SME
Štvrtok, 1. október, 2020 | Meniny má ArnoldKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Výpisky Václava Klausa: Každý extrémny postoj je útekom pred sebou samým

V úplne neznámej situácii žiadna znalosť a skúsenosť nepomáha. Ukazuje sa, že ju zvládajú lepšie tí menej vzdelaní a menej skúsení, než tí vzdelaní a skúsení.

Václav Klaus.Václav Klaus. (Zdroj: MAFRA - TOMÁŠ KRIST)

Vo štvrťročníku Journal of Economic Literature, úžasnom pravidelnom spravodajcovi o stave a vývoji ekonomickej vedy, kde sú publikované skôr "surveys" (prehľady) ako originálne články, bola uverejnená recenzia knihy jedného z najvýraznejších a najoriginálnejších amerických pravicových intelektuálov Thomasa Sowell "Knowledge and Decisions" .

Píše v nej o rastúcej byrokratizácii ekonomického rozhodovania v USA (ako vo veľkých korporáciách, tak vo vládnych orgánoch), o tom, že je nepretržite narastajúce rozhodovanie štátu "veľmi účinne izolované od svojich dôsledkov" a že za to môže "intelektuálna trieda, ľudia, ktorí sa špecializujú na words processing "(spracovanie slov), čo sa mi zdá byť vlastne peknou definíciou intelektuála, píše Václav Klaus v článku uverejnenom na serveri echo24.cz a na webe Inštitútu Václava Klausa (IVK).

Skryť Vypnúť reklamu

Známy nemecký evanjelický teológ Dietrich Bonhoeffer (ktorý zomrel mesiac pred koncom vojny, 9. apríla 1945, v koncentračnom tábore Flossenbürg, v ktorom prežil posledné dva roky svojho života) napísal vetu, ktorú som pri hodnotení komunistickej éry často používal, ale teraz vidím, že už som dávno zabudol, kto bol jej autorom.

Bonhoeffer ju vyslovil o Hitlerovej nacistickej ríši: "Stratený čas je nenaplnený, prázdny čas. Minulé roky také určite neboli. Nesmierne veľa bolo stratené, ale čas stratený nebol."

Presne tak som to cítil počas svojich takmer päťdesiat rokov života v komunizme (na rozdiel od mnohých iných, ktorí mali a dodnes majú pocit strateného života).

Ako vysoko relevantná sa mi v roku 1981, vo vrcholnom momente Husákovej éry, zdala Bonhoefferova téza, že je potrebné "viac si ceniť nevyhnutného činu než nepoškvrneného vlastného svedomia a vlastnej povesti".

Skryť Vypnúť reklamu

Prísne rozlišoval plodný kompromis od neplodnej zásady, čo je v dnešnej zmätenej dobe veľmi neštandardná téza.

Dodával, že "je oveľa ľahšie vyrovnať sa s niečím principiálne než v konkrétnej zodpovednosti".

Úžasná je aj jeho veta, že "hlúposť vo svojej podstate nie je intelektuálnym, ale ľudským defektom".

(Nemám poznamenané, odkiaľ som tieto vety prevzal. Asi ma v roku 1981 nenapadlo, že je niekedy budem mať možnosť citovať. Mohol o tom písať v samizdate niekto z autorov Demokratickej iniciatívy.)

Opakovane som čítal rôzne texty Jánosa Kornaia. V rozpore s väčšinou vtedajších ekonómov pri deskripcii komunistickej (v jeho terminológii nedostatkovej) ekonomiky odmietal používať pojem "nútené úspory" a presadzoval pojem "nútená substitúcia".

Skryť Vypnúť reklamu

Rozumel som tomu. Vždy sa dalo niečo nájsť, čo si človek mohol v krajinách ako Československo alebo Kornaiove Maďarsko kúpiť. Ďalej na východ od nás už to asi toľko neplatilo.

S predčasne zosnulým priateľom, kolegom a spolutvorcom našej transformačnej stratégie Vladom Rudlovčákom sme - pomocou zložitého "disequilibrium modelling" testovali túto novátorskú hypotézu ekonometrickým modelom a publikovali sme o tom rad článkov.

