SME
Sobota, 6. jún, 2020 | Meniny má NorbertKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Sever proti juhu alebo "kto to zaplatí"?

Koronavírusová kríza znovu oživila spor "sporivých" a "zadĺžených" štátov o to, ako má fungovať eurozóna.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: Pixabay)

V starogréckych povestiach vystupuje slepý veštec Teiresias, ktorý by sa nestratil ani dnes.

Napríklad to, že ho bohyňa Héra na sedem rokov premenila v ženu, by v genderfluidnom hnutí iste vyvolalo obrovské nadšenie.

(Menej už potom skutočnosť, že to bol vlastne trest.)

Teiresiovou špecializáciou bolo predpovedanie budúcnosti, pri ktorom spoliehal najmä na duše mŕtvych, privolané zo záhrobia krvou obetovaných zvierat apod.

Vraj bol pritom celkom presný, píše Marian Kechlibar v článku uverejnenom na jeho webe kechlibar.net.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Moderní nasledovníci veštca Teiresia sa zaoberajú podobnou činnosťou, totiž predpovedaním ekonomického rastu.

Napríklad česká vláda nám teraz vážne tvrdí, že rast pre rok 2021 odhaduje na 3,1%. Ako pekne to majú spočítané na desatinu percenta! Inu, pašáci.

V presklenom office dneška nie je však miesto pre obetný oltár, ktorý bol dávno nahradený kávovarom a automatom na barelovú vodu.

Snáď aj tým sa dá vysvetliť, že prognostici dnešnej doby sú vo svojich odhadoch podstatne menej presní než ich legendárny predchodca Teiresias.

Bez dobrých kontaktov v záhrobí je predsa len veštenie budúcnosti o dosť ťažšou úlohou.

Koronavírusová epidémia - klasická čierna labuť - urobila z akýchkoľvek nedávnych prognóz ekonomického vývoja piliny.

Ak sa ešte pred dvoma mesiacmi v Európe prorokoval mierny, asi jednopercentný rast (reč európskeho komisára Gentiloniho zo 13. februára tohto roku), dnes, po reštriktívnych opatreniach, ktoré přiškrtili ekonomiku, to vyzerá na pomerne drsný pokles široko ďaleko. Namiesto toho, aby vlády od svojich občanov peniaze vyberali, sú postavené skôr pred otázku, ako zabrániť kolapsu príliš mnohých firiem naraz.

Skryť Vypnúť reklamu

Príslušné finančné rezervy má však máloktorý štát.

Dokonca aj Nórsko, ktoré si vytvorilo veľký fond na horšie časy, musí riešiť otázku likvidity, pretože ten fond sa napospol skladá zo zbierky cenných papierov, ktoré sa v krízových časoch nedajú predať úplne obratom ruky a za dobrú cenu.

Ale nórske starosti by vo zvyšku Európy chceli mať.

Žiadna vláda si teraz nebude môcť dovoliť povedať svojim živnostníkom a firmám "bežte sa pásť". To by politicky neprežila. A ak nie sú teda rezervy, bude sa stimulovať na dlh.

Čo je problém hlavne na silne zadlženom južnom krídle EÚ, ktoré je pritom epidémiou postihnuté najhoršie (Španielsko a Taliansko majú veľa mŕtvych, aj Francúzsko je na tom dosť zle).

Južné krajiny si so sebou ťahajú veľký a ťažký kufor dlhov už z minulosti. V ich ekonomikách pritom hrala významnú úlohu turistika - čo je na oficiálnych číslach dobre vidieť. A turistika teraz v podstate prestala existovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Na ako dlho, to nikto nevie.

(Oficiálne čísla nie sú všetko. Okolo turistického ruchu tradične existuje aj veľa pracovných príležitostí "načierno", v ktorých dostávajú ľudia peniaze na ruku a bez papierov.

Ak vás niekedy zaujímalo, ako môžu kraje typu juhošpanielskej Andalúzie s brutálnou nezamestnanosťou cez 20% vôbec nejako fungovať , tak presne takto.

Miestne vlády to viac-menej tolerujú, pretože je to vo všeobecnej mizérii predsa len zmäkčujúci faktor a jeho dôsledným potlačovaním by si narobili veľa nepriateľov.

Avšak s tým je teraz tiež koniec. Bieda na perifériách bude tým pádom - aspoň dočasne - ďaleko silnejšia ako v časoch, keď bolo každé Airbnb rezervované na týždne dopredu.)

A to je turistika len jedným z mnohých postihnutých odvetví...

Skryť Vypnúť reklamu

Niet divu, že politici na juhu panikária a volajú po pomoci zo severu, ktorý je na tom predsa len lepšie ako oni.

Ich snom sú koronabondy, spoločné dlhopisy celej eurozóny, ktoré by pokryli súčasný ekonomický prepad.

A to je presne to, čo politici z krajín ako Holandsko alebo Nemecko nechcú pripustiť - spoločné ručenie za dlhy je pre tamojších voličov tabu. (O podobe riešenia situácie sa včera nedohodli ministri financií práve pre odpor Holandska. Rozhodnúť sa má dnes, pozn. KW)

Bolo by lákavé pozerať sa na tento spor čisto morálnymi okuliarmi: utrácači a flákači chcú po zodpovedných ľuďoch, aby ich vytiahli z problému. Celkom dosť ľudí to tiež robí a na pravici je táto optika pomerne populárna.

Sám som nepriateľ veľkého zadlžovania, ale takto jednoduché to zase nie je.

Skryť Vypnúť reklamu

Hlavný problém južných štátov nie je ani tak v miere zadlženia, ako v tom, že medzi nimi a severom sa v rôznych ekonomických parametroch roztvorili poriadne široké nožnice.

Napríklad ešte okolo roku 2000 bolo Francúzsko prostredníctvom podielu vývozu na HDP podobnou mocnosťou ako Nemecko, dnes sa mu pozerá na chrbát - a to z peknej diaľky. (Zdroj.)


Taliansko je na tom ešte oveľa horšie, v podstate sa nikdy nespamätala z veľkej krízy roku 2008. (Zdroj.)


Každý má pre tento vývoj svoje obľúbené vysvetlenie. Niekto poukazuje na nevhodnosť jednotnej meny pre tak rozdielne ekonomiky (z nemeckého hľadiska je euro slabé a značne stimuluje nemecký export, pre južné štáty je zase veľmi silné).

Iný zas rád argumentuje kultúrnymi rozdielmi, čo sa mi osobne ale veľmi nezdá - korupcia, mafia a siesta sa okolo Stredozemného mora vyskytujú odjakživa, nezačalo to náhle až po roku 2000, pritom v druhej polovici 20. storočia boli štáty ako Taliansko a Francúzsko celkom ekonomicky živé a rýchlo bohatli.

Skryť Vypnúť reklamu

Potom sú tu ešte ďalšie argumenty, nie tak moralizujúce, ako je napríklad starnutie populácie a odliv mladých mozgov do cudziny.

Prípadne tiež vzostup Číny čoby priemyselnej veľmoci, ktorá dokázala vytlačiť Talianov a Francúzov z trhu lacnejšieho spotrebného tovaru.

Najskôr bude tých faktorov viac.

Každopádne s týmto nepriaznivým vývojom nedokázali v postihnutých krajinách nič urobiť ľavicové vlády, pravicové vlády, nacionalistické vlády, probruselské vlády, ani nikto ďalší.

Románske štáty sú na tom tom dnes ekonomicky oveľa horšie ako Nemecko a naň naviazané krajiny typu Holandska.

V nedávnej minulosti napospol urobili striktné rozpočtové škrty, takže ďalšieho priestoru na šetrenie už zas tak veľa nie je (potrebné talianske škrty boli veľmi bolestivé, tiež Španieli museli preškrtať napríklad zdravotnícke výdavky a dnes sú pod európskym priemerom, čo je poznať).

Skryť Vypnúť reklamu

A do toho prišla ďalšia kríza daná koronou. Hrozí z toho grécky scenár, ale v oveľa väčšom meradle.

Ak sa však pozrieme na situáciu z perspektívy nemeckého voliča, je dosť zrejmé, že sa nebude chcieť deliť, a že nejde o sebectvo, ktorým zas tak radi argumentujú Južania.

Ona totiž v tých grafoch, ktoré ukazujú raketový rast nemeckých vývozov, zaniká jedna dôležitá okolnosť.

Zisky z tohto exportného boomu sa rozhodne nerozdelili medzi nemecké obyvateľstvo rovnomerne. Radový Nemec, zvlášť dôchodca (a tých je v zostarlom Nemecku veľa), musí v každodennom živote hospodáriť dosť opatrne, aby vyšiel.

Jedným z určujúcich výdavkov, ktorý ovplyvňuje životnú úroveň, je nájomné, ktoré vo veľkých nemeckých mestách v poslednom čase značne narástlo - dosť na to, aby z toho aktuálne v Nemecku bol významný sociálny problém.

Skryť Vypnúť reklamu

A mestskí Nemci pritom tradične žijú v nájme až do smrti, len menšina obyvateľov Mníchova, Berlína či Kolína nad Rýnom svoje byty vlastní.

(V Berlíne len 14 percent, v máloktorom veľkom meste je to nad 25 percent, podrobný prehľad podľa okresov v PDF.)

V tejto situácii by sa nikto nehnal do toho, poslať na sklonku života časť svojich úspor cudzincom na sanovanie problémov, za ktorých vznik necíti zodpovednosť. A nemožno to po ňom ani spravodlivo chcieť.

Spoločné koronabondy tak najskôr nebudú, to by nepresadila ani Merkelová, ani nikto iný.

Čo teda bude? Nie som Teiresias a nemám kontakty v záhrobí, aby som to dokázal povedať presne. Avšak južným štátom hrozí ekonomický kolaps.

Svojho času, kým ešte platili pesetou a lírou, sa tieto krajiny z problémov dostávali "tlačením peňazí", ktoré je pre voliča stráviteľnejšie než zobrať im priamo úspory z účtu (čo na tom, že efekty sú podobné - na psychológii záleží).

Skryť Vypnúť reklamu

Dnes teda tlačiť peniaze nemôžu, ale Európska centrálna banka by mohla. Teda možno očakávať, že predstavitelia južných krajín budú tlačiť na to, aby s tým začala.

Na takéto návrhy tradične Nemci hovorievali nein, ale otázka je, či sú v pozícii, aby neinovali aj naďalej.

Keď bolo v problémoch Grécko, mohli si dovoliť tvrdší postoj - grécka ekonomika predsa len predstavovala mizivé percento celej eurozóny.

Talianska, well, to už je problém úplne iných rozmerov. Tá by so sebou mohla strhnúť niekoľko ďalších a vyvolať dominový efekt s ťažko odhadnuteľným následkami.

A to nie je v záujme Berlína.

Preto si myslím, že k nejakému tlače peňazí na európskej úrovni dôjde. Moc iných politicky priechodných možností totiž nie je.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Slovensko by sa malo poučiť z lekcií, ktoré mu dala koronakríza, povedala Čaputová

Prezidentka zdôraznila, že v prípade ekonomických opatrení a takzvaného „uťahovania opaskov“ by štát nemal šetriť na sociálnej pomoci ľuďom.

Prezidentka Zuzana Čaputová.
Slovensko

Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska sa stala Bihariová

Protikandidáta, predchádzajúceho predsedu Trubana, ktorý sa po voľbách vzdal funkcie, porazila tesne o päť hlasov.

Nová predsedníčkaa strany Progresívne Slovensko Irena Bihariová.
Slovensko

Nie je isté, či by Pellegrini založil sociálnodemokratickú stranu, hovorí Haulík

Od sily sociálnej demokracie sa podľa politológa Marušiaka ukáže úspech či neúspech prípadnej Pellegriniho strany.

Podpredseda NR SR Peter Pellegrini (Smer).
Slovensko

Relevancia Pellegriniho strany sa ukáže, až keď ju založí, myslí si Hrabko

"Vieme, ako strany súčasnej vládnej koalície brojili proti aktuálnemu generálnemu prokurátorovi, pánovi Čižnárovi, ale to, ako sa správajú teraz, naznačuje, že mu predĺžia funkčné obdobie, hovorí publicista.

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár.