SME
Sobota, 24. september, 2022 | Meniny má Ľuboš, Ľubor

O talianskom mestečku, ktoré porazilo vírus - aspoň nateraz

Ako v trojtisícovom Vò zredukovali počet nakazených skoro na nulu a o otázkach, ktoré z toho vznikajú.

Ilustračné fotoIlustračné foto (Zdroj: TASR/AP)


ležiace v benátskom regióne bolo donedávna Talianom známe maximálne ako jazyková kuriozita - spoločne s mestami Ne, Re a Ro tvoria štvorlístok obcí s najkratšími menami v Taliansku.

Vo februári 2020 však získalo na známosti z úplne iného dôvodu. Práve tam vzniklo jedno z epicentier koronavírusovej infekcie v Taliansku, vrátane prvého talianskeho úmrtia vôbec.

Nad obcou bola vyhlásená karanténa, píše Marian Kechlibar v článku uverejnenom na jeho webe kechlibar.net.

Na sklonku februára sa benátske úrady vo Vò pustili do niečoho, čo by nešlo len tak replikovať vo veľkom meste: otestovali na koronavírus úplne všetkých obyvateľov mestečka.

SkryťVypnúť reklamu

Ukázalo sa, že ho chytilo 88 ľudí, teda 3% populácie, ale že polovica z nakazených nemá vôbec žiadne ťažkosti.

Všetci boli izolovaní.

O týždeň neskôr začalo mesto znovu testovať všetkých obyvateľov, vrátane tých, ktorí boli pozitívne pri prvom teste.

Počet infikovaných klesol z 88 na iba sedem, pričom z tých siedmich ich bolo bez príznakov hneď šesť! (La Repubblica, list imunológa Romagnaniho v Corriere della Sera, článok vo Financial Times.)

Je očividné, že tento postup nie je možné urobiť úplne plošne, skúste napríklad presadzovať podobné postupy v nejakom gete (zrovna som čítal o tom, že presne tento problém riešia bulharské úrady). Rovnako je to však zaujímavý experiment, z ktorého plynú rôzne otázky a témy na uvažovanie.

Po prvé: rýchle vyhasnutie infekcie v mestečku Vò potom, čo boli všetci izolovaní, dáva tušiť, že choroba sa šíri aj od ľudí bez príznakov (asymptomatic carriers) a že tých bezpríznakových prenášačov je celkom veľa.

SkryťVypnúť reklamu

Inými slovami, že obmedzovať testovanie len na ľudí, ktorí už nejaké príznaky majú, je ako vyberať vodu z vane cedidlom, a že k účinnému podviazanie šíreniu choroby je nutné okruh testovaných osôb podstatne rozšíriť.

To samozrejme naráža na kapacitu laboratórií, ktoré nemôžu spracovať milióny vzoriek počas pár dní. Potrebujeme teda nejaký "poľný test", ktorý dokáže dať výsledky rýchlo a ktorý dokážu vykonať aj zaškolení amatéri. Niečo ako ekvivalent teplomera alebo tlakomeru, ku ktorého použitie tiež nie je potrebný odborný personál.

Po druhé: je zaujímavé, že vo vzájomnej izolácii sa väčšina pacientov rýchlo uzdravila a v obci už nebolo zaznamenané žiadne ďalšie úmrtie, ba dokonca ani žiadny ďalší ťažký prípad.

Čo je v súčasných talianskych pomeroch (pozitívna) anomália, na ktorú poukazuje práve profesor Romagnano vo svojej reakcii: izolácia všetkých nakazených akoby chránila aj ich samotných navzájom, nielen zdravých jedincov.

SkryťVypnúť reklamu

To vedie na ďalšiu zaujímavú otázku: čo keď je nebezpečnejšie sa tým istým vírusom infikovať viackrát krátko za sebou než len raz?

Čo ak je priebeh choroby horší, ak ju chytíme v priebehu pár dní hneď od niekoľkých rôznych ľudí? Nie je tým napríklad telo preťažené práve v najhoršiu možnú chvíľu?

Keby to tak bolo, vysvetľovalo by to vysokú úmrtnosť medzi lekármi v nemocniciach - v Taliansku už na Covid-19 zomrelo trinásť lekárov.

Práve tí sa však vírusovými časticami takpovediac "brodia" celé dni a noci.

Zároveň by to znamenalo, že hospitalizovaných pacientov je potrebné čo najviac od seba navzájom oddeliť, pokiaľ to okolnosti dovoľujú.

Po tretie: ľudí, ktorí prekonali infekciu bez symptómov, boli aj v malom meste Vò desiatky. To je celkom nádejné do budúcnosti - znamená to, že za nejakých okolností sa ľudský organizmus dokáže novému koronavírusu veľmi účinne brániť.

SkryťVypnúť reklamu

A tiež to, že odborníci, ktorí chcú túto imunitu študovať, majú k dispozícii dosť konkrétnych osôb, ktorých môžu podrobiť skúmaniu. Zrejme nielen vo Vò, ale aj všade inde vo svete.

Prísť ale na to, čo presne robí ten rozdiel medzi človekom, ktorý si ani nevšimne, že na neho niečo sadlo, a medzi tým, ktorého za pár dní vezú na jednotku intenzívnej starostlivosti so zápalom pľúc, bude azda najťažšia vedecký úloha dneška. Hlavne kvôli tomu, pod akým časovým tlakom sa tento fenomén skúma.

V čom sa môže skrývať odpoveď?

Genetika? Ak áno, tak čo konkrétne, veď ľudský genóm je obrovský?

Alebo životospráva? A zasa: čo konkrétne sa tým myslí? Dostatok či nedostatok nejakého vitamínu v strave? Interakcia s nejakými bežnými liekmi, ktoré užíva väčšie množstvo ľudí? (Tú poslednú hypotézu nedávno rozvíjali v Lancete).

SkryťVypnúť reklamu

Tých možností je naozaj celkom dosť.

Samé zaujímavé otázky, ale zaujímavé otázky sú dobrá vec. Pri ich riešení sa vždy na niečo nesamozrejmé príde.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu