SME
Štvrtok, 1. október, 2020 | Meniny má ArnoldKrížovkyKrížovky
KORONAVÍRUS

Choroba covid-19 môže zaútočiť na takmer akýkoľvek orgán v ľudskom tele

Odborníci popísali priebeh nákazy. "Nespútanosť vírusu je dychberúca a pokorujúca," povedal kardiológ Krumholz z prestížnej univerzity Yale.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)

NEW YORK - V čase, keď počet nakazených koronavírusom po celom svete prekonal 2,2 milióna a na následky nákazy zomrelo viac ako 150 000 ľudí, lekári a odborníci sa naďalej snažia pochopiť, čo presne choroba covid-19 v tele spôsobuje.

Hoci totiž vírus zasahuje predovšetkým pľúca, vedci upozorňujú na to, že odtiaľ sa môže infekcia rozšíriť prakticky do celého tela, píše server lidovky.cz.

"Tá choroba môže zaútočiť na takmer akýkoľvek orgán v ľudskom tele s devastujúcim následkami," uviedol kardiológ Harlan Krumholz z prestížnej univerzity Yale.

Skryť Vypnúť reklamu

"Nespútanosť vírusu je dychberúca a pokorujúca," dodal Krumholz pre magazín Science.

Jedným z veľkých otáznikov je nedávno objavená tendencia koronavírusu vytvárať v tele krvné zrazeniny, ktoré môžu viesť k zhoršeniu zdravotného stavu.

Ďalším kľúčovým problémom môže byť okrem iného tiež prehnaná reakcia organizmu na prítomnosť vírusu, takže niektorí odborníci tvrdia, že by paradoxne mohol pomôcť liek, ktorý by potláčal obranyschopnosť.

Taktiež ľudia v ťažkých prípadoch často majú podľa lekárov nízku hladinu kyslíka v krvi, ale napriek tomu nelapáme po dychu.

"Systematický prístup k celému problému by mohol byť užitočný, pretože potrebujeme prísť so skutočne účinnou liečbou," povedala pľúcna intenzivistka Nilam Mangalmurtiová z nemocnice pri Univerzite Pensylvánia.

Skryť Vypnúť reklamu

Magazín Science sa pokúsil naznačiť, ako presne vírus v tele funguje, hoci podľa autorov sa nedá v tejto chvíli vytvoriť jeden ucelený obraz.

Kľúčové je podľa nich odhaliť, ako choroba pôsobí v tele tých asi piatich percent pacientov, ktorí ochorejú kriticky.

V tejto dobe vychádza zhruba niekoľko stoviek štúdií týždenne, ale niektoré z nich môžu byť irelevantné a aj preto je ťažké dať dohromady jednu presnú hypotézu.

"Musíme mať aj naďalej veľmi otvorenú myseľ a sledovať, ako sa choroba šíri," uviedla Nancy Reauová, ktorá sa zameriava na transplantácie pečene a v posledných týždňoch sa venovala predovšetkým pacientom s chorobou covid-19. "Stále sa učíme," dodala.

Nákaza začína

Keď infikovaná osoba vylúči kvapôčky a niekto je vdýchne, vstúpi do organizmu nový koronavírus, nazvaný SARS-CoV-2.

Skryť Vypnúť reklamu

Usadzuje sa hneď v časti nosa, ktorá je bohatá na takzvaný angiotenzín - konvertujúci enzým, ktorý v tele pomáha regulovať krvný tlak.

Podľa vedcov z inštitútu Wellcome Sanger vírus potrebuje tento receptor, aby vstúpil do bunky. Akonáhle sa raz dostane dovnútra, začne využívať mechanizmus tejto bunky a začne sa vo veľkom replikovať.

Ako sa vírus množí, môže nakazená osoba vylučovať jeho veľké množstvo a je teda prudko infekčná. Ide predovšetkým o prvý týždeň, kedy sa vírus v tele "udomácňuje". V tom čase môže ísť o asymptomatický priebeh nákazy.

Je však tiež možné, že sa u nakazeného rozvinie niekoľko príznakov vrátane suchého kašľa, horúčky, straty čuchu a chuti či bolesti hlavy a celého tela.

V tejto chvíli je pre organizmus kľúčové, či sa do boja s vírusom postaví imunitný systém. Ak sa tak nestane (alebo reakcia nie je dostatočná), prejde vírus skrze priedušnicu a zaútočí na pľúca, čo môže byť smrtiace.

Skryť Vypnúť reklamu

Tenšie, vzdialenejšej časti časti "pľúcneho stromu" sa nazývajú pľúcne mechúriky, ktoré sú lemované jedinou vrstvou buniek, ktoré sú tiež bohaté na spomínaný enzým angiotenzín.

