BRATISLAVA - Veľký piatok je pre kresťanov spomienkou na deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista.
V katolíckych kostoloch sa v tento deň ako jediný deň v roku neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha.
Namiesto omše sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony Svätému krížu a sv. prijímania.
Ježišovu smrť pripomína aj liturgická farba - farba krvi. V tento deň sa čítajú alebo spievajú pašie.
Veriaci dodržiavajú prísny pôst, zdržiavajú sa mäsitých pokrmov. Je to deň pokánia a modlitieb.
Na mnohých miestach v obciach a mestách Slovenska sa za normálnych okolností konajú v piatok krížové cesty.
Krížové cesty ako pripomienka utrpenia a smrti Ježiša Krista sú aj v mnohých kostoloch.
Tento rok sa však sväté omše budú sláviť bez účasti veriacich, dôvodom sú opatrenia na zabránenie šíreniu nového koronavírusu.
Popoludňajšie obrady Veľkého piatka pozostávajú z bohoslužby slova, modlitby veriacich, poklony pri Svätom kríži a svätého prijímania. Ľudia prichádzajú počas dňa pokloniť sa i k symbolickému Božiemu hrobu.
Aj v gréckokatolíckej cirkvi je veľký a prikázaný sviatok a deň prísneho pôstu.
Ráno sa v kostoloch tejto cirkvi konajú bohoslužby nazývané Kráľovské hodinky a popoludní býva v tento deň Svätá liturgia Jána Zlatoústeho s večierňou a s obradom uloženia plaščenice (plátna s vyobrazením mŕtveho Krista) do symbolického hrobu.
Za veľmi významný sviatok považujú dnešný Veľký piatok aj veriaci evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. V kostoloch po celom Slovensku sa konajú pašiové služby Božie s Večerou Pánovou.
