SME
Sobota, 6. jún, 2020 | Meniny má NorbertKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Afganistan po podpise mierovej dohody: Toto nie je koniec, ktorý si ktokoľvek predstavoval

Predstava, že Taliban teraz ovládne celú krajinu, nie je reálna, zvlášť, ak protivníci Talibanu môžu počítať s podporou USA a lokálnych mocností.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)

Priznajme si, taký koniec nikto nečakal. Keď pred necelými dvadsiatimi rokmi padol po krátkej americkej kampani fundamentalistický Taliban, zdalo sa, že navždy - a zaslúžene - skončí na smetisku dejín, píše Matyáš Zrno v článku uverejnenom na serveri echo24.cz.

Bol to režim, ktorý nedovoľoval ženám pracovať, dievčatám chodiť do školy, zakázal hudbu aj tanec a hostil Usámu bin Ládina. Namiesto toho si v nedeľu 29. februára potriasli americký a talibanský vyjednávač v Katare ruky a podpísali mierovú dohodu.

Skryť Vypnúť reklamu

Toto nie je koniec, ktorý si ktokoľvek predstavoval. Zároveň sa však tomu nedá veľmi čudovať.

Už pred skoro desiatimi rokmi, keď som strávil rok čoby vedúci Provinčného rekonštrukčného tímu v provincii Logar, bolo jasné, že táto vojna sa len tak vyhrať nedá.

Naši spojenci (miestna vláda, armáda a polícia) boli tragicky neschopní a skorumpovaní. Vláda nebola schopná zabezpečiť základné služby a bezpečnosť.

Miestny veliteľ polície využíval štvrtiny policajtov v provincii len k svojej osobnej ochrane. Guvernér nebol schopný si ani zaobstarať kalendár na schôdzky.

Provinčná vláda mala vyše dvadsať ministrov, ale väčšinu sa nám nepodarilo ani zahliadnuť. Nikdy totiž neprišli do práce, ostatne ani nemali kam - žiadne budovy či miestnosti nemali. Len brali peniaze na základe predchádzajúcich zásluh či kontaktov.

Skryť Vypnúť reklamu

Veliteľ práporu afganskej armády tajil, koľko má mužov, pretože ich počty nadsazoval a peniaze určené na ich stravu a vybavenie si nechával.

Väčšina policajtov bola negramotná. Motivácia vojakov bola väčšinou slabá, mnoho z nich bolo pod vplyvom marihuany alebo hašišu.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vy máte hodinky, my máme čas...

Väčšina obyvateľov (celkom pochopiteľne) vyčkávala, ako to dopadne. Taliban využíval toho, že v tomto type konflikte nemusí zvíťaziť. Stačí mu občas trochu podpichnúť, dať vedieť, že je tu. A čakať, až nás to prestane baviť.

"Vy máte hodinky, my máme čas ..." Po roku 2001 to vyzeralo inak, podľa všetkého, čo vieme, vtedy skutočne väčšina obyvateľov pád Talibanu vítala.

Američania však ako obvykle brilantne zvládli vojenskú časť operácie, chýbal im však (ako obvykle) plán na deň potom ...

Skryť Vypnúť reklamu

Navyše čoskoro presunuli svoju pozornosť k Iraku a v Afganistane sa spoľahli na svojich miestnych spojencov, často warlordov s pochybnou povesťou.

Taliban sa po zdanlivo totálnej porážke začal postupne vracať a osemnásť rokov po svojom vyhnaní z Kábulu je aktívny v sedemdesiatich percentách okresov, kde obvykle vláda ovláda najbližšie okolie okresného mesta a zvyšok je v rukách Talibanu.

A Taliban dokazuje, že sa poučil - na niektorých miestach povoľuje dievčenské školy. Zákaz hudby, tanca a znázorňovanie už je dávno passé, ostatne sám Taliban s obľubou vytvára propagačné videá s hudbou.

Talibanské súdy zaisťujú rýchlu (samozrejme šarijátsku) spravodlivosť v situácii, keď štátne súdy buď neexistovali, alebo boli skorumpované.

Ako keby chcel dokázať, že je schopný nielen bojovať, ale riadne vládnuť. Teraz bude mať možno šancu ...

Skryť Vypnúť reklamu

Zároveň si však pamätám na dievčenské školy a ženské nemocnice, ktoré sa stali terčom útokov samovražedných atentátnikov. Afgancov, ktorí si zarábali pár dolárov predajom vecí na vojenskej základni, a skončili s odrezanou hlavou.

Vidím pred sebou afganské dievčatká, ako s rozžiarenými očami pozerali na americkej vojačky a držali ich za ruku, pretože prvýkrát v živote videli ženu inak, než ako slúžku.

S ich nádejami môže byť teraz amen. Lenže on by s nimi bol asi veru tak ako tak. Taliban (alebo minimálne niektoré jeho frakcie) zostáva cez drobné ústupky nemilosrdným protivníkom, ochotným použiť akékoľvek násilie.

Lenže ak takého protivníka nie sme schopní poraziť, musíme s ním jednať. A tie rokovania budú mať nejakú cenu a to málo, čo sa podarilo v Afganistane presadiť pre ženy, bude pravdepodobne prvé na tanieri.

Skryť Vypnúť reklamu

Priznajme si, že pre Američanov bolo vždy podstatné niečo iné.

Už žiadny Usáma!

Ako k tomu došlo, že si arcinepriatelia sadli za jeden stôl?

Jeden dôstojník CIA kedysi povedal, že "každý Afganec je v hĺbke srdca predavač kobercov". Mienil to čiastočne ako výčitku (predavač kobercov sa vždy snaží vytrieskať z kupujúceho najlepšiu cenu), ale aj ako šancu - o všetkom sa dá jednať.

A spomínam si ešte na jednu desať rokov starú americkú štúdiu o výsluchoch zajatých talibanských veliteľov. Bolo to poučné, vždy je dobré vedieť, prečo proti vám protivník bojuje a za akých okolností by toho bol ochotný nechať.

Už vtedy bolo jasné, že existuje jeden styčný bod, na ktorom ide stavať - Talibanci uznávali, že nebol dobrý nápad nechať v krajine pôsobiť "Arabov" alias medzinárodnych džihádistov Usámu bin Ladina.

Skryť Vypnúť reklamu

A že celkom aj rozumejú tomu, prečo po 11. septembri Američania na Afganistan zaútočili.

"Ale prečo tu zostávajú aj potom, čo vyhnali al-Kájdu...?" pýtali sa.

Z tohto základného poznatku nakoniec vyplynula aj súčasná dohoda, ktorá fakticky neznamená nič iné, než "my odídeme, ale vy zaistíte, že tu už nikdy nebude al-Káida ".

A je tu ešte jedno staré orientálne príslovie: "nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ".

Talibanu vyrástla ešte radikálnejšia konkurencia - Islamský štát (IS), ktorý je teraz aktívny aj v Afganistane. To je spoločný nepriateľ, napokon aj v mierovej dohode sa Taliban zaväzuje pokračovať v boji proti IS.

To je samozrejme dobrý základ, ale naozaj len základ. Pred skutočným mierom ešte leží mínové pole rokovaní s afganskou vládou. Jej legitimita je však podkopaná polročným sčítaním hlasov z minuloročných prezidentských volieb (ktorých sa zúčastnili len dvaja z desiatich voličov), tesným výsledkom (50.64%) a odmietnutím porazeného kandidáta Abdullaha Abdullaha prijať výsledok.

Skryť Vypnúť reklamu

Po pravde povedané, kto kedy videl, ako prebiehajú voľby v odľahlejších častiach krajiny, má o legitimite afganskej vlády svoje drobné pochybnosti...

Je preto dobré, že konaniam nestála v ceste žiadna posvätná krava - ani afganská vláda, ani afganská ústava spichnutá počas rokovaní s warlordami v roku 2002 v Bonne.

Zároveň je to vláda, rozdelená podľa etnopolitických línií.

Mimochodom, Američania nie sú v krajine len preto, aby bojovali s Talibanom. Sú tam aj preto, aby medzi sebou nezačala bojovať afganská vláda.

Tádžici s Paštunmi, Uzbeci s Hazarmi atď. Afganistan to už raz zažil, po páde komunistického režimu v roku 1992 a bolo to obdobie, ktoré prekonalo všetko, čo bolo predtým aj všetko, čo prišlo potom.

Aj preto sa všetci desia toho, aby sa Taliban nerozpadol na viaceré frakcie. Vždy sa totiž môže nájsť niekto ešte radikálnejší...

Skryť Vypnúť reklamu

Jedna krajina, dva systémy

Až teraz, po dohode US-Taliban, majú prísť na rad rokovania medzi Talibanom a kábulskou vládou.

To nebude vôbec ľahké. V krajine sa za dvadsať rokov prisťahovali milióny ľudí do miest, ktorá tak síce praskajú vo švíkoch (Kábul má päťkrát viac obyvateľov než za vlády Talibanu), ale rastie v nich nová stredná trieda.

Deti a mládež chodia do škôl, sledujú internet, pozerajú na televízne kanály, z ktorých niektoré sú rovnako profesionálne ako tie na Západe.

Iste, sťažujú sa na skorumpovanú vládu, ale to neznamená, že sa chcú vrátiť do stredoveku.

