SME
Utorok, 29. september, 2020 | Meniny má Michal, MichaelaKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Rozsudok súdneho dvora o porušení práva EÚ v prípade odmietnutia migrantov je v rozpore s faktami a zdravým rozumom

Ako majú štáty prípad od prípadu dokazovať, ktorý migrant je nebezpečný a ktorý nie, keď objektívne nevedia zistiť, kto do únie prichádza?

Premiéri Poľska, Česka a Maďarska.Premiéri Poľska, Česka a Maďarska. (Zdroj: SITA/AP)

Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že Poľsko, Maďarsko a Česká republika porušili právo EÚ, keď odmietli prijať migrantov na základe dohody zo septembra 2015 o prerozdelení migrantov na základe tzv. utečeneckých kvót, píše Judith Bergman v článku uverejnenom na webe Gatestone Institute.

Počas migračnej krízy v roku 2015 sa lídri EÚ dohodli na premiestnení 160 000 migrantov a utečencov z táborov v Taliansku a Grécku, kam migranti a utečenci dorazili v rekordnom počte, a každému členskému štátu EÚ pridelili pevnú kvótu.

Skryť Vypnúť reklamu

Česká republika však prijala iba 12 z 2 000 utečencov, ktorí jej boli pridelení, zatiaľ čo Maďarsko a Poľsko neprijali nikoho.

V roku 2017 EÚ zažalovala Maďarsko, Poľsko a Českú republiku na Súdny dvor Európskej únie za ich odmietnutie prijať migrantov.

2. apríla 2020 rozhodol Súdny dvor EÚ proti týmto trom krajinám. Rozsudok sa riadil odporúčaním generálneho advokáta Súdneho dvora EÚ z októbra 2019, ktorý povedal, že právo EÚ sa musí dodržiavať a že zásada solidarity EÚ "nutne niekedy znamená zdieľanie spoločného bremena."

Vo svojom rozsudku Súdny dvor EÚ zamietol tvrdenie týchto troch krajín, podľa ktorého boli oprávnené odmietnuť režim premiestnenia migrantov na základe obáv z udržanie verejného poriadku a ochrany vnútornej bezpečnosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Súdny dvor EÚ súhlasil, že tieto obavy predstavovali legitímne dôvody na odchýlenie sa od povinností vyplývajúcich z práva EÚ [1].

Súdny dvor však rozhodol, že členské štáty EÚ, ktoré odmietli prijať migrantov v rámci relokačného režimu, by tak mohli legitímne urobiť len vtedy, ak by "po vyšetrovaní prípad od prípad preukázali, že existujú objektívne a konkrétne dôkazy k podozreniu, že daný žiadateľ o azyl predstavuje skutočné alebo potenciálne nebezpečenstvo."

Vzhľadom k tomu, že Poľsko, Maďarsko a Česká republika nepreukázali žiadne konkrétne nebezpečenstvo u žiadneho z migrantov, ktoré odmietli prijať v rámci schémy premiestnenia, tak ich rozhodnutie "zastaviť implementáciu a prestať plniť svoje povinnosti vyplývajúce z dohody o premiestnení migrantov" nebolo oprávnené.

Skryť Vypnúť reklamu

Rozsudok Súdneho dvora EÚ prišiel v čase, keď je Európska únia v súvislosti s pandémiou choroby COVID-19 bezprecedentne nejednotná a len niekoľko týždňov po nedávnom pokuse tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana využiť migrantov k politickému vydieraniu lídrov EÚ.

Toto rozhodnutie účinne odstraňuje suverenitu členských štátov EÚ pri prijímaní vlastných rozhodnutí týkajúcich sa dodržiavania verejného práva, poriadku a národnej bezpečnosti v súvislosti s migračnou politikou EÚ, ak sú tieto rozhodnutia v rozpore so záväzkami EÚ.

Rozsudok Súdneho dvora EÚ stanovuje kritériá, ktoré sa nedajú splniť.

