SME
Štvrtok, 9. júl, 2020 | Meniny má LujzaKrížovkyKrížovky
KORONAVÍRUS

Psychologičky odporúčajú zavedenie denného režimu, pohyb či využívanie komunikačných technológii

Aktuálna situácia je záťažová pre každého človeka a do rizikovej skupiny patria všetci, ktorým aj v bežnom živote chýbajú sociálne kontakty.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: STOCK ADOBE)

BRATISLAVA - Zavedenie denného režimu, fyzický pohyb či využívanie komunikačných technológií.

To sú len niektoré z odporúčaní, ktoré môžu ľuďom v záťažovej situácii súvisiacej s pandémiou pomôcť, uviedla prezidentka Slovenskej komory psychológov (SKP) Eva Klimová a Viera Cviková z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Podľa Klimovej je aktuálna situácia záťažová pre každého človeka a do rizikovej skupiny tak radí všetkých, ktorým aj v bežnom živote chýbajú sociálne kontakty.

Skryť Vypnúť reklamu

Cviková podotkla, že situácia môže mať výrazný vplyv aj na extrovertné typy ľudí.

Ak sa izolácia dotýka ľudí v karanténe, riadi sa určenými opatreniami, ktoré je potrebné dodržiavať, poznamenala Klimová. Rozdiel je podľa nej aj v tom, či je už človek chorý alebo či je „v preventívnej izolácii“.

„Chorý človek izoláciu zvyčajne ľahšie akceptuje, dodrží pravidlá, môže pociťovať strach o ostatných v domácnosti, aby sa nenakazili. Ľudia, ktorí sú v preventívnej izolácii, reagujú rôzne,“ priblížila.

Vysvetlila, že u takýchto ľudí môžu nastať pocity nepohody, strachu či úzkosti, ktoré si potrebujú ventilovať.

Vplyv izolácie prirovnala Klimová ku stavu v nezamestnanosti. Práve dlhodobejší výpadok z bežného režimu má totiž dopady aj na psychiku. Pokiaľ nie je človek chorý, je podľa nej vhodné, aby dodržiaval pokiaľ možno bežný denný režim aj v izolácii.

Skryť Vypnúť reklamu

Vytvoriť si denný harmonogram odporúča aj Cviková. Obe sa zhodujú, že človek by sa mal denne venovať aj nejakej fyzickej aktivite. Cviková poznamenala, že na psychické zdravie podporne pôsobí aj tvorivá činnosť.

„Nastáva čas, kedy sme viac v obmedzenom priestore so svojou rodinou, v prípade karantény bez možnosti odchodu z prostredia. Pre rodiny s deťmi je situácia snáď ešte náročnejšia,“ poznamenala prezidentka SKP.

Dodala, že prežívanie je individuálne a v krátkom časovom horizonte zvládnuteľné. Rozdiel vidí v tom, či je človek v izolácii sám alebo je, naopak, doma celá rodina a prichádza presýtenie kontaktami, či takzvaná „ponorka“, a tak pocit samoty niektorým ľuďom chýba.

Podľa Cvikovej by pri „ponorke“ mohlo pomôcť vyčlenenie si priestoru a času len pre seba.

Skryť Vypnúť reklamu

Stresové reakcie

Vzťahy môžu byť teraz podľa Klimovej vyhrotenejšie alebo sa, naopak, viac stmelia. Svoju úlohu zohrávajú aj strach alebo úzkosť, ktoré prichádzajú často neočakávane v dôsledku vývoja situácie.

Môžu sa objaviť stresové reakcie od agresivity, hnevu, cez zmĺknutie a neochotu komunikovať s ostatnými, pocity úzkosti, beznádeje.

Poukazuje však na to, že iných ľudí môže táto situácia povzbudiť ku aktivite a objaví sa viac spolupatričnosť, snaha pomôcť ostatným, spájanie sa prostredníctvom sociálnych sietí.

Cviková poznamenáva, že na človeka podpora a spolupatričnosť voči druhým ľuďom môže pôsobiť ozdravne.