Nikdy som nemal pocit, že by som mal v komunizme nejaké nútené úspory - napriek tomu je na tejto myšlienke založená učebnicová teória centrálne plánovanej ekonomiky.

Ekonometrické modely ma veľmi "bavili" (a bola to v 70. rokoch náplň mojej práce v Štátnej banke československej), ale dobre som cítil ich riziká a obmedzenia. Nepreceňoval som ich.

Skryť Vypnúť reklamu

Gary Smith v článku v časopise Journal of Money, Credit and Banking (február 1981), ktorý som roky poctivo študoval, vtipne hovoril, že "Paul Samuelson prirovnáva Kleinov model (poznamenávam, že Lawrence Klein dostal za ekonometrické modelovanie Nobelovu cenu, pozn. VK ) s falošným automatom, hrajúcim v minulých storočiach na kráľovských dvoroch šach. Vnútri stroja bol schovaný šachový veľmajster. Vnútri Whartonského modelu môžeme nájsť Lawrence Kleina, ktorý robí subjektívne prognózy ".

To bol pekný spor dvoch nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu.

Petr Pithart (ak sa nemýlim) mi vtedy požičal úžasnú knihu Erica Hoffera "The Passionate State of Mind" (pôvodne vydanú už v roku 1955).

Zaujala ma v nej napr. Veta "Poignant (ostrá, štipľavá, jedovatá) nespokojnosť je väčšinou nespokojnosťou človeka so sebou samým".

Skryť Vypnúť reklamu

Rovnako tak veta, že "každý extrémny postoj je útekom pred sebou samým. Tento stav mysle je často prejavom nedostatku schopností, talentu alebo energie ".

V obhajobe svojich ostrých postojov alebo názorov opakovane používam myšlienku, že "je nemožné myslieť čisto v mäkkých formuláciách" (in understatements, pri úmyselnom zmierňovaní ostrosti výrokov).

Musím sa priznať, že som zabudol, že je to veta z tejto Hofferovej knihy.

Tento skutočne "ľudový" filozof, alebo asi lepšie mysliteľ, chrlil jednu takú perlu za druhou. Skončím nasledujúcou: "v bezprecedentnej, úplne neznámej situácii žiadna znalosť a skúsenosť nepomáha. Ukazuje sa, že ju zvládajú lepšie tí menej vzdelaní a menej skúsení, než tí vzdelaní a skúsení ". Preto tí vzdelanejší a skúsenejší vyvolávajú vo všetkých takýchto prípadoch mimoriadnu paniku - napr. Teraz s koronavírusy.

Skryť Vypnúť reklamu

Eric Hoffer bol úžasný mysliteľ, ale bol dokonalým antiintelektuálem. Preto ho elity tak nenávideli, preto ho nikdy neprijali medzi seba. Preto sa roky živil ako prístavný robotník v San Franciscu.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Miesto, kde polícia našla telá.
Kresťanstvo

Biskupi udelili dišpenz od povinnej účasti veriacich na nedeľných bohoslužbách

V kostoloch tiež platí od 1. októbra obmedzenie počtu účastníkov bohoslužieb. Ľudia vo vyššom veku alebo s chronickými ochoreniami majú bohoslužby sledovať prostredníctvom médií.

Cirkvi lobujú za povolenie omší.
Zahraničie

Biden utrpel strategické víťazstvo. Trump si veľa veril a málo sa pripravil

Prvá prezidentská debata bola presná a výstižná ako správa o stave Ameriky po štyroch rokoch zostreného kultúrneho a politického boja. Nadávky, prekrikovanie, nepočúvanie toho druhého...

Úradujúci americký prezident Donald Trump (vľavo) a bývalý viceprezident Joe Biden počas prvej prezidentskej debaty 29. septembra 2020 v Clevelande.
Slovensko

Rezort práce spúšťa projekty za 110 miliónov eur na podporu zamestnanosti

Druhá fáza začína od 1. októbra a projekty v tejto fáze sú zamerané na rozbeh podnikania, pomoc zariadeniam sociálnych služieb a na pomoc zamestnávateľom.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) sa rozpráva s novinármi po rokovaní vlády v Bratislave 16. septembra 2020.