémie odhalila v plnej nahote.
Vo chvíli, keď sa už nákaza plazivo šírila na našom kontinente, sa namiesto prípravy stratégie obrany proti nej a jej materiálnych predpokladov venovali absurdným bruselským klimatickým seansám s Gretou Thunbergovou, od ktorej si nechávali verejne nadávať a masochisticky jej za to tlieskali.
Nič nevystihuje lepšie povahu dnešnej EÚ ako beznádejného Titanicu.
