SME
Utorok, 27. september, 2022 | Meniny má Cyprián

Líder zelených presadzuje zákon, ktorý má obmedziť spotrebu mäsa a mlieka v EÚ

Hrozí nám zelený komunizmus, varuje europoslanec Vondra, ktorý upozorňuje, že ide o vplyvného a šikovného politika. Hrozí nám regulácia mäsa a mlieka?

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: SME - Ján Krošlák)

AMSTERDAM - Spotreba mäsa a mliečnych výrobkov by sa v Európskej únii mohla obmedziť podobne ako emisie v autopriemysle.

Presadiť to chce vplyvný líder Zelených Bas Eickhout, píše Filip Horáček v článku uverejnenom na webe idnes.cz.

Členské krajiny by do roku 2030 mali znížiť konzumáciu mäsa a mlieka najmenej o tridsať percent, načrtol holandský politik.

Je to nezmysel, namietajú poľnohospodári.

Holandský europoslanec svoj nápad opísal v parlamentných novinách The Parliament Magazine.

"Konzumujeme príliš veľa živočíšnych produktov. Dopyt je tak vysoký, že narastá potreba intenzívneho a priemyselného chovu zvierat - farmových tovární," zdôvodnil.

SkryťVypnúť reklamu

Argumentoval aj dovozom veľkého množstva sóje, v dôsledku ktorého dochádza vo svete k masívnemu výrubu lesov, a neúmernú dotačnú podporou veľkých fariem.

Regulácia mäsa podľa neho zaistí férovejšie ceny.

"Fakt hrozí zelený komunizmus," varoval na Twitteri europoslanec Alexander Vondra (ODS), ktorý svojho kolegu naopak už skôr chválil ako jedného z najschopnejších bruselských politikov.

Predstava, že sa mu podarí návrh presadiť, nie je podľa Vondru utópiou.

"Je veľmi vplyvný, úspešný a všetci mu ustupujú. Darí sa mu presadiť skoro všetko vrátane prísnejšieho zníženie emisií oxidu uhličitého o 55 percent," povedal Vondra.

Myšlienka obmedzenia spotreby mäsa nie je nová, hovorilo sa o nej napríklad v Číne, ktorá skonzumuje bezmála tretinu svetovej produkcie. Európska spotreba mäsa však nevybočuje z priemeru.

SkryťVypnúť reklamu

Živnú pôdu napriek tomu kontroverzný nápad nachádza aj na kontinente.

Niektorí politici chceli presadiť obmedzenie konzumácie mäsa do Zelenej dohody (hovorilo sa aj o akési dani z mäsa), ktorá je plánom udržateľného hospodárenia, respektíve do nadväzujúcej stratégie o biodiverzite a stratégii "Z vidly na vidličku" (Farm to Fork).

Mäso ako exkluzívny tovar

Európska komisia cieľ na obmedzenie mäsa v dokumentoch nezmieňuje, podľa europoslanca Vondru to však ešte nič neznamená.

Práve na stratégiu "Z vidly na vidličku" sa Bas Eickhout odvoláva, keď hovorí o potrebe obmedziť jedákov mäsa.

Táto stratégia, ktorú v stredu predstavila Európska komisia, pritom naloží na plecia poľnohospodárov ešte jedno oveľa ťažšie bremeno.

SkryťVypnúť reklamu

Cieľom je znížiť do roku 2030 užívanie pesticídov o polovicu, hnojív najmenej o pätinu a zväčšiť plochy určené pre ekologické poľnohospodárstvo na 25 percent.

A to napríklad v prípade Česka znamená dvojnásobné zvýšenie bioprodukcie.

Stratégia o biodiverzite má ambície zvýšiť živočíšnu rozmanitosť na farmách tým, že vyčlenia desatinu hospodárskej pôdy na krajinné prvky, ako sú živé ploty, stromy, terasy, rybníky a ďalšie.

To sú zámery. Nadväzujúca záväzná legislatíva ešte len bude vznikať a vplyv na ňu bude mať Európska rada a Európsky parlament.

Redukcia o 30 percent by znamenala, že by v nasledujúcich desiatich rokoch musela spotreba mäsa v Únii klesnúť zhruba zo 70 kilogramov na osobu ročne na 50 kilogramov. To by malo vplyv na výrobcov, obchod aj na zákazníkov. Mäso by bolo exkluzívnejším tovarom, za ktoré by museli priplácať.

