SME
Nedeľa, 2. október, 2022 | Meniny má Levoslav

Marian Kechlibar: Kto postráži strážcov?

Nemecký ústavný súd sa v prípade nákupu cenných papierov postavil rozhodnutiu Európskeho súdneho dvora a naznačil, že nestrpí jeho zasahovanie mimo jeho stanovené kompetencie.

Andreas Vosskuhle, predseda druhého senátu nemeckého ústavného súdu.Andreas Vosskuhle, predseda druhého senátu nemeckého ústavného súdu. (Zdroj: SITA/AP)

Nemecký ústavný súd rozhodol, že program nákupu cenných papierov, uskutočňovaných Európskou centrálnou bankou, nie je v súlade s nemeckou ústavou.

Zaujímavejšie je ale iná časť celého rozhodnutia, píše Marian Kechlibar v článku uverejnenom na jeho webe kechlibar.net.

V rokoch 2015 - 2016 podali Bernd Lucke, bývalý predseda AFD, Peter Gauweiler, bavorský politik za CSU, a tiež skupina politikov reprezentovaných berlínskym politikom Markusom Kerberom, celkovo štyri sťažnosti k nemeckému ústavnému súdu v Karlsruhe.

SkryťVypnúť reklamu

Šlo im o program PSPP, v rámci ktorého nakupuje Európska centrálna banka postredníctvom centrálnych bánk členských krajín cenné papiere z rôznych štátov EÚ.

Keďže mandát ECB zakazuje banke uskutočňovať fiškálnu politiku a financovať jednotlivé štáty, podľa názoru sťažovateľov prekročila svoje právomoci.

Európsky súdny dvor (ECJ) dal roku 2018 tomuto programu svoje požehnanie. Celá kauza tým však neskončila.

V utorok 4. 5. 2020 vydal druhý senát nemeckého ústavného súdu svoje vlastné rozhodnutie, ktoré je dosť zaujímavé. (Tlačové vyhlásenie v angličtine tu, v nemčine tu.)

Podľa neho je program v čiastočnom nesúlade s nemeckou ústavou a ak ECB neurobí do troch mesiacov určité kroky, musela by sa z neho Spolková banka stiahnuť.

O ekonomických detailoch si možno česky viac prečítať na serveri E15.

SkryťVypnúť reklamu

Skutočne zaujímavá je však podľa môjho názoru otvorená "plechovka červov" v podobe otázky, kto má v tomto prípade navrch.

Súčasťou rozhodnutia nemeckého ústavného súdu je totiž aj tvrdá kritika predošlého rozhodnutia ECJ, ktoré bolo podľa nemeckých sudcov nezrozumiteľné, vymykalo sa bežným normám práce ECJ a považujú ho za svojvoľné.

Rozhodnutie ECJ bolo ultra vires (mimo rozsah jeho právomocí) a nemecké úrady sa nesmú na činnosti ultra vires podieľať.

Toto je superzajímavá situácia, pretože na prvý pohľad by človek ECJ považoval za nadradený súd, ktorému musia jednotlivé národné súdy ustúpiť, nech už sa im to páči alebo nie.

Tento dojem má aj Európska komisia, ktorá ihneď potvrdila, že berie európske právo ako nadradené právu členských štátov.

SkryťVypnúť reklamu

V skutočnosti to v prípade ústavného práva zase tak jasné nie je.

EÚ nie je - na rozdiel napríklad od Austrálie alebo USA - federálny štát. Federácie majú jednoznačnú hierarchiu, v ktorej je najvyšší federálny súd úplne hore a súdy jednotlivých členských krajín sa mu musia podriadiť.

Ak vezmeme konkrétny príklad, najvyšší súd štátu Texas musí rešpektovať rozhodnutie najvyššieho súdu USA, a to aj napriek tomu, že Texas je aj na pomery USA "región rázovitý".

Toto usporiadanie však v rámci EÚ nikdy nevzniklo. Žiadna zmluva neurčuje, že by sa členské štáty vzdávali svojej suverenity ako celku a prevádzali ju na EÚ.

Členské štáty sa v prospech EÚ vzdali len vymenovanej časti svojich právomocí. Európske inštitúcie majú právo rozhodovať v týchto zmluvne daných veciach, ale nemali by tieto svoje právomoci prekračovať.

SkryťVypnúť reklamu

Dvojkoľajnosť, ktorá tým vznikla, je zrejmá. Nemecký ústavný súd nemá právo (a ani sa o neho nehlási) rozhodovať o zvyšku Európy, ale má právo preskúmať, či zapojenie Bundesbanky a peňazí nemeckých občanov do európskych aktivít zodpovedá zneniu zmlúv, ktoré Nemecko podpísalo.

Čo znamená okrem iného dohľad nad tým, či si európske orgány nevykladajú svoje právomoci príliš širokým spôsobom a či ich proti "papierovému základu" fakticky neprekračujú.

Presne k tomuto dohľadu sa nemecký ústavný súd vo svojom rozsudku hlási. Podľa neho je nutné si možnosť takéhoto dohľadu na národnej úrovni zachovať, aj keď by mala byť vykonávaná len zdržanlivo:

"Ak by členské štáty mohli jednoducho rozhodovať - ​​skrz svoje vlastné súdy - o platnosti rozhodnutia EÚ, mohlo by to podkopať prioritu európskeho práva a ohroziť jeho jednotnú aplikáciu. Ale ak by sa členské štáty zdržali akejkoľvek možnosti preskúmať, či nedochádza k prekračovaniu právomocí, dali by tým inštitúciám EÚ výlučnú moc rozhodovať o zmluvách, a to dokonca aj v prípade, keď EÚ prijme interpretáciu, ktorá by vo svojej podstate znamenala zmenu zmlúv alebo rozšírenie zmluvne daných kompetencií." (Rozhodnutie nemeckého ústavného súdu z 5. mája 2020)

SkryťVypnúť reklamu

V podstate je to starý známy problém, ktorý získal svoju latinskú formuláciu už niekedy pred dvoma tisíckami rokov: "Kto postráži strážnika"?

Federálne štruktúry fungujú tak, že najvyššieho strážnika už nikto nestráži a ich členské štáty sa s tým zmierili.

EÚ, štruktúra unikátneho typu, to tak zreteľne stanovené nemá.

Tento rozsudok je určitým druhom "varovného výstrelu" nemeckých sudcov voči inštitúciám EÚ: sledujeme vašu činnosť a nedovolíme vám úplne čokoľvek, niektoré postupy už sú za hranicou zákonnosti.

Zvlášť zaujímavé to bude v prípade budúcej hospodárskej pomoci krajinám zasiahnutým koronavírusovou krízou.

Nemecko sa svojho času stalo súčasťou menovej únie na základe sľubu, že Nemci nebudú musieť nikdy ručiť za dlhy iných štátov.

SkryťVypnúť reklamu

Keby tento princíp mal byť v budúcnosti nejako narušený či obchádzaný, stopercentne to zase skončí pred súdom v Karlsruhe.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu