SME
Piatok, 5. jún, 2020 | Meniny má LauraKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Koniec Európskej únie?

Epidémia koronavírusu vyvoláva otázky týkajúce sa zmyslu Európskej únie, ktorá si dáva solidaritu za svoj kľúčovú princíp, ale opúšťa ju v okamihu, keď je najviac potrebná.

Pacientku s podozrením na nákazu koronavírusom prevážajú v špeciálnej ochrannej jednotke z ambulancie do nemocnice Columbus Covid 2 v Ríme 17. marca 2020.   Pacientku s podozrením na nákazu koronavírusom prevážajú v špeciálnej ochrannej jednotke z ambulancie do nemocnice Columbus Covid 2 v Ríme 17. marca 2020. (Zdroj: TASR/AP)

Po vypuknutí epidémie koronavírusy sa Taliani dozvedeli dôležitú vec, totiž že sa ostatné členské štáty EÚ neriadia krásnymi heslami Európskej únie - a už vôbec nie solidaritou, píše Judith Bergman v článku uverejnenom na webe Gatestone Institute.

Solidarita je údajne základným princípom Európskej únie. Je zakotvená v kľúčových únijných zmluvách a EÚ ju označuje za jeden zo svojich cieľov.

Podľa článku 222 Zmluvy o fungovaní EÚ, jednej z dvoch hlavných zmlúv EÚ:

"Ak sa niektorý členský štát stane objektom teroristického útoku alebo obeťou prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou, konajú Únia a jej členské štáty spoločne v duchu solidarity. Únia zmobilizuje všetky nástroje, ktoré má k ... aby pomohla členskému štátu na jeho území v prípade prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou, ak o to požiadajú jeho politických predstaviteľov."

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

EÚ sa odvoláva na zásadu solidarity, pokiaľ ide o prijímanie migrantov: Počas migračnej krízy v roku 2015 pridelila EÚ každej krajine pevnú kvótu migrantov a utečencov.

V roku 2017 zažalovala EÚ na Súdny dvor Európskej únie Maďarsko, Poľsko a Českú republiku kvôli ich odmietnutiu prijať migrantov.

Koncom októbra 2019 vyhlásil generálny advokát, právny poradca Súdneho dvora EÚ, že právo EÚ sa musí dodržiavať a že zásada solidarity EÚ "nutne niekedy znamená zdieľanie spoločného bremena."

Súdny dvor EÚ o tejto kauze doteraz nerozhodol, zvyčajne sa však riadi odporúčaním generálneho advokáta.

EÚ má dokonca zvláštny úrad - Koordinačné stredisko pre reakciu na mimoriadne situácie (ERCC, Emergency Response Coordination Centre) - ktorý funguje v rámci mechanizmu civilnej ochrany EÚ, a ktorý pomáha členským krajinám EÚ aj niektorým štátom mimo EÚ pri riešení kríz v súlade so zásadou solidarity .

Skryť Vypnúť reklamu

Tento úrad Taliansko požiadalo o pomoc, keď v krajine vypukla epidémia koronavírusy - a nedostalo nič.

"Požiadali sme o dodávky zdravotníckeho vybavenia a Európska komisia odovzdala našu žiadosť členským krajinám EÚ," povedal časopisu Foreign Policy taliansky vyslanec pri EÚ Maurizio Massari.

"Ale nedostali sme nič."

Okrem toho Nemecko a Francúzsko, predné členské štáty EÚ, dokonca zakázali alebo obmedzili vývoz rúšok, respirátorov a iných ochranných prostriedkov.

To vyvolalo miernu kritiku zo strany úradníkov Európskej únie, ako je Stella Kyriakides, komisárka EÚ pre zdravie a bezpečnosť potravín, ktorá členským krajinám bezvýsledne pripomínala, že "solidarita je kľúčová."

V minulosti krajiny EÚ solidaritu prejavili. Podľa svojho webu reagoval mechanizmus civilnej ochrany EÚ od svojho založenia v roku 2001 na viac ako 330 žiadostí o pomoc v EÚ aj mimo nej. Napríklad v júli 2018, keď Švédsko čelilo rozsiahlym lesným požiarom, poslali členské štáty EÚ Švédsku pomoc.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď je celý kontinent zasiahnutý vysoko nákazlivou vírusovou epidémiou, je solidarita zrazu ďaleko zložitejšie otázkou.

Každá krajina nevyhnutne zvažuje, či si môže dovoliť poslať do zahraničia rúška, respirátory a ochranné pomôcky, ktoré by mohla potrebovať pre svojich vlastných občanov.

Inými slovami, každá krajina najprv zvažuje svoj vlastný národný záujem.

Keď o pomoc požiadalo Taliansko, tak si členské štáty EÚ stanovili ako svoju najvyššiu prioritu svoje vlastné záujmy.

Ide o klasické správanie samostatných štátov a pred vznikom Európskej únie by takéto správanie nespôsobilo žiadne pobúrenie.

Epidémia koronavírusu ukázala, že ak to vyžadujú extrémne okolnosti, tak budú členské štáty EÚ vždy konať len v súlade so svojimi národnými záujmami.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj keď tento objav nemusí znamenať bezprostredný koniec Európskej únie, určite vyvoláva otázky týkajúce sa zmyslu tejto organizácie, ktorá si dáva solidaritu za svoj kľúčovú princíp, ale opúšťa ju v okamihu, keď je najviac potrebná.

Koronavírus však nie je jediným súčasným problémom, ktorý spochybňuje životaschopnosť Európskej únie.

Terajšia kríza na grécko-tureckých hraniciach ukázala, že EÚ je nielen neschopná, ale že sa navyše chová trestuhodne: EU nechala už zahltené Grécko, aby sa samo vysporiadalo s touto najnovšou migračnou krízou, ktorú z politických dôvodov vyvolal turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

Rétorické cvičenie predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen, ktorá nazvala Grécko európskym "štítom", bolo podporou Grécka len zdanlivo.

Skryť Vypnúť reklamu

Kým sa Európa snaží vysporiadať s epidémiou koronavírusu, nariadila komisárka EÚ pre vnútorné záležitosti Ylva Johansson Grécku, že musí migrantom, ktoré Erdogan dopravil k gréckej hranici, umožniť požiadať o azyl.

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis však už predtým oznámil, že Grécko pozastavuje všetky žiadosti o azyl na základe článku 78 odseku 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa hovorí:

"Ak sa ocitnú jeden alebo viacero členských štátov v stave núdze v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín, môže Rada na návrh Komisie prijať v prospech dotknutých členských štátov dočasné opatrenia. Rada sa rozhoduje po porade s Európskym parlamentom."

Ylva Johansson však vyhlásila, že Európska komisia nenavrhne pozastavenie práva na azyl:

Skryť Vypnúť reklamu

"Jednotlivci v Európskej únii majú právo požiadať o azyl. To je v zmluve, to je medzinárodné právo. To nemôžeme suspendovať."

Zdá sa, že EÚ je však vždy schopná suspendovať zdravý rozum.

V dňoch, keď Ylva Johansson vznášala voči Grécku svoje iracionálne požiadavky, sa Európa nachádzala vo zlomovom bode epidémie koronavírusu.

Súčasne sa zdalo, že by sa nemecká kancelárka Angela Merkelová mohla podrobiť Erdoganovmu vydieraniu.

Menej ako dva týždne po tom, čo Erdogan dopravil tisíce migrantov na hranici s Gréckom, Merkelová podľa správy v denníku Die Welt povedala, že bude "s nasadením všetkých síl" pracovať na "dosiahnutí novej úrovne dohody medzi EÚ a Tureckom."

Zmluva, ktorú Merkelová spomenula, je dohoda medzi EÚ a Tureckom z roku 2016 o zadržiavaní migrantov v Turecku výmenou za šesť miliárd eur.

Skryť Vypnúť reklamu

Až doteraz sa EÚ ďalšími požiadavkami Turecka nezaoberala, ale nedávne vyhlásenie Merkelovej vynieslo tieto problémy do popredia.

Medzi požiadavkami, ktoré sú zahrnuté v dohode z roku 2016, je bezvízový pohyb osôb medzi Tureckom a EÚ, bezcolný pohyb tureckého tovaru v rámci EÚ, zriadenie "bezpečnej zóny" v severnej Sýrii a obnovenie pravidelných stretnutí medzi predstaviteľmi Turecka a EÚ.

Ak by EÚ schválila bezvízový styk s Turkami - čo znamená de facto s kýmkoľvek, kto má prostriedky na kúpu tureckého pasu - mohli by milióny Turkov legálne vstúpiť do EÚ a tam sa potom napríklad aj "stratiť".

EÚ už teraz zápasí s mnohými nevyriešenými problémami a je blízko bodu zlomu.

A s Tureckom, krajinou s 80 miliónmi ľudí, ktorí by takto boli do Európy doslova pozvaní, by to bola úplne iná "Európska" únia.

Skryť Vypnúť reklamu

Nemecko tiež Turecku prisľúbilo viac peňazí. Podľa Deutsche Welle Merkelová Erdoganovi povedala, že je ochotná zvýšiť financovanie EÚ na "starostlivosť o utečencov v Turecku výmenou za to, že Ankara zastaví tisíce migrantov, ktorí sa pokúšajú prekročiť turecko-grécku hranicu."

Turecké vydieranie prostredníctvom migrantov zafungovalo prekvapivo dobre a prekvapivo rýchlo.

"Nesmieme dovoliť, aby sa z utečencov stali figúrky na šachovnici geopolitických záujmov," vyhlásil nemecký minister zahraničia Heiko Maas.

"Nech nimi ako figúrkami ťahá ktokoľvek, musí počítať s našou opozíciou."

Ukázalo sa, že Nemecko (a s ním i celá EÚ) je dom postavený z kariet. A keď sa ten dom zosypal, je všetkým zrazu jasné, že to je Erdogan, kto je tu pánom.

Skryť Vypnúť reklamu

V dôsledku toho Erdogan 18. marca 2020 oznámil, že migračná kríza, ktorú zorganizoval, oficiálne skončila: Turecko uzavrelo svoje hranice s Gréckom a Bulharskom, zdanlivo kvôli koronavírusu.

Denník The Telegraph citoval zo správy z tureckého spravodajského webu Medyascope, podľa ktorého je asi 150 autobusov pripravených dopraviť migrantov z gréckych hraníc späť do Istanbulu a do utečeneckých táborov. Erdogan dostal, čo chcel.

Erdogan už nemusí nič robiť, stačí mu len si počkať, až mu EÚ s Merkelovou pri kormidle splní všetky jeho priania.

Judith Bergman je komentátorka, právnička, politická analytička a významná spolupracovníčka Gatestone Institute.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Vo štvrtok na koronavírus otestovali vyše 1 800 ľudí, žiadny test nebol pozitívny

Vyliečili sa ďalšie tri osoby, na Slovensku tak zostáva 119 aktívnych prípadov.

Testovanie na koronavírus absolvoval aj hlavný tréner Michaloviec Jozef Majoroš.
Slovensko

Čaputová: Keď máme spoločný cieľ a spolupracujeme, dokážeme veľké veci

Správa prezidentky SR Zuzany Čaputovej o stave republiky, ktorú dnes predniesla poslancom v parlamente.

Slovensko

Otvárame hranice medzi Českom, Maďarskom, Rakúskom a Slovenskom, oznámil premiér

"Kurnik šopa, len čo do Maďarska vstúpim, už som slobodný:)," napísal premiér na facebooku. A prečo nemá rúško?

Matovič s maďarským vicepremiérom na hraničnom priechode.
Zahraničie

Ani šialenstvo, ani boží dar. Prípad zpolitizovaného lieku Dr. Trumpa

WHO otočila - liek hydroxychlorochín sa opäť vracia. Vedci si myslia, že bol odstrelený, aby sa ukázalo, že Trump je zase mimo.

Americký prezident Donald Trump.