SME
Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Výpisky Václava Klausa: Za jednu generáciu je možné stratiť všetky etické a kultúrne dedičstvo minulosti

Konzervatívci sú strážcovia nie dogmy alebo doktríny, ale tradície. Majú hlbokú vieru v organickú podstatu ľudskej spoločnosti.

Václav Klaus.Václav Klaus. (Zdroj: Archív SME - Vladimír Šimíček)

Uvedomujem si, že ja - presvedčený obhajca národného štátu Čechov (nie obhajca čecháčkovství) - strašne málo citujem českých autorov.

Je to aj preto, že som v 70. a 80. rokoch takmer nič českého nečítal, píše Václav Klaus v článku uverejnenom na serveri echo24.cz a na webe Inštitútu Václava Klausa (IVK).

Literatúra disentu bola málo zaujímavá, pretože bola neanalytická. Boli to iba paušálne súdy odmietajúce režim, na ktorých nič objavné nebolo.

V odbore ekonómia písali "šesťdesiatosmičkári" (ekonómovia Charty 77) texty, ktoré boli slabšie ako tie, ktoré písali ekonómovia vo vtedajších oficiálnych časopisoch.

Skryť Vypnúť reklamu

Zniesol som čítať jedine časopisy Lidé a země a Veda a život. A samozrejme knihy zo Škvoreckého '68 Publishers v Toronte. Vedel som, že je to zle, že čítaním prevažne cudzej literatúry o niečo prichádzam.


V roku 1982 sa mi dostala do rúk kniha Petra Pitharta "Osmašedesátý", ktorá sa svojou kvalitou z našich domácich textov úplne vyčleňovala.

Za cenné som považoval úvahy typu, že "rok 1968 bol generačnou záležitosťou odčiňovania zlého svedomia" alebo, že "21. august 1968 zbavil reformných komunistov zodpovednosti "za dve predchádzajúce komunistické desaťročia, čo bol síce trefný súd, ale z hľadiska histórie zjavný omyl.

Petr Pithart (vtedy) videl "defekty politiky znečistené kultúrou" (čo vysvetľuje jeho nejednoznačný vzťah k Václavovi Havlovi).

Skryť Vypnúť reklamu

Bol si vedomý toho, že "od roku 1956 žili komunistickí intelektuáli v permanentnej ilúziu, že sú predvojom spoločnosti".

Pekný bol aj jeho súd, že "bola prebojovaná pravda ich vlastného vytriezvenia. Reformní komunisti boli napospol so systémom spätí ďaleko viac, než sa zdalo a ako by oni sami boli ochotní pripustiť. Napriek častým konfliktom s mocou od nej nemali dostatočný odstup".

"Reformných komunistov nikdy nenapadlo, že pravdy, ktoré objavovali a hlásali, nemuseli znieť všetkým tak úplne prevratne ako im". A že "vylúčení komunisti naivne a sebavedome predpokladali, že sa celý systém zrúti, ak budú oni odstránení".

Toto boli od Petra Pitharta skvelé analytické súdy (a preto som mal a mám pre neho určitú slabosť, z jeho strany neopätovanú), ale to nijako nevysvetľuje, prečo sa po roku 1990 reformnými komunistami tak obklopil.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď sa nad poslednými troma odsekmi zamýšľam, začínam byť zmätený. U týchto svojich výpiskov som nemal meno autora, len si pamätám, že bol Petr Pithart autorom knihy "Osmašedesátý".

Že by tieto moje výpisky boli od nejakého iného vtedajšieho samizdatového autora? To by bolo veľmi pikantné.

John Stevas v The Three Banks Review (skvelom štvrťročníku, ktorý som poštou dostával zadarmo po celé roky z Anglicka aj v tejto pochmúrnej dobe - stačilo si o neho napísať) v článku "Tory Philosophy - A Personal View" v októbri 1982 písal, že "konzervatívci sú strážcovia (alebo snáď správcovia, custodians) nie dogmy alebo doktríny, ale tradície". Mali "hlbokú vieru v organickú podstatu ľudskej spoločnosti".

Skryť Vypnúť reklamu

Už v roku 1982 hovoril o "inercii, ľahostajnosti, nude a trivialite, ktoré sa stále viac stávajú charakteristikou našej doby".

Za hrozbu "nového barbarizmu" považoval to, že "za jednu generáciu je možné stratiť všetky etické a kultúrne dedičstvo minulosti".

Podotýkam, že to bol bankový časopis a že to nebolo o dnešku, ale o dobe pred štyridsiatimi rokmi.

Z okruhu Demokratickej iniciatívy (výraznej alternatívy Charty 77) prišiel text Hic et Nunc, kde sa písalo, že "hlupákmi sa nestávame z dôvodu jednoduchého nedostatku intelektuálnych schopností, ale z existencionálnej slabosti, z nedostatku odvahy konfrontovať pravdu a lož, možné aj nemožné, pravé i nepravé".

Usilovne som študoval otázky metodológie vedy, napr. článok A.W. Coatsa vo veľmi kvalitnom švajčiarskom štvrťročníku Kyklos (č. 2, 1982), ktorý bol napodiv v vtedajšej dobe k dispozícii v bankovej knižnici v Prahe (mám pocit, že som bol jeho jediným čitateľom).

Skryť Vypnúť reklamu

Plne som s autorom súhlasil a súhlasím, že "štúdium metodiky má priamu praktickú hodnotu" (dodal by som, že najmä pre mäkšie vedné disciplíny, ako je ekonómia alebo psychológia).

Mark Blaug v tomto kontexte trefne poznamenal, že ekonómovia síce intenzívne vykonávajú empirický výskum, ale väčšinou je to niečo ako "hrať tenis so sieťou spustenou na zem" (like playing tennis with the net down).

Ekonómovia podľa neho skôr "verifikujú, než falzifikujú". Tento problém, či prípadný defekt, ma v mojej vtedajšej "ekonometrickej" ére zaujímal, resp. trápil.

V rovnakom čísle Kyklosu písal H. Thoeben o "mechanistických a organistických analógiách v ekonómii".

To prvé je prijatie "newtonovskej kozmológie" (vlastne klasickej mechaniky). Ja by som ale vtedy považoval za potrebné prísne rozlišovať mechanistický prístup "ako užitočnú metódu analýzy" od falošnej hypotézy, že je "ľudské správanie v podstate mechanistické". To mnohí rozlíšiť nedokážu.

Skryť Vypnúť reklamu

Autor cituje slávny výrok Kennetha Bouldinga, ktorý sa pýtal, "ako je podstatné, či planétami hýbu anjeli alebo nejaké iné sily?". (Často sa v týchto výpiskoch zmieňujem o Kornaiovi, ktorý chápal ekonomický systém ako "živý organizmus" a preto hovoril o "vegetatívnom prvku ekonomického systému, ktorý zaisťuje jeho elementárne fungovanie", nie centrálny nervový systém.

V septembri 1982 bol v Journal of Economic Literature reprodukovaný starý Schumpeterov (zomrel 1948) text "The Crisis in Economics - Fifty Years Ago".

Ekonómia je podľa Schumpetera "doktrínou, ktorú môžete prijať alebo odmietnuť", ale ekonómia je súčasne "arzenálom teoretických nástrojov, ktoré je potrebné poznať skôr, než sa pustíme do diskusie o ich užitočnosti".

Skryť Vypnúť reklamu

Často študentom citujem Schumpeterov výrok, že "ekonómovia musí pochopiť, že je potrebné ich disciplínu študovať ako akúkoľvek inú".

Schumpeter v tomto svojom texte zmieňoval aj Ernsta Macha a jeho "Denkökonomie", ktorá hovorí, že "mať teóriu je úsporou myslenia".

Schumpeter bol jedným z najväčších. A ja som sa najviac z ekonómie naučil práve od neho, keď som v roku 1965 v Graduačnej škole Ekonomického ústavu ČSAV povinne študoval jeho veľdielo History of Economic Analysis.

Veľmi som si vážil to, že som sa o 30 rokov neskôr stal čestným predsedom Českej schumpeterovskej spoločnosti a že som bol prvým (Joseph Alois Schumpeter v osemnástich rokoch odišiel zo svojej rodnej moravskej Třešti študovať do Viedne), kto na začiatku 90. rokov dostal vo viedni Schumpeterovu cenu.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.
Slovensko

Celoplošné testovanie musí podľa Čaputovej prebehnúť bez toho, aby bolo ohrozené zdravie občanov

Prezidentka taktiež vyzvala k tomu, aby po celoplošnom testovaní nebolo ohrozené fungovanie nemocníc a poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Prezidentka po stretnutí s expertmi v súvislosti s aktuálnou pandemickou situáciou.
História

Pred 102 rokmi vznikla Československá republika

28. októbra 1918 prijalo Rakúsko-Uhorsko podmienky definitívnej kapitulácie, Národný výbor v Prahe prevzal moc a vydal zákon o vzniku ČSR.

Príchod vojakov na levickú železničnú stanicu po vyhlásení 1. ČSR.
Slovensko

Plošného testovania sa nemusia zúčastniť deti, onkologickí pacienti či autisti

Výnimka bude platiť aj pre osoby nad 65 rokov, ale len v prípade, ak budú v dobrovoľnej domácej karanténe.

Minister obrany Jaroslav Naď počas návštevy Tvrdošína.