Ako jeden štát za druhým vyhlasuje obmedzenie pohybu svojich obyvateľov so zdrvujúcim dopadom na miestne ekonomiky, vyvstáva na mysli radu skeptikov otázka: milióny Američanov každý rok dostanú chrípku a desiatky tisíc ich na ňu zomrú.
Prečo sa kvôli chrípke spoločnosti neuzatvárajú? Otázku si položil americký denník The Wall Street Journal (WSJ), píše server echo24.cz.
Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) uvádza, že sa za poslednú sezónu nakazilo chrípkou 55 miliónov Američanov a na 63 000 ich zomrelo.
V porovnaní s tým sa podľa údajov Univerzity Johnsa Hopkinsa ochorenie covid-19 vyvolané koronavírusom preukázalo v USA u 466 000 ľudí, z ktorých zomrelo vyše 18-tisíc.
Čísla však nehovoria všetko, poznamenáva WSJ.
Pre začiatok, bilancia nakazených chrípkou udávaná CDC je odhadom všetkých nakazených, kdežto údaje o infikovaných covid-19 sa týkajú len skutočne diagnostikovaných pacientov.
CDC niekedy v budúcnosti zverejní odhad celkového počtu ľudí s koronavírusom, nateraz je však porovnanie týchto údajov pri oboch ochoreniach porovnávaním jabĺk s hruškami.
Covid-19 sa navyše od chrípky líši tým, ako rýchlo sa šíri, akú dlhú vyžaduje liečbu a ako ťažké je to ochorenie.
Nákaza, na ktorú doteraz nie je liek, tiež kladie nezvyčajne veľké bremeno na zdravotnícky personál a nemocnice.
Namiesto jemných vĺn infikovaných ľudí, ktoré sa prelievajú naprieč celou krajinou v rozmedzí šiestich mesiacov, zavalila prílivová vlna covid-19 za polovičnú dobu len hŕstku miest.
Koncentrácia rýchlo nahromadených ťažkých ochorení tým prehltila zasiahnuté oblasti. Panuje pritom obava, že bez spoločenských obmedzení, ktoré sa zdajú byť v tejto chvíli jedinou účinnou metódou proti šíreniu nákazy, sa to isté bude opakovať aj na iných miestach.
Náčrt pandémie chrípky H1N1 z roku 2009 môže slúžiť ako ukazovateľ rozdielu v rýchlosti prenosu medzi chrípkou a koronavírusom.
Ak porovnáme len laboratórne potvrdené prípady, vírusom H1N1 sa podľa CDC za prvých 102 dní nakazilo 43 677 ľudí, z ktorých 302 zomrelo.
Za obdobie o 22 dní kratšie sa koronavírusom infikovalo deväťkrát toľko ľudí a chorobe covid-19 ich podľahlo 42-krát viac.
Nielenže kvôli covid-19 prichádza do nemocníc viac pacientov, ako je obvyklé, ale vyžadujú tiež dlhšiu liečbu.
Priemerná doba hospitalizácie dospelého s chrípkou predstavuje 3,6 dňa. V nemocniciach v oblasti Seattlu, kde sa liečili jedni z prvých pacientov, ktorí v USA na covid-19 zomreli, strávili títo ľudia v nemocnici priemerne 12 dní, deväť dní na jednotkách intenzívnej starostlivosti a desať dní napojenie na pľúcne ventilátory.
Pre preživších boli tieto údaje 17 dní v nemocnici, 14 na JIS a 11 dní na ventilátore.
Mať nemocnicu plnú pacientov s vysoko nákazlivou chorobou tiež vyčerpáva zásoby ochranných pomôcok, čo vystavuje riziku prítomných zdravotníkov.
V chrípkovej sezóne sa pritom podobná ochrana používa len výnimočne v niektorých izbách.
Väčšina personálu má tiež určitú imunitu voči chrípke, či už prirodzenú, či nadobudnutú očkovaním. Proti covid-19 však teraz očkovanie neexistuje.
Existuje však jedna vlastnosť, vďaka ktorej je koronavírus menej problematický ako chrípka.
"Nemení sa a nemutuje takým tempom, ako to dokáže chrípka," povedala Allison Weinmannová, doktorka špecializujúca sa na infekčné choroby.
To môže farmaceutickým spoločnostiam uľahčiť vývoj účinného očkovania, čo by z covid-19 mohlo nakoniec urobiť rovnako všedné ochorenie, akým je sezónna chrípka, napísal denník The Wall Street Journal.
