SME
Štvrtok, 1. október, 2020 | Meniny má ArnoldKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Blíži sa kolaps európskeho menového systému

Za niekoľko týždňov či mesiacov bude niekoľko veľkých európskych ekonomík potrebovať záchranné a asistenčné balíčky, oveľa väčšie ako kedykoľvek doteraz.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)

Ako koronavírus spôsobuje v celej Európe hospodársky šok, tak európska jednotná mena - najviditeľnejšie symbol európskeho zjednotenia - čelí kolapsu, píše Soeren Kern v článku uverejnenom na webe Gatestone Institute.

Eurozónou - menovou úniou 19 z 27 členských štátov Európskej únie, ktoré prijali euro ako svoju spoločnú menu - otriasa nielen perspektíva hlbokej a dlhodobej recesie, ale tiež spor severu a juhu o finančnú podporu pre Taliansko a Španielsko, tretiu a štvrtú najväčšiu ekonomiku EÚ, ktoré boli koronavírusom ťažko zasiahnuté.

Skryť Vypnúť reklamu

13. marca 2020 prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagarde zamietla žiadosť Talianska o finančnú pomoc, ktorá by jej pomohla čeliť pandémii.

Potom, čo jej komentáre vyľakali finančné trhy, Lagarde uviedla, že ECB je "v tejto ťažkej dobe plne odhodlaná zabrániť rozpadu eurozóny."

Taliansky prezident Sergio Mattarella odpovedal, že Taliansko očakávalo "od inštitúcií EÚ solidaritu", nie "polená pod nohy".

18. marca ECB oznámila, že v snahe o upokojenie trhov so štátnymi dlhopismi minú 750 miliárd eur na nákup dlhopisov vydaných národnými vládami.

Lagarde tweetovala: "Mimoriadne časy vyžadujú mimoriadnu akciu. Náš záväzok voči euru nemá žiadne limity."

Ekonomický redaktor denníka Guardian Larry Elliott napísal, že oznámenie ECB je dôkazom toho, že bez rozsiahleho podporného balíka hrozí eurozóne kolaps:

Skryť Vypnúť reklamu

"Situácia je oveľa nebezpečnejšia - ako ekonomicky, tak politicky - ako to bolo pri raste výnosov talianskych a španielskych dlhopisov v roku 2012, ktorý vtedajšieho prezidenta ECB Maria Draghiho prinútil povedať: 'Urobíme, čokoľvek bude treba.'

S ľuďmi umierajúcimi po tisíckach, zatvárajúcimi sa hranicami a kolabujúcou ekonomickou aktivitou je celý európsky projekt v ohrození. "

26. marca 2020 sa vedúci predstavitelia krajín EÚ počas virtuálneho summitu, ktorý sa uskutočnil formou videokonferencie, nedokázali dohodnúť na ekonomické reakcii na koronavírusovú krízu.

O deň skôr deväť krajín eurozóny - Belgicko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Portugalsko, Slovinsko a Španielsko - vyzvalo na vydanie spoločných dlhopisov - "koronabondov" - na zmiernenie škôd spôsobených krízou.

Skryť Vypnúť reklamu

"Všetci čelíme symetrickému vonkajšiemu šoku, za ktorý žiadna krajina nenesie zodpovednosť, negatívnymi dôsledkami ktorej však všetky krajiny trpia," uviedli v liste.

Rakúsko, Fínsko, Nemecko a Holandsko, krajiny v eurozóne označované ako "šetrná štvorka", myšlienku vydanie spoločných dlhopisov na financovanie hospodárskeho oživenia v južnej Európe odmietli.

Holandský premiér Mark Rutte povedal, že vydávanie spoločných dlhopisov by bolo "prekročením Rubikonu", pretože by z eurozóny urobilo "transferovú úniu" spôsobom, ktorý Maastrichtská zmluva nepredpokladala.

Maastrichtská zmluva položila základy Európskej únie a položila základ pre jednotnú menu.

"Nevidím žiadne okolnosti, ktoré by nás prinútili zmeniť náš postoj," povedal.

Skryť Vypnúť reklamu

Holandský minister financií Wopke Hoekstra v liste zaslanom parlamentu varoval, že koronabondy predstavujú hrozbu "morálneho hazardu" tým, že južnú Európu sužovanú dlhmi odradí od ekonomickej reformy.

Vyzval tiež Európsku komisiu, aby preskúmala, prečo krajiny ako Taliansko a Španielsko od finančnej krízy v roku 2008 neurobili zodpovedajúce hospodárske reformy.

Európsky diplomat citovaný holandským denníkom De Volkskrant označil Hoekstraove komentáre ako "vážnu urážku" južnej Európy.

Iný diplomat povedal, že tieto komentáre boli "vztýčeným holandským prostredníkom voči juhu".

Krajiny južnej Európy majú možnosť čerpať prostriedky z Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), záchranného fondu eurozóny, ktorý požičiava peniaze za prísnych podmienok.

Skryť Vypnúť reklamu

Tieto krajiny sa zdráhajú ESM používať, pretože by boli spútané dlhodobým dlhom, ktorý by bolo ťažké splatiť, a pretože podmienky ESM by obmedzili ich národnú suverenitu.

Korešpondent denníka Wall Street Journal Marcus Walker to vysvetlil takto:

"Pôžičky s podmienkami ponúkané severom vníma juh eurozóny ako obmedzujúce a úplne nedostatočné. Volanie juhu po emisii spoločných dlhopisov sever zase chápe ako zapožičiavanie jeho kreditnej karty."

"Prízrak rozdelenej eurozóny zostáva. Pokiaľ nebude ekonomický šok z karantény rýchlo prekonaný, tak Taliansku a Španielsku hrozí, že v dôsledku koronavírusovej krízy schudobnie.

Recesia v južnej Európe by bola tiež zlou správou pre severné krajiny, "kde priemysel a banky profitujú z celkového zdravia ekonomiky regiónu. "

Skryť Vypnúť reklamu

Inými slovami, ak kríza nakoniec spôsobí, že Taliansko nebude schopné splácať svoj dlh, tak to ovplyvní celú Európu - aj celý svet.

Hovorí sa, že Taliansko s HDP takmer 2 bilióny dolárov, je údajne "príliš veľké na to, aby skrachovalo, a príliš veľké na to, aby bolo zachránené."

Desmond Lachlan, spolupracovník American Enterprise Institute, poznamenal:

"Na rozdiel od Grécka je Taliansko príliš veľká ekonomika, než aby euro prežilo jej krach, a príliš veľká ekonomika na to, aby ju jej európski partneri mohli zachrániť..."

"Pri posudzovaní systémovej významnosti Talianska pre globálnu ekonomiku je potrebné mať na pamäti, že jeho ekonomika je približne desaťkrát väčšia ako ekonomika Grécka a že Taliansko je treťou najväčšou ekonomikou eurozóny."

Skryť Vypnúť reklamu

"Rovnako dôležitý je fakt, že po Spojených štátoch a Japonsku má Taliansko tretí najväčší trh so štátnymi dlhopismi na svete so štátnym dlhom vyšším ako 2,5 bilióna dolárov."

"Je ťažké si predstaviť scenár, v ktorom by bankrot Taliansko nespôsobil európsku bankovú krízu. Ak by k bankrotu Talianska skutočne došlo, tak musíme počítať s tým, že ovplyvní svetové hospodárske a finančné trhy."

Pridružený editor britského internetového denníka Independent Sean O'Grady napísal, že koronavírusová kríza by mohla Taliansko katapultovať k bankrotu:

"Kríza Talianska je tiež krízou Európy. Keď Taliansko nachladne, tak Európa dostane zápal pľúc. Euro si nemôže dovoliť, aby sa veľká ekonomika (Taliansko je tretia najväčšia krajina eurozóny) zrútila ako dom z kariet."

Skryť Vypnúť reklamu

V Španielsku, ktoré nedávno predstihlo Taliansko a stalo sa epicentrom koronavírusu v Európe, sa predseda vlády Pedro Sánchez na zmiernenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov pandémie zaviazal investovať 200 miliárd eur - 20% HDP Španielska.

Na otázku, kde na to vezme peniaze, Sánchez odpovedal, že počíta s finančnou pomocou "Európy".

Koronavírusová kríza vyvoláva v celej eurozóne chaos. Eurozóna v marci 2020 zažila bezprecedentný kolaps obchodnej činnosti, tvrdí londýnsky spravodajský portál IHS Markit.

Podľa IHS Markit: "Ekonomická nálada klesla v eurozóne v marci medziročne najviac v histórii eurozóny, čo naznačuje, že úsilie politikov rozptýliť temné obavy zlyhalo."

Prieskum spoločnosti McKinsey & Company predpovedá, že HDP eurozóny klesne v roku 2020 o 10,6% a do konca roka 2024 sa nevráti na úroveň pred krízou.

Skryť Vypnúť reklamu

6. apríla francúzsky minister financií Bruno Le Maire varoval, že Francúzsko tento rok kvôli koronavírusu pravdepodobne zažije najhlbšiu recesiu od konca 2. svetovej vojny.

Ekonomickej komisii Senátu Le Maire povedal: "Rekord zatiaľ drží rok 2009, keď HDP Francúzska v dôsledku finančnej krízy klesol o 2,2%. Tento rok náš HDP klesne pravdepodobne oveľa viac než len o 2,2%." A ešte dodal: "To ukazuje rozsah hospodárskeho šoku, ktorému čelíme."

Francúzsko, druhá najväčšia ekonomika eurozóny, zaviedla od 17. marca celonárodnej karanténu. Celoštátne obmedzenie pohybu bude trvať najmenej do 15. apríla.

Podľa francúzskeho Národného inštitútu pre štatistiku a ekonomické štúdie (INSEE) spôsobí jeden mesiac karantény medziročný pokles HDP cca 3%, a dva mesiace karantény spôsobí pokles cca 6%.

Skryť Vypnúť reklamu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron varoval lídrov ostatných krajín EÚ, že ak v tejto kríze nepreukážu solidaritu, tak pandémia koronavírusu rozbije základné piliere EÚ. "Ide o prežitie európskeho projektu," povedal.

Člen nemeckej Odbornej rady pre posúdenie celkového ekonomického vývoja (Sachverständigenrat zur Begutachtung der gesamtwirtschaftlichen Entwicklung) Achim Truger povedal, že sa domnieva, že koronabondy sú potrebné na to, aby sa zabránilo kolapsu eura:

"Epidémiou koronavírusu sú zasiahnuté všetky európske krajiny - Taliansko a Španielsko sú zasiahnuté obzvlášť tvrdo. Všetky krajiny, vrátane Nemecka, preto musia byť schopné zaplatiť nevyhnutné náklady na zdravotníctvo a opatrenia prijaté na prekonanie hospodárskej krízy.

Skryť Vypnúť reklamu

Toto je možné uskutočniť len prostredníctvom štátnych dlhov, len tak zabránime ďalšej kríze eura. Ak sa dlhové zaťaženie Talianska a Španielska prudko zvýši, budú tieto krajiny tlačené do rozpočtových škrtov, teda do hospodárskej, sociálnej a politickej krízy, čo by nakoniec viedlo ku kríze štátneho dlhu a kolapsu eura a EÚ. Preto teraz musí existovať spoločné riešenie založené na solidarite. "

Oliver Hartwich, nemecký ekonóm a prominentný komentátor európskych udalostí, ktorý je výkonným riaditeľom think-tanku New Zealand Initiative (Iniciatíva Nový Zéland) založeného vo Wellingtone, zhrnul európske problémy takto:

"Ani jednej európskej krajine sa dnes nedarí dobre, čo znamená, že európske krajiny sú len obmedzene ochotné si navzájom pomáhať. Európske krajiny sú zaneprázdnené riešením svojich vlastných kríz. Svedčí o tom aj to, ako Európa nechala Taliansko na holičkách a Taliansko získava zdravotnú podporu z Číny..."

Skryť Vypnúť reklamu

"Prebieha hospodárske zemetrasenie. Za niekoľko týždňov či mesiacov bude niekoľko veľkých európskych ekonomík potrebovať záchranné a asistenčné balíčky.

Tieto balíčky budú niekoľkokrát väčšie, než balíčky, ktoré Európa doteraz zažila. Napriek tomu žiadna krajina, centrálna banka ani inštitúcia nebudú príliš ochotné a ani schopné je poskytnúť. Dokonca ani astronomické sumy, o ktorých je teraz reč, teraz nebudú stačiť."

"A zabudnite na Medzinárodný menový fond (MMF). Ten mal čo robiť už naposledy, keď sa zapojil do záchrany Grécka. Keď sa euro zrúti, tak eurozónu nezachráni ani MMF."

Soeren Kern je významný spolupracovník Gatestone Institute so sídlom v New Yorku.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Pribudlo 797 pozitívnych prípadov pri 9 170 testoch, informoval premiér

Situácia je podľa predsedu vlády mimoriadne vážna a je najvyšší čas zatnúť zuby a pomáhať spoločnej veci.

Ilustračné foto
Slovensko

Núdzový stav je nástroj potrebný na ochranu života a zdravia, hovorí Matovič

Pre bežného človeka sa v praxi nateraz nič nezmení. Je potrebný, aby sa mohli prijímať opatrenia v rôznych mimoriadnych situáciách, vysvetľuje premiér.

Premiér Igor Matovič.
Názory

V Grécku zatýkali pracovníkov neziskoviek

Podľa gréckej polície spolupracovali zadržaní pracovníci neziskových organizácií s pašerákmi ľudí.

Ilustračné foto.
Slovensko

Na Slovensku je k dnešnému dňu zatvorených 48 škôl

Doma sa učí viac ako 18 700 žiakov.

Ilustračné foto