V normálnom, koronavírusom nezasiahnutom organizme, sa kyslík dostane z pľúcnych mechúrikov do kapilár, jemných ciev tých, ktoré spájajú žily a tepny.

Tie by mali odvádzať krv obohatenú o kyslík do zvyšku tela. Ale boj s nákazou rozhodí celou odovzdávku kyslíka.

Biele krvinky, ktoré s vírusom bojujú "v prvej línii" vytvárajú protizápalové molekuly zvané chemokiny, ktoré do "boja" povolajú ďalšie imunitné bunky, ktoré zamerajú a zničia vírusom infikované bunky.

Tento proces za sebou necháva za sebou spleť mŕtvych buniek, ktoré vytvára hnis. Základné príznaky patológie pneumónie sú kašeľ, horúčka a rýchle a plytké dýchanie.

Skryť Vypnúť reklamu

Niektorí pacienti nepotrebujú žiadnu väčšiu dýchacie podporu a rovnako sa uzdravia.

U iných sa ale priebeh choroby zhorší, často ničoho nič, a rozvinie sa u nich syndróm akútnej respiračnej tiesne (ARDS).

Úroveň kyslíka v krvi týchto pacientov klesá a dýchanie je pre nich ešte náročnejšie. Na röntgenových prístrojov a počítačových tomografia majú títo ľudia pľúca plné bielej hmoty na miestach, kde by mal byť vzduch.

V takýchto prípadoch ľudia potrebujú takmer vždy pľúcne ventilátory, ktoré im pomôžu dýchať. Mnoho z nich taký priebeh neprežije.

Pitvy zvyčajne ukazujú, že pľúcne mechúriky obetí boli upchaté tekutinou, bielymi krvinkami, hlienom a schránkami odumretých pľúcnych buniek.

Niektorí klinickí lekári majú podozrenie, že hnacou silou zhoršenia stavu u ťažko chorých pacientov je takzvaná cytokínová búrka - teda veľmi prehnaná reakcia imunitného systému.

Skryť Vypnúť reklamu

Cytokíny sú chemické signálne molekuly, ktoré by normálne mali mať na starosť správnu odpoveď imunitného systému. Ale pri tejto "búrke" stúpajú hladiny určitých cytokínov omnoho viac, než by bolo potrebné a imunitné bunky zaútočia aj na zdravé tkanivá.

To môže okrem iného viesť k poklesu krvného tlaku, tvorbe zrazenín a nakoniec aj k finálnemu zlyhaniu orgánov.

"Skutočná vážnosť a úmrtnosť tejto choroby je zrejme daná práve neprimeranou odpoveďou imunitného systému na výskyt vírusu v tele," uviedol Pulmonology Jamie Garfield, ktorý sa o pacientov s covid-19 stará v Temple University Hospital.

Útok na srdce

Ako skutočne vírus útočí na srdce, je podľa magazínu Science záhadou. Napriek tomu však mnohé štúdie ukazujú, že ide o pomerne bežné poškodenie, ktoré infekcia v tele vytvára.

Skryť Vypnúť reklamu

Štúdia vykonaná na 416 pacientoch z čínskeho Wu-chan, ktorý bol prvým epicentrom nákazy, ukázala, že zhruba 20 percent hospitalizovaných ľudí vykazovalo problémy so srdcom spôsobené koronavírusom.

Iná štúdia ukázala, že 44 percent pacientov z 36, ktorých prijali vo wuchanskej nemocnici na jednotku intenzívnej starostlivosti, trpeli kvôli koronavírusu srdcovou arytmiou.

Vírus zrejme poškodzuje aj krv ako takú a jej obeh v tele. Zo 184 pacientov s koronavírusom na jednotke intenzívnej starostlivosti v jednej z holandských nemocníc malo približne 38 percent problém so zrážanlivosťou krvi a tretina z nich už mala pomerne závažné krvné zrazeniny.

Tie sa môžu následne rozpadnúť a uložiť sa v pľúcach, kde môžu zablokovať vitálne tepny - čo vedie k stavu známemu ako pľúcna embólia. Zrazeniny sa tiež môžu usadiť v mozgu a spôsobiť mŕtvicu.

Skryť Vypnúť reklamu

"Čím viac na to pozeráme, tým pravdepodobnejšie nám pripadá, že práve krvné zrazeniny sú kľúčovým faktorom pri vážnom a smrtiacom priebehu choroby," uviedol Behnood Bikdeli, odborník na kardiovaskulárnu medicínu zo zdravotného centra Kolumbijskej univerzity.

Infekcia môže tiež viesť k zúženiu ciev. Objavujú sa tiež správy o ischémii v prstoch na rukách a nohách, zníženie prietoku krvi, ktoré môže viesť k opuchom či odumretiu tkaniva.