"Vyšetrovanie prípad od prípadu na základe objektívnych a konkrétnych dôkazov, ktoré by odôvodňovali podozrenie, že daný žiadateľ predstavuje skutočné alebo potenciálne nebezpečenstvo," je dnes nemožné z týchto dôvodov:

Skryť Vypnúť reklamu

Európska migračná sieť (Europe Migration Network) - "sieť odborníkov EÚ v oblasti migrácie a azylu, ktorí spolupracujú na poskytovanie objektívnych, porovnateľných a relevantných informácií" - ktorá funguje pod záštitou Európskej komisie, uverejnila v roku 2017 správu "Problémy a postupy určenia totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín pri migračných procedúrach. "

Podľa tejto správy, ktorá bola založená na príspevkoch takmer všetkých členských štátov EÚ:

"Všetky členské štáty zaznamenali nárast počtu žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktorí nie sú schopní preukázať svoju totožnosť... Väčšina členských štátov uviedla, že žiadatelia o medzinárodnú ochranu často nemajú pasy ani doklady totožnosti, a aj keď tieto doklady poskytnú, tak je problém určiť, či nie sú falšované."

Skryť Vypnúť reklamu

Prečo Súdny dvor EÚ stanovil kritériá - "vyšetrovanie prípad od prípadu, na základe objektívnych a konkrétnych dôkazov, ktoré by poskytli dôvody pre podozrenie, že daný žiadateľ predstavuje skutočné alebo potenciálne nebezpečenstvo" - ktoré sú vzhľadom na uvedené zdokumentované ťažkosti úplne nereálne?

Rozhodnutie súdu ide navyše proti dôkazom, že migračné toky do Európy predstavujú skutočné bezpečnostné riziko, za ktoré rad Európanov zaplatil svojím životom.

Todd Bensman, významný spolupracovník Centra pre imigračné štúdiá (Center for Immigration Studies) špecializujúci sa na otázky národnej bezpečnosti, vo svojej správe z novembra 2019 "Poučenie pre zabezpečenie amerických hraníc vyplývajúce z migrácie teroristov do Európy" opísal, v akom rozsahu teroristi vydávajúci sa za migrantov prenikli do Európskej únie s cieľom vykonávať tam teroristické útoky.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa Todda Bensmana:

"V období od januára 2014 do januára 2018 preniklo do Európy v rámci migrácie najmenej 104 islamistických extrémistov...

Väčšina z týchto 104 islamistických teroristov z radov migrantov (celkom 75) bola napojená v prvom rade na ISIS, zatiaľ čo 13 ich bolo napojených na teroristickú skupinu Jabhat al Nusrat (Frontu an-Nusrat).

Zo 104 migrantov s preukázanou účasťou na teroristických činoch ich bolo 29 zapojených do 16 dokončených útokov uskutočnených v Európe v rokoch 2015 až 2018. Podľa správ v médiách bolo pri týchto útokoch zabitých 170 ľudí a najmenej 878 ľudí bolo zranených...

Najmenej 27 teroristov bolo súčasťou jednej veľkej teroristickej bunky vyslanej do Európy islamskou republikou...

Z 65 teroristov z radov migrantov zapojených do dokončených alebo zmarených útokov ich bolo najmenej 40 zámerne rozptýlených do migračných prúdov smerujúcich do Európy, kde sa vydávali za vojnové utečencov, aby tu viedli alebo podporovali teroristické útoky. Za túto infiltračnú operáciu bol zodpovedný ISIS..."

Skryť Vypnúť reklamu

Ako majú vnútroštátne orgány rozlišovať medzi skutočnými "vojnovými utečencami" a teroristami vydávajúcimi sa za vojnových utečencov, už súd bohužiaľ nehovorí, asi to podľa neho nijako nesúvisí s riešením reálnych problémov spojených s migráciou.

Aj ďalšia požiadavka Súdneho dvora EÚ - že členské štáty musia preukázať, že migrant predstavuje skutočné alebo potenciálne nebezpečenstvo pre zachovanie práva a poriadku - je nesplniteľná, aj keď by sa v čase príchodu do EÚ migrant preukázal čistým trestným registrom.