SkryťVypnúť reklamu

Vplyvy by však boli oveľa širšie. Podľa riaditeľa Zväzu chovateľov ošípaných Jana Stibala by sa krok premietol do menšej potreby krmív, nižšej produkcie rastlinnej výroby aj nižšej produkcie organickej hmoty, ktorá zlepšuje stav pôdy.

"Zároveň by to znamenalo oveľa nižšiu potrebu pracovnej sily v poľnohospodárstve a v naviazaných sektoroch, ako sú bitúnky alebo mliekarne. Znamenalo by to zníženie zamestnanosti predovšetkým vo vidieckom priestore a jeho ochudobňovanie," povedal.

Podľa Stibala je síce pravda, že v Európe je veľká nadvýroba potravín a neúmerná spotreba, ale jednoduchšie riešenie tohto problému vidí v zásadnej zmene poľnohospodárskej politiky smerom k podpore lokálnej výroby.

Medzinárodný obchod s poľnohospodárskymi komoditami neustále rastie a Európa vyváža okolo 15 percent bravčového mäsa do tretích krajín.

SkryťVypnúť reklamu

Menej zvierat, menej vody

V podobnom duchu hovorí aj šéf Agrárnej komory Zdeněk Jandejsek, ktorý dlhodobo volá po zvýšení živočíšnej výroby a tým zvyšovaní úrodnosti pôdy a zlepšovaní schopnosti zadržiavať vodu.

Upozorňuje, že dnes má ČR len pätinu stavov hospodárskych zvierat oproti krajinám starej EÚ 14.

"Dochádza k likvidácii drobnohrudkovitej štruktúry pôdy, kde vznikajú obrovské problémy so životom hmyzu, lariev, dážďoviek, červov a ďalších mikroorganizmov; všetko potom spôsobuje nedostatok potravy pre vtáctvo a narušenie ďalšieho potravinového reťazca," zhrnul.

Do väčších problémov sa pôda môže dostať aj z pohľadu striedanie plodín.

"Nebude živočíšny hnoj pre zeleninu, zemiaky a ďalšie technické plodiny. Striedať sa potom budú iba zhoršujúce plodiny, ktorými sú obilniny a kukurica. My potrebujeme opak, a tým je navyšovanie hospodárskych zvierat, ktoré potrebujú lucernu, ďatelinu, strukoviny. Tie v osevnom postupe pútajú dusík a tým je nižšia potreba priemyselných hnojív, udržuje sa drobnohrudkovitá štruktúra a v pôde je život," dodal.

SkryťVypnúť reklamu

Za nezmysel označil nariadenej obmedzenie konzumácie mäsa tiež šéf Asociácie súkromného poľnohospodárstva Jaroslav Šebek.

"Každý sa musí rozhodnúť sám, či bude, alebo nebude jesť mäso. Nemalo by to byť vôbec súčasťou takýchto stratégií. Navyše živočíšna výroba nie je žiadnym škodcom životného prostredia alebo ovzdušia, ale pomáha v starostlivosti o krajinu a pôdu," vyjadril sa.

Dobytok a klíma

Po nižšej konzumácii mäsa volajú aj niektoré inštitúcie vrátane OSN. Podľa správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy štvrtina emisií skleníkových plynov vzniká pri využívaní pôdy vrátane poľnohospodárstva.

Antipatie voči chovateľom dobytka vyvolali predovšetkým informácie o škodlivosti metánu, ktorý kravy vyprodukujú počas trávenia.

Tento plyn totiž predstavuje pre životné prostredie mnohonásobne väčšie riziko ako oxid uhličitý v rovnakom množstve.

SkryťVypnúť reklamu

Objavili sa štúdie o vplyve chovu dobytka na globálne otepľovanie. Proti nim však stoja iné dokumenty, ktoré tieto riziká spochybňujú.

Jedna z najnovších prác na túto tému od nemeckého agrobiológa Albrechta Glatzleho tvrdí, že vplyvy chovu hospodárskych zvierat na klímu sa v rade štúdií zveličujú.

"Hoci sa najnovšie odhady ročných globálnych emisií metánu pochádzajúcich od hospodárskych zvierat zvýšili o 11 percent oproti predchádzajúcim odhadom, ešte stále nemožno prisudzovať chovu zvierat zásadný podiel pri posudzovaní koncentrácií metánu v celosvetovom meradle," uviedol.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu