SME
Štvrtok, 1. október, 2020 | Meniny má ArnoldKrížovkyKrížovky
ZAHRANIČIE

Prelom vo vesmírnych letoch. Muskov drak mieri do nebies aj s ľuďmi

Spojené štáty sa po deviatich rokoch chystajú k pilotovanému letu na obežnú dráhu. Logistiku však prebrala súkromná spoločnosť miliardára Elona Muska.

Umiestňovanie rakety SpaceX Falcon 9 s vesmírnou loďou Crew Dragon na štartovaciu rampu 26. mája 2020.Umiestňovanie rakety SpaceX Falcon 9 s vesmírnou loďou Crew Dragon na štartovaciu rampu 26. mája 2020. (Zdroj: TASR/AP)

Dnes o 22:33 stredoeurópskeho času má z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride odštartovať raketa Falcon 9 s loďou Crew Dragon, na palube ktorej budú astronauti NASA Robert Behnken a Douglas Hurley.

Pristátie na ISS je naplánované o 19 hodín neskôr. Čo tomu predchádzalo?

Dňa 21. júla 2011 sa kolesá raketoplánu Atlantis dotkli pristávacej dráhy na Merrittovom ostrove neďaleko pobrežia Floridy. Misia STS-135 bola na konci a s ňou aj celý projekt raketoplánov.

Od chvíle, keď pilot Douglas Hurley naposledy pristál s Atlantídou, nevzlietol z americkej pôdy ani jeden orbitálny stroj s ľudskou posádkou, píše Marian Kechlibar v článku uverejnenom na serveri echo24.cz.

Skryť Vypnúť reklamu

Presun zvyšných raketoplánov zo štartovacích rámp do múzeí bol pre nadšencov ťažkú ​​ranou, veď sa stali jednou z ikon kozmického veku. Ale nešlo to inak.

Raketoplány nesplnili svoje pôvodné zadanie. Namiesto lacného a rýchleho spôsobu dopravy na obežnú dráhu išlo o mimoriadne komplexný systém, pričom "komplexné" nie je medzi technikmi práve pochvala. (Kiež by toto pochopili i politici!)

Náklady na jednu misiu dosahovali až pol miliardy dolárov a nevyhnutné opravy orbitera po každom pristátí požierali obrovské množstvo človekohodín, pričom aj drobná chyba z nepozornosti mohla viesť ku katastrofe pri ďalšom lete.

Legendárny - v tom zlom slova zmysle - bol hlavne tepelný štít, skladajúci sa z desiatok tisíc malých doštičiek. Doštičky neboli navzájom zameniteľné a vyžadovali ručnú kontrolu a lepenie.

Skryť Vypnúť reklamu

Práve poškodenie doštičkového štítu kusom odletujúcej izolačnej peny viedlo v roku 2003 k zrúteniu raketoplánu Columbia a strate siedmich životov.

Obava z toho, že by mohli nasledovať ďalšie katastrofy, bola ďalším dôvodom, prečo NASA raketoplán nakoniec obetovala.

Orbiteri boli staré, posledný z nich (Endeavour) bol dokončený v rokoch 1990-1991. Technické štandardy zodpovedali polovici 70. rokov 20. storočia, čo napríklad pri počítačovej technike znamenalo beznádejnú zastaranosť.

Navyše sa raketoplán nehodil k ničomu inému ako k doprave ľudí a nákladu na obežnú dráhu. Pre misie do vzdialenejších kútov vesmíru bol nepoužiteľný.

To však znamenalo, že bude potrebná nejaká náhrada.

Príliš drahé súhvezdie

Nový systém sa mal volať Constellation a mal poslúžiť aj na cestovanie na Mesiac a snáď v budúcnosti aj na Mars. Bushova administratíva ho oficiálne ohlásila roku 2005.

Skryť Vypnúť reklamu

O pár rokov neskôr došlo v Bielom dome k vystriedanie prezidentov. Revízia súčasného stavu ukázala, že projekt Constellation začína byť neúmerne drahý už teraz, vo vývojovej fáze.

Roku 2010 ho Barack Obama zrušil s tým, že bude nahradený iným.

Prežila len jedna časť, kozmická loď Orion, na ktorej sa pracuje dodnes. Zatiaľ ešte nebola nasadená "v ostrej prevádzke", ale má za sebou už niekoľko testov.

Nástupca Constellation, tentoraz pod menom Space Launch System (SLS), ešte beží, ale postihol ho ten istý problém, ako jeho predchodcu - neustále sa posúvajúce termíny a rastúce náklady.

Navyše, do konceptu intenzívne zasahujú politici, najmä tí zo Senátu, takže návrhári majú napríklad povinnosť použiť pri konštrukcii rakiet motory určené pôvodne pre raketoplány.

Skryť Vypnúť reklamu

To je výhodné pre súčasných veľkých dodávateľov, ale zároveň ide o nežiaducui väzbu nového projektu na starú technológiu.

Niet divu, že sa okrem oficiálneho označenie ujala aj menej lichotivá prezývka Senate Launch System.

SLS ešte neopustil Zem, ale už teraz sa odhadujú náklady na jeden štart medzi 500 a 900 miliónmi dolárov. Ani so započítaním vplyvu inflácie teda nejde o žiadne zlacnenie voči tomu, koľko stála prevádzka raketoplánu. Takých štartov by si ani bohaté Spojené štáty príliš veľa dovoliť nemohli, snáď len niekoľko ročne.

S niekoľkými štartmi ročne ovšem kozmické impérium nevybudujete, čo v čase zintenzivňujúceho sa súperenia s Čínou hrá celkom podstatnú úlohu.

Práve v kozmickej oblasti majú zatiaľ Američania pred Číňanmi náskok, o ktorý by nemali prísť.

Skryť Vypnúť reklamu

Nárast v rozpočte SLS je dosť veľký na to, aby tento rok na jar Kongres rozhodol o nutnosti program revidovať. To ešte neznamená jeho zrušenie, ale ani tento výsledok sa nedá vylúčiť.

Ak k zrušeniu SLS skutočne dôjde, prežije zrejme zasa len posádková loď Orion, ktorej vývoj je skoro dokončený.

Medzitým už deväť rokov lietajú americkí astronauti do vesmíru na ruských lodiach Sojuz. Na rozdiel od roku 2010 by však koniec programu SLS neznamenal, že budú Američania na Rusov odkázaní aj naďalej. Do hry o vesmír medzitým vstúpil súkromný sektor.

Kúpime si letenku

Koncept zvaný COTS (Commercial Orbital Transportation Services, Komerčné zaistenie dopravy na obežnú dráhu) vznikol už za prezidentovania Busha mladšieho roku 2006, ale až Obamova administratíva mu po zrušení Constellation dala vysokú prioritu.

Skryť Vypnúť reklamu

Hlavným zmyslom COTS bolo narušiť až príliš pohodlný peňazovod medzi štátnou vesmírnou agentúrou, v tomto prípade NASA, a obrími spoločnosťami ako Boeing či Northrop-Grumman, ktoré pre ňu budujú rakety a lode.

Tento druh peňazovodu funguje aj inde, napríklad v Európe a v Rusku, k veľkej spokojnosti zúčastnených firiem. Lenže zároveň "zaisťuje" vysokú cenu poskytovaných služieb a vnútornú byrokratizáciu celého systému.

Keby nejaká štátna agentúra neustále zasahovala do dizajnu iných produktov - lokomotív, počítačov - zrejme by ich vývoj bol oveľa pomalší.

Technický pokrok dokáže fungovať len vtedy, ak dostanú návrhári nejaký manévrovací priestor, vrátane priestoru robiť chyby.

COTS by im to mal umožniť: robte si, čo chcete, a až budete mať svoje systémy pripravené na nasadenie, kúpime si u vás pre svojich astronautov letenku.

Skryť Vypnúť reklamu

Podmienkou je, samozrejme, absolvovanie všetkých bezpečnostných testov.

V roku 2011, keď na Floride pristál posledný raketoplán, bol ešte vesmírny súkromný sektor v USA pomerne malý, ale počas dekády urobil obrovský skok.

Prekvapivo veľa finančných prostriedkov priteká do vesmírneho biznisu opäť zo súkromného sektora; v roku 2018 predstavovali vládne peniaze len 12 percent všetkých investícií do amerických kozmických firiem.

Vynášanie nákladov na obežnú dráhu s novými raketami ako Falcon-9 citeľne zlacnelo. Americké firmy získali významný podiel na svetovom trhu s dopravou satelitov do vesmíru.

Ďalším krokom má teda byť práve let s ľudskou posádkou. V hre o to, kto bude prvým súkromníkom, ktorý vynesie astronautov na obežnú dráhu, sú momentálne dve firmy.

Skryť Vypnúť reklamu

Ide o SpaceX a podstatne väčší Boeing. Boeing je v kozmickom priemysle tradične ťažkou ​​váhou, ako dodávateľ NASA funguje už dlhé desiatky rokov.

Tentokrát je však ich partnerstvo nezvyklého rázu. Novú loď CST-100 Starliner si v Boeingu navrhli sami a dokonca majú s NASA dohodu, že v budúcich pilotovaných rokoch budú smieť predávať aj "turistické letenky", vždy jedno sedadlo na rokov.

To už dlhšiu dobu praktizujú Rusi na svojich Sojuzoch. "Cestovné" za jedného turistu samozrejme ani zhruba nepokryje náklady na celý let, avšak s celkovou finančnou bilanciou trochu pomôže.

Konkurenčné SpaceX nasadilo do boja o pilotované lety svoju novú kozmickú loď Dragon 2, duchovného potomka automatizovanej zásobovacej lode Dragon.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako Dragon 2, tak CST-100 Starliner sa počas svojho vývoja dostali do časového sklzu. Modernejšia počítačová technika znamená okrem iného ďaleko väčšie množstvo softwarových "bugov", ktoré je potrebné pochytať a odstrániť.

Ak však pôjde všetko dobre, bude víťaz tohto závodu známy čo nevidieť.

Cieľová páska na dosah

V stredu 13. mája 2020 sa dvaja ľahko prešedivení muži uzavreli do dobrovoľnej karantény. Na tom nie je v časoch covidu-19 nič prekvapujúce, ale v prípade Boba Behnkena (49) a Douglasa Hurleyho (53) by ich karanténa čakala aj bez koronavíruovj epidémie.

Obaja sú totiž astronauti a chystajú sa navštíviť Medzinárodnej kozmickú stanicu.

Nie je žiaduce, aby "tam hore" zavliekli nejakú infekciu, ktorá by mohla ohroziť jej každodennú prevádzku. Štart z mysu Canaveral je plánovaný na 27. mája a karanténa pred ním tradične trvá štrnásť dní.

Skryť Vypnúť reklamu

Deväť rokov po tom, čo doviedol posledný raketoplán na pristátie na matičce Zemi, si Douglas Hurley opäť zapilotuje kozmickú loď.

Tentoraz má ísť o Dragon 2 spoločnosti SpaceX. Nosičom, ktorý dopraví loď na obežnú dráhu, má byť osvedčený Falcon-9.

Pôvodne bol prvý let s posádkou plánovaný už na minulý rok. Pri rozsiahlom testovaní na jar 2019 ale jeden z vyrobených prototypov explodoval pri pozemnom teste, čo znamenalo rozsiahle vyšetrovanie príčin a nevyhnutnosť ďalších zmien v dizajne lodi.

Plná kapacita Dragonu 2 činí sedem astronautov, NASA objednáva konfiguráciu so štyrmi sedadlami, ale úvodné roky bude mať len dvojčlenné posádku (rovnako to bolo aj pri prvom lete raketoplánu).

Predsa len ide o úplne novú technológiu, takže aj prvý štart môže skončiť katastrofou. A v takom prípade je lepšie stratiť dvoch ľudí ako štyroch.

Skryť Vypnúť reklamu

Štartom kozmických lodí z mysu Canaveral tradične prihliada široké publikum. Tento rok bola táto tradícia zrušená, práve z obavy pred šírením koronavírusu.

Veľmi prominentných divákov však Dragon 2 predsa len mať bude. Svoj úmysel prísť sa pozrieť na štart ohlásili ako prezident Trump, tak viceprezident Pence.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Zahraničie

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Pribudlo 797 pozitívnych prípadov pri 9 170 testoch, informoval premiér

Situácia je podľa predsedu vlády mimoriadne vážna a je najvyšší čas zatnúť zuby a pomáhať spoločnej veci.

Ilustračné foto
Slovensko

Núdzový stav je nástroj potrebný na ochranu života a zdravia, hovorí Matovič

Pre bežného človeka sa v praxi nateraz nič nezmení. Je potrebný, aby sa mohli prijímať opatrenia v rôznych mimoriadnych situáciách, vysvetľuje premiér.

Premiér Igor Matovič.
Názory

V Grécku zatýkali pracovníkov neziskoviek

Podľa gréckej polície spolupracovali zadržaní pracovníci neziskových organizácií s pašerákmi ľudí.

Ilustračné foto.
Slovensko

Na Slovensku je k dnešnému dňu zatvorených 48 škôl

Doma sa učí viac ako 18 700 žiakov.

Ilustračné foto