Vo vidieckych oblastiach by sa príchodom Talibanu k moci nič nezmenilo. Tam rovnako ženy žiadne práva nemajú, tam rovnako nechodia voliť.

Ale ľudia z miest a tiež iné etnické skupiny, ako sú väčšinoví Paštuni, vládu Talibanu nestrpia. Aj medzi rokmi 1994-2001 musel Taliban zvádzať veľmi tvrdé boje s Tadžikmi, Uzbekmi a Hazarmi.

Skryť Vypnúť reklamu

Takže predstava, že Taliban ovládne celú krajinu, nie je reálna, zvlášť, ak protivníci Talibanu môžu počítať s podporou USA a lokálnych mocností.

Rovnako tak ale armáda a polícia má straty, ktoré nemožno dlhodobo udržať. Obe strany vedia, že nemôžu tú druhú poraziť. Obe majú navyše podporu zahraničných mocností (Taliban Pakistanu, vláda predovšetkým od USA a Indie).

Vyvážiť záujmy Pakistanu a Indie bude ďalším zložitým tancom medzi vajcami. Ak jedna zo strán získa dojem, že sa Afganistan stane klientom toho druhého, je ochotná podporiť radšej rozvrat a novú občiansku vojnu.

Naopak záujem na pokoji má Čína, ktorá neinvestovala do rozvoja krajiny jediný dolár, nevystrelila jedinú guľku a nestratila jediného muža, ale skúpila skoro všetko, čo má v krajine nejakú cenu, predovšetkým nerastné bohatstvo.

Skryť Vypnúť reklamu

Afganistan nikdy nebol krajinou, kde bola vláda prítomná v každom kúte krajiny, ako sme zvyknutí vo vyspelých štátoch.

Neexistuje tam jednotná národná identita, celoštátne politické strany atď.

Vlastne celá história Afganistanu je opakujúcim sa príbehom snáh o vybudovanie centrálneho štátu, ktoré opakovane končia neúspechom.

Bude to asi príbeh aj posledného, ​​amerického pokusu, ktorý stál zhruba bilión dolárov, z ktorých nezanedbateľná časť skončila vo vreckách skorumpovaných politikov a alebo samotného Talibanu.

Realita v teréne tomu napovedá. Medzi oblasťami ovládanými skôr Talibanom a vládou nie je frontová línia. Jazdia cez ne autobusy, všade funguje rovnaká mobilná sieť, učitelia a lekári v talibanských oblastiach sú aj naďalej platení vládou.

Skryť Vypnúť reklamu

Podobne fungovala aj vláda prezidenta Nadžibulláha po sovietskom stiahnutí. Ovládala mestá, mudžahedíni vidiek, čo im nebránilo, aby do škôl v meste neposielali svoje deti.

Afganistan teraz čaká pravdepodobne podobný osud. Rôzne časti krajiny budú žiť podľa rôzneho režimu. Aspoň však spolu (snáď) nebudú bojovať.

Matyáš Zrno je šéfredaktor Konzervativních novin a časopisu Psychlogie dnes. V roku 2010 viedol českých expertov v provinčnom rekonštrukčnom tíme v afganskej provincii Logar. Na Masarykovej univerzite v Brne a CEVR-e (Center for the Evaluation of Value and Risk in Health) prednáša o súčasných vojenských konfliktoch.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Slovensko by sa malo poučiť z lekcií, ktoré mu dala koronakríza, povedala Čaputová

Prezidentka zdôraznila, že v prípade ekonomických opatrení a takzvaného „uťahovania opaskov“ by štát nemal šetriť na sociálnej pomoci ľuďom.

Prezidentka Zuzana Čaputová.
Slovensko

Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska sa stala Bihariová

Protikandidáta, predchádzajúceho predsedu Trubana, ktorý sa po voľbách vzdal funkcie, porazila tesne o päť hlasov.

Nová predsedníčkaa strany Progresívne Slovensko Irena Bihariová.
Slovensko

Nie je isté, či by Pellegrini založil sociálnodemokratickú stranu, hovorí Haulík

Od sily sociálnej demokracie sa podľa politológa Marušiaka ukáže úspech či neúspech prípadnej Pellegriniho strany.

Podpredseda NR SR Peter Pellegrini (Smer).
Slovensko

Relevancia Pellegriniho strany sa ukáže, až keď ju založí, myslí si Hrabko

"Vieme, ako strany súčasnej vládnej koalície brojili proti aktuálnemu generálnemu prokurátorovi, pánovi Čižnárovi, ale to, ako sa správajú teraz, naznačuje, že mu predĺžia funkčné obdobie, hovorí publicista.

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár.