Kauza rozsudku z Karlsruhe, o ktorom pojednával minulý článok, má pokračovanie.
Nemecký europoslanec za stranu zelených, Sven Giegold, napísal pri príležitosti Dňa Európy otvorený list predsedníčke EK Ursule von der Leyen, v ktorom vyzýva Európsku komisiu, aby začala krokov voči Nemecku kvôli porušeniu zmlúv.
Nesmie byť pochýb, na ktorej strane Európska komisia a všetky európske inštitúcie stoja, píše Marian Kechlibar v článku uverejnenom na jeho webe kechlibar.net.
(Plný text listu v anglickom preklade nájdete na Giegoldovych stránkach.)
Predsedníčka EK na tento list odpovedala. Podľa nej sa obsah rozhodnutia analyzuje, a na základe tejto analýzy sa podniknú ďalšie kroky, vrátane možnej procedúry proti Nemecku, ako poslanec požadoval.
"Rozsudok ústavného súdu vyvoláva otázky, ktoré sa dotýkajú jadra európskej suverenity, píše sa ďalej v liste. Menová politika únie je jej výlučnou záležitosťou. Európske právo má prednosť pred národným právom a rozsudky Európskeho súdneho dvora sú pre všetky národné súdy záväzné." (Ursula von der Leyen)
Preložené do ľudkej reči, strážcovia nepotrebujú stráženie, najmä potom nie od členských štátov. Postrážia sa sami, ďakujeme. (Vlastne ani to ďakujeme tam nie je.)
Bude zaujímavé sledovať, či táto situácia skončí nejakým "tvár zachraňujúcim kompromisom", o ktorom sa v Giegoldovom dopise tiež píše, alebo či ECB bude požiadavky z Karlsruhe jednoducho ignorovať a nechá trojmesačnú lehotu uplynúť.
Potom by bolo na nemeckých ústavných sudcoch, či "zalezú do búdy" alebo sa pokúsia "uhryznúť".
Ale celá tá predstava vysoko postaveného politika (Giegold) píšuceho do Bruselu žiadosť svojej krajanke uskutočniť činnosti voči ich spoločnej vlasti za to, že ústavný súd si dovolil niečo posúdiť negatívne, tá je tak pekne, roztomilo hnusná...
Ona je jedna cesta, ako by sa tento problém dal riešiť právnicky čisto, a Giegold o nej nepochybne vie - pretriasa sa totiž občas v nemeckej tlači čoby hypotetická možnosť.
Išlo by navrhnúť pre SRN úplne novú ústavu čoby náhradu dnešného Grundgesetz - a zakotviť v nej jasne a explicitne princíp podriadenia nemeckého ústavného práva tomu európskemu. Potom už by nebolo pochýb, kto má v tomto spore navrch.
Lenže taká nová ústava by musela prejsť celonárodným referendom, čo by asi neprešla. Ani radoví Nemci totiž takí nadšenci do ďalšej európskej integrácie nie sú.