Prítomnosť veľkého počtu migrantov predovšetkým zo Stredného východu a severnej Afriky do krajín EÚ spôsobila nevídaný nárast kriminality.

Jedným z takýchto trestných činov je skupinové znásilnenie, ktoré je dnes rozšírené napríklad vo Švédsku, ktoré za posledných niekoľko desaťročí prijalo veľmi veľké množstvo migrantov.

Skryť Vypnúť reklamu

Až do 80. rokov 20. storočia bol pritom tento typ trestného činu vo Švédsku úplne neznámy.

Novým typom trestnej činnosti sú tiež hromadné sexuálne útoky migrantov v európskych mestách, ako sú Hamburg a Kolín nad Rýnom, na Silvestra 2015, kde približne 2 000 mužov, najmä migrantov, sexuálne napadlo 1 200 žien.

"Medzi vznikom tohto javu a búrlivou migráciou v roku 2015 existuje súvislosť," povedal o týchto incidentoch v júli 2016 prezident Spolkového kriminálneho úradu Holger Münch.

Žiadne vyšetrovanie Maďarskom, Poľskom a Českou republikou by nemohlo predvídať, ako by sa na týchto zločinoch podieľali migranti z toho viac ako jedného milióna, ktorí vstúpili do Európy počas migračnej krízy v roku 2015.

Rozsudok Súdneho dvora EÚ je v rozpore s faktami a zdravým rozumom.

Skryť Vypnúť reklamu

Vysiela jasný signál zahraničným režimom, ako je napríklad vláda tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, že vyslanie migrantov do EÚ z akéhokoľvek dôvodu, dokonca i politického vydierania, bude úspešné, pretože inštitúcie EÚ, ako je Súdny dvor EÚ, urobia všetko, čo je v ich silách, aby zabezpečili, že aj vzdorujúce členské štáty EÚ, ako sú Poľsko, Maďarsko a Česká republika, budú nútené migrantov prijať.

Judith Bergman je komentátorka, právnička, politická analytička a významná spolupracovníčka Gatestone Institute.

[1] Zmluva o fungovaní Európskej únie, článok 72, výslovne stanovuje, že obavy týkajúce sa zachovania verejného poriadku a ochrany vnútornej bezpečnosti predstavujú legitímne dôvody na odchýlenie sa od záväzkov EÚ.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Pribudlo 231 infikovaných, počet úmrtí pacientov stúpol na 45

Laboratóriá urobili v pondelok 2 561 testov.

Ilustračná fotografia.
Európska únia

Moslimovia sa smú klaňať k Mekke počas pracovnej doby, rozhodol švédsky súd

Súd v Malmö tým zrušil rozhodnutie rady mesta Bromölla, ktorá vlani modlitby počas práce výslovne zakázala. Zákaz bol mierený na všetky vyznania, obmedzoval však predovšetkým ortodoxných moslimov, ktorí sa modlia na koberčeku až päťkrát za deň.

Modlitba väzňov podozrivých zo spolupráce s Talibanom.
Slovensko

Od októbra výrazne sprísnime opatrenia. Krízový štáb navrhuje aj vyhlásenie núdzového stavu

Športové, kultúrne, spoločenské, ale aj cirkevné podujatia budú zakázané. Obmedzia sa počty ľudí v obchodoch. Rúška na školách pokračujú, znovu sa zavedú v exteriéri, ak je odstup menší ako dva metre.

Predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) a hlavný hygienik Ján Mikas.
Slovensko

Sme rodina, SaS a Za ľudí podporujú úpravu trestov pri držbe marihuany, pre OĽaNO to nie je témou

Tému dekriminalizácie marihuany otvorila europoslankyňa Nicholsonová. Čaputová sa vyjadrila, že otvorenie diskusie na túto tému podporuje.

(ilustračné foto)