Aktuálna situácia je podľa Klimovej záťažová pre každého človeka. Priblížila, že za rizikové skupiny by mohli byť označení ľudia všetkých vekových skupín, ktorým aj v bežnom živote chýbajú sociálne kontakty. Taktiež aj seniori, ktorí žijú sami, nemajú príbuzných, alebo s nimi nie sú v kontakte.

Skryť Vypnúť reklamu

Náročné je to podľa nej aj pre deti, zvlášť pre tie malé, ktoré sú zvyknuté byť v kontakte s kamarátmi na ihrisku.

Podľa Cvikovej môžu izoláciou trpieť skôr extroverti, teda ľudia, ktorých podstatná časť života je viazaná na kontakt s druhými. Tí môžu v stave nútenej izolácie zažívať pocity stiesnenosti, osamelosti, frustrácie aj hnevu či bezmocnosti.

Podotkla, že samotná situácia neistoty ľudí prirodzene smeruje k vyhľadávaniu kontaktu s inými.

Komunikovať inak, nie osobne

Cviková poznamenáva, že aj keď priamy medziľudský kontakt súčasná situácia neumožňuje, v dennom harmonograme by mal byť vyčlenený priestor na komunikáciu s druhými.

Dodáva, že významnú úlohu môžu zohrať sociálne siete a možnosť sprostredkovať názory aj pocity prostredníctvom nich.

Skryť Vypnúť reklamu

Klimová tiež vyzdvihuje úlohu komunikačných technológií, ktoré umožňujú zostať v kontakte.

„Veľa ľudí prežíva úzkosť a tých niekoľko ojedinelých liniek dôvery alebo on-line poradní nestačí. Počet volaní na tieto linky extrémne narastá a súvisí s prežívaním situácie počas pandémie. Preto pomôžme odborníkom formou prevencie, ktorú môžeme z ľudskej úrovne urobiť. Zavolajme kamarátom, známym, ľuďom, o ktorých vieme, že sú osamelí, porozprávajme sa,“ priblížila Klimová.

Od 12. marca platí na Slovensku pre koronavírus mimoriadna situácia. V tejto súvislosti boli v krajine zavedené viaceré obmedzenia na zamedzenie šírenia ochorenia, vrátane zatvorenia výchovno-vzdelávacích zariadení od 16. marca na 14 dní. Vláda SR tiež pristúpila k vyhláseniu núdzového stavu pre celý sektor zdravotníctva. Zatvorené sú maloobchodné prevádzky a prevádzky so službami, pričom sa to netýka potravín, drogérií, lekární či vybraných služieb, akými sú napríklad banky či poisťovne. Aktuálne je na Slovensku potvrdených 186 prípadov koronavírusu.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Slovensko

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Zahraničie

"Polícia necieli na černochov." Profesor obhajoval výsledky výskumu a prišiel o miesto

Autor štúdie sa obáva, že aktivisti neprestanú "naliehať na obmedzovanie okruhov tém, o ktorých môžu ľudia hovoriť alebo k akým záverom môžu dochádzať".

Michigan State University.
Slovensko

Pôvod infekcie koronavírusu u nových nakazených je podľa Krajčího opäť zo zahraničia

Všetky prípady podľa ministra zdravotníctva zatiaľ vedia hygienici dohľadať. O druhej vlne by sme hovorili, keby Slovensko zaznamenalo naozaj exponenciálny nárast.

Marek Krajčí, minister zdravotníctva.
Slovensko

Vzťahy v koalícii sú lepšie vo vnútri ako sa zdajú navonok, tvrdí Matovič

Predseda vlády dúfa, že sa koaliční partneri zo situácie okolo odvolávania Borisa Kollára poučili.

Premiér Igor Matovič
Slovensko

Je pripravený zákon, na základe ktorého bude možné odoberať vysokoškolské tituly

Minister školstva Branislav Gröhling má v pláne meniť aj zákon o vysokých školách.

Minister školstva Branislav Gröhling.