Zúženie ciev môže byť vysvetlením vyššie uvedeného javu, ktorý vykazujú pacienti s pneumóniou spôsobenou chorobou covid-19.

Pacienti, ktorí majú nízku úroveň kyslíka v krvi, napriek tomu nelapajú po dychu.

V nejakej fáze choroby zrejme vírus narúša jemnú rovnováhu medzi hormónmi, ktoré regulujú krvný tlak, a upcháva cievy, ktoré vedú do pľúc.

Skryť Vypnúť reklamu

Takže absorpcii kyslíka v tele zrejme môžu brániť skôr zúžené cievy než upchaté pľúcne komôrky.

"Podľa jednej z teórií vírus ovplyvňuje celý krvný obeh, preto vidíme tieto naozaj nízke hladiny kyslíka," uviedol Joseph Levitt, ktorá pracuje na jednotke pľúcnej intenzívnej starostlivosti na fakulte medicínu na univerzite Stanford.

Niekoľko bojových polí

Po celom svete médiá hovoria o nedostatku pľúcnych ventilátorov. Jeden dokonca nedávno v Británii darovala aj rodina zosnulého svetoznámeho vedca Stephena Hawkinga.

Oveľa menej (ak vôbec) sa hovorí o inom nedostatkovom vybavení - prístrojoch na dialýzu.

"Ak ľudia nezomrú na zlyhanie pľúc, väčšinou zomrú na zlyhanie obličiek," uviedla neurologička Jennifer Fronterová z Univerzity New York, ktorá má za sebou starostlivosť o tisíce pacientov s covid-19.

Skryť Vypnúť reklamu

Nemocnica, v ktorej Fronterová pracuje, teraz navrhuje dialyzačný protokol pre rôzne prístroje kvôli podpore budúcich pacientov.

Podľa niektorých informácií sú obličky ďalším cieľom koronavírusu preto, že obsahujú veľké množstvo spomínaného angiotenzínu.

Jedna pripravovaná štúdia ukazuje, že 27 percent z 85 pacientov hospitalizovaných vo Wu-chane prešlo zlyhaním obličiek.

Iná štúdia hovorí o 59 percentách z 200 pacientov, ktorí mali v moči bielkoviny a 44 percent pacientov malo v moči krv.

Obe štatistiky naznačujú poškodenie obličiek. Závery uvádzajú, že ľudia s akútnym poškodením obličiek majú päťkát menšiu šancu nákazu prežiť.

"Pľúca sú primárne bojové pole. Ale časť vírusových buniek zrejme útočí na obličky. A ako v skutočnej bitke, ak sú obe miesta takmer rovnakou silou zasiahnuté naraz, stav oboch miest - v tomto prípade orgánov, sa zhoršuje," uviedol neurovedec Chung-po Ťia z Čínskej akadémie vied.

Skryť Vypnúť reklamu

Napadnutie mozgu

Ďalšie symptómy, ktoré choroba covid-19 spôsobuje, sú zamerané na mozog a centrálnu nervovú sústavu (CNS).

Neurologička Jennifer Fronterová uviedla, že v nemocnici, v ktorej pracuje, príde neurológom do starostlivosti päť až desať percent pacientov. Podľa nej je však počet ľudí s napadnutým mozgom výrazne podceňovaný. Problém podľa nej je, že mnoho ľudí je pod sedatívami na pľúcnych ventilátoroch, takže potenciálne poškodenie mozgu nie je tak spoznať.

Fronterová opísala pacientov s encefalitídou, opuchmi mozgu, záchvatmi alebo prehnanými reakciami sympatických nervov, ktoré provokujú symptómy podobné záchvatom a často sa objavujú po traumatickom zranení mozgu.

Niektorí ľudia s koronavírusom krátko strácajú vedomie, iní majú aj mŕtvicu. Veľa pacientov tiež nahlásilo stratu čuchu či chute.

Skryť Vypnúť reklamu

Fronterová a ďalší neurológovia teraz skúmajú, či vírus neochromuje tiež reflex mozgového kmeňa, ktorý sníma nedostatok kyslíka v tele. Mohlo by ísť o ďalšie vysvetlenie už niekoľkokrát spomínaného problému, keď pacient aj napriek nedostatku kyslíka v krvi stále nelapá po dychu.

Angiotenzín je prítomný v mozgovej kôre i kmeni, uviedol Robert Stevens, ktorý pracuje na jednotke intenzívnej starostlivosti v nemocnici Johnsa Hopkinsa.

Zatiaľ však podľa neho nie je známe, ako sa vírus dostáva do mozgu, kde by sa mohol stretnúť práve s kľúčovými receptormi.

Pripomína však, že koronavírus, ktorý vyvolal pred rokmi epidémiu choroby SARS (ťažký akútny respiračný syndróm), takisto útočil na mozog a mohol v niektorých prípadoch vyvolať aj encefalitídu.

Prípadová štúdia zo začiatku apríla uviedla, že lekári našli stopy koronavírusu v mozgovomiešnom moku pacienta, u ktorého sa rozvinula meningitída a encefalitída.

Skryť Vypnúť reklamu

To by znamenalo, že vírus napáda aj centrálnu nervovú sústavu. Ako už bolo spomenuté vyššie, v mozgu sa tiež môžu tvoriť krvné zrazeniny, ktoré môžu viesť k mŕtvici.

Črevá ako ďalšie bojové pole

Na začiatku apríla sa žena z amerického štátu Michigan vrátila z cesty po rieke Níl v Egypte s hnačkou, vracaním a bolesťou brucha. Hoci sa lekári najprv domnievali, že by mohlo ísť len o bežnú nákazu napríklad salmonelou, keď sa u ženy objavil aj kašeľ, nechali ju otestovať na koronavírus. Test vyšiel pozitívne.

Jej prípad potvrdzuje zvyšujúce sa obavy lekárov, že sa covid-19 môže dostať aj do spodného tráviaceho traktu vrátane čriev.

Nový koronavírus bol objavený v zhruba 53 percentách vzoriek stolice pacientov. Stopy vírusu navyše vraj čínski výskumníci objavili aj v žalúdočných či rektálnych bunkách.

Skryť Vypnúť reklamu

Posledné výskumy ukazujú, že priemerne dvadsať percent pacientov s koronavírusom zažíva hnačy alebo iné problémy spojené s narušením tráviaceho traktu.

Tieto príznaky pritom nie sú na zozname symptómov covid-19, ktorý zostavilo americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC).

Vďaka tomu lekári podľa Brennana Spigele zo zdravotníckeho centra v Los Angeles mohli niektoré prípady prejsť bez povšimnutia.

"Ak máte horúčku a hnačku, nebudete na koronavírus testovaní," uviedol Douglas Corley, ktorý pracuje pre magazín Gastroenterology.

Prítomnosť vírusu tráviacom trakte prináša znepokojivú možnosť, že by sa koronavírus mohol šíriť aj skrz výkaly. Zatiaľ však nie je jasné, či stolica skutočne obsahuje vírus v plnej sile, teda infekčný a alebo iba jeho RNA a bielkoviny.

Skryť Vypnúť reklamu

"Zatiaľ nemáme dôkaz, že by bol prenos skrze výkaly niečím, čoho by sme sa mali báť," uviedol expert na koronavírusy Stanley Perlman z Univerzity v Iowe.

CDC uviedlo, že vzhľadom na skúsenosti so SARS a ďalšími príbuznými koronavírusu zrejme nie je pravdepodobné, že by sa choroba šírila pomocou výkalov.

Všetky tieto problémy zďaleka nie sú jedinými, ktoré po sebe koronavírus môže v tele zanechať či priamo spôsobiť.

Tretina hospitalizovaných pacientov napríklad zažíva zápal spojiviek, iné štúdie hovorí o poškodení pečene či žlčníka.

Magazín Science na základe niekoľkých zdrojov uvádza, že poškodenie pečene je zrejme spojené s celkovým vyčerpaním organizmu, než že by išlo o priamy dôsledok šírenie infekcie v tele.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Zahraničie

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Miesto, kde polícia našla telá.
Kresťanstvo

Biskupi udelili dišpenz od povinnej účasti veriacich na nedeľných bohoslužbách

V kostoloch tiež platí od 1. októbra obmedzenie počtu účastníkov bohoslužieb. Ľudia vo vyššom veku alebo s chronickými ochoreniami majú bohoslužby sledovať prostredníctvom médií.

Cirkvi lobujú za povolenie omší.
Zahraničie

Biden utrpel strategické víťazstvo. Trump si veľa veril a málo sa pripravil

Prvá prezidentská debata bola presná a výstižná ako správa o stave Ameriky po štyroch rokoch zostreného kultúrneho a politického boja. Nadávky, prekrikovanie, nepočúvanie toho druhého...

Úradujúci americký prezident Donald Trump (vľavo) a bývalý viceprezident Joe Biden počas prvej prezidentskej debaty 29. septembra 2020 v Clevelande.
Slovensko

Rezort práce spúšťa projekty za 110 miliónov eur na podporu zamestnanosti

Druhá fáza začína od 1. októbra a projekty v tejto fáze sú zamerané na rozbeh podnikania, pomoc zariadeniam sociálnych služieb a na pomoc zamestnávateľom.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) sa rozpráva s novinármi po rokovaní vlády v Bratislave 16. septembra 2020.