SME
Streda, 8. júl, 2020 | Meniny má IvanKrížovkyKrížovky
ZAHRANIČIE

Multikultúrna Amerika je konštrukt, ktorý neexistuje, hovorí český veľvyslanec

"Dodnes nevieme, akým spôsobom zomrel George Floyd. Oficiálna pitevná správa hovorí, že bol nadrogovaný a mal slabé srdce. Druhá správa hovorí, že ho zabil policajt. Tretia sa snaží obe správy prepojiť," hovorí Kmoníček.

WASHINGTON - Český veľvyslanec v USA Hynek Kmoníček si myslí, že súčasné nepokoje v USA majú rasové, sociálne, psychologické i ekonomické korene.

"Akýkoľvek incident medzi bielym policajtom a občanom inej farby pleti môže byť zámienkou k násiliu," hovorí v rozhovore s Vladimírom Vokálom po Skype pre idnesTV uverejnenom na serveri idnes.cz.

Niektorí politici chceli problém rozdelenej Ameriky vyriešiť multikultúrnym téglikom. To ale podľa Kmoníčka nefunguje a prirovnal krajinu k rasovej zebre.

Skryť Vypnúť reklamu

V USA prebiehajú v posledných dňoch masívne protesty vyvolané úmrtím Afroameričana Georgea Floyda, ktorý zomrel potom, čo mu belošský policajt kľačal na krku.

Nepokoje prerástli v rade miest v násilné strety medzi demonštrantmi a ozbrojenými zložkami.

Situáciu pozorne sleduje aj česká ambasáda vo Washingtone. Veľvyslanec Hynek Kmoníček ale tvrdí, že násilnosti neprepukli s takou intenzitou ako v 60. rokoch minulého storočia.

"Keď sa pozrieme do histórie, tak rasové nepokoje prichádzajú v Amerike rovnako pravidelne ako hurikány alebo zimné blizzardy," opisuje situáciu Kmoníček.

"To, čo vidíme dnes, sú relatívne veľké nepokoje v pomere k tým, ktoré sme videli v roku 2014 vo Fergusone alebo 2015 v Baltimore."

"Ale nepokoje sú rozhodne menšie ako tie v rokoch 1967 a 1968, keď povstalo zhruba 150 miest a hlavné nákupné ulice vo Washingtone boli takmer totálne zdecimované á a vypálené," hovorí veľvyslanec.

Skryť Vypnúť reklamu

Trump sa snaží ovládnuť ulicu

"Nič podobné vo Washingtone nie je," hodnotí súčasný stav Kmoníček.

"Avšak potom, čo v noci z nedele na pondelok začalo rabovanie v strede mesta v Georgetowne, hádzali sa Molotovove koktaily na náhodne vybrané súkromné ​​domčeky, tak sa starostka rozhodla pre zákaz vychádzania."

"Samozrejme prezident Trump sa snaží dosiahnuť totálnu prevahu na uliciach," pokračuje Kmoníček.

"Včera večer sa do Washingtonu stiahli vojenské bojové jednotky, ktoré sú tu ale zatiaľ len na ukážku, pretože zo zákona ich prezident nemôže použiť na policajnej službe vnútri USA."

Použiť ich podľa Kmoníčka Donald Trump nemôže aspoň dovtedy, než siahne k zákonu z roku 1807, ktorý by mu to dovolil.

Skryť Vypnúť reklamu

"Zatiaľ je to demonštrácia sily a uvidíme, či sa davy budú zmenšovať, alebo sa naopak zvýši agresivita demonštrantov. Zatiaľ je to psychologická hra."

"Donald Trump je odhodlaný k tomu pristúpiť, ale zápasí s vnútorným odporom vnútri svojej vlastnej administratívy. Zaregistroval som, že nie zďaleka všetci vo velení armády by chceli vojakov nasadiť vnútri USA. Pentagon tomu nie je naklonený. Prezidenti to väčšinou riešia klasicky nasadením národnej gardy. Armáda sa používa ako psychologický strašiak," komentuje Kmoníček.

"Bude to iné štát od štátu, miesto od miesta," myslí si veľvyslanec.

"Do veľkej miery to záleží aj na tom, či sú protesty organizované, prípadne kým a či sa s ním dá hovoriť. Alebo je to úplne živelné a do veľkej miery to kopíruje situáciu rasového a majetkového rozdelenia v danom mieste."

Skryť Vypnúť reklamu

Černosi majú o tretinu menšiu platy

Rasovo vyhrotená situácia panuje v Spojených štátoch amerických podľa Hynka Kmoníčka posledných 60 až 70 rokov.

"Keď sa trebárs pozriete na rozdiel medzi príjmami priemerného bieleho a čierneho Američana, v roku 2009 obyvateľ čiernej pleti zarábal ročne 24-tisíc dolárov a priemerný beloch 36-tisíc ročne."

"Ide teda aj o psychologický problém," myslí si Kmoníček.

"Trebárs pandémia koronavírusu v princípe znamenala to, že obyvatelia čiernej farby pleti umierali 2,5-krát viac než obyvatelia bielej farby pleti, pretože žili v menej vybavených častiach mesta, mali menej kvalitné a menšie množstvo poistiek a tak ďalej."

"To sa všetko nakumuluje a postupne rastie hnev jednej časti obyvateľstva, ktorý je do veľkej miery zabalený do psychologického konštruktu, v ktorom sa obe strany obviňujú z rasizmu a nie sú schopné racionálnej diskusie. Práve o to zakaždým raz za 15 rokov ide, v reakcii na nejaký policajný zásah."

Skryť Vypnúť reklamu

Pravidelne potom podľa veľvyslanca nasleduje diskusia.

"Jedna strana tvrdí, že polícia sa tak musí správať, pretože za uplynulý týždeň bolo zastrelených, x 'policajtov, takže sa takto polícia chová v rámci vlastnej obrany. Druhá strana ale hovorí: To boli gangy, to nie sú normálni ľudia. Nemôže byť občan USA v situácii, že keď má inú farbu pleti a zastaví ho policajt, ​​tak mu hrozí rozsudok smrti."

Tri rôzne pitevné správy: Vyberte si podľa politickej príslušnosti

"Pravda je vždy niekde uprostred," uvažuje Kmoníček.

"A najlepšie sa to ukazuje na tomto poslednom prípade. Dodnes nevieme, akým spôsobom zomrel George Floyd. Oficiálna pitevná správa hovorí, že bol nadrogovaný a mal slabé srdce.

Súkromná pitva objednaná na univerzite za účasti patológov, ktorí pravidelne robia pitvy obetí policajného násilia, hovorí, že príčinou bolo zakľaknutie a udusenie.

Skryť Vypnúť reklamu

Tretia oficiálna správa sa snaží zmieriť obe strany a tvrdí: Bol pridusený natoľko, až jeho slabé srdce nevydržalo množstvo drog, ktoré v sebe malo.

A teraz si podľa svojej politickej orientácie vyberte, ktoré z týchto správ dáte väčšiu alebo menšiu váhu."

Čierno-biele manželstvá? Je ich len 0,1 percenta

Rozdelená americká spoločnosť sa podľa Kmoníčka len ťažko zhodne v tejto vypätej situácii na čomkoľvek, a to vrátane hodnotenia súčasného amerického prezidenta a jeho úlohy v existujúcich rasových nepokojoch.

"Liberálna strana sporu hovorí, že tomu prezident neprospieva a lupou zväčšuje tenziu, ktorá tam je."

"Republikánska časť sporu opíše situáciu tak, že prezident sa snaží situáciu zvládnuť v rámci zákona a poriadku. Stále ešte nepristúpil k tomu, aby ako George Bush použil podľa toho 200 rokov starého zákona armádu. Tvrdí, že sa nedá reagovať inak ako silou, ktorá je teraz používaná skôr demonštratívnym spôsobom oproti tomu, ako to poznáme z americkej histórie."

Skryť Vypnúť reklamu

Príčiny súčasnej situácie majú podľa Kmoníčka nielen rasový, ale aj sociálny, psychologický a ekonomický podtext.

"Ten problém nie je nový a bude sa vracať. Za tri mesiace, za rok ... Akýkoľvek incident medzi bielym policajtom a občanom inej farby pleti môže byť zámienkou. Je to neriešiteľné. Spoločnosť nikdy nebude taká, aby si všetci boli rovní bez ohľadu na to, či pracujú, majú alebo nemajú vzdelanie, bohatstvo či majetok z minulých generácií. "

"Žena stredného veku bielej pleti je zo 70 percent vydatá, žije v úplnej rodine," uvádza veľvyslanec konkrétny príklad.

"Žena čiernej farby pleti v strednom veku je v priemere z 30 percent vydatá. Pravica vám na to odpovie: Nemá dostatok rodinných hodnôt a nespráva sa ako Američanka. Ľavica zasa: Nemá si koho vziať, pretože ste kriminalizovali drogy a každý vo veku od 20 do 30 rokov nejakú má, takže už za ne dávno sedí."

Skryť Vypnúť reklamu

"A zasa sme v politickej diskusii. Problém je do veľkej miery neriešiteľný, pretože obvyklé riešenie, ktoré bolo navrhované tým taviacim téglikom, nefunguje. Multikultúrna Amerika je do veľkej miery konštruktom, ktorý nie príliš existuje."

"Pozrite sa na množstvo manželstiev v USA, ktoré idú naprieč rasami," hovorí Kmoníček.

"Pod dojmom hollywoodskych filmov by mal človek pocit, že je to tu úplne bežná vec. Manželka newyorského starostu je Afroameričanka. Robert De Niro má svoju Afroameričanku."

"Ale koľko je podobných Američanov? Len 2,1 percent manželstiev ide naprieč rasami. Z toho jedno percento je medzi Kaukazmi, ako by tu povedali ľuďom európskeho pôvodu, a hispánskymi Američankami. Druhé percento je medzi Kaukazmi a ázijskými Američankami. A tých zvyšných 0,1 percent, to sú bielo-čierne manželstvá. A toto číslo v priebehu rokov klesá. Pred 15 rokmi to bolo 0,8 percent."

Skryť Vypnúť reklamu

"Je to naozaj neriešiteľný problém," tvrdí Kmoníček.

"Na jeho riešení skrachoval každý, kto sa o to pokúsil. Budúcim, kto sa o to chce pokúsiť, je prezidentský kandidát Joe Biden, ktorý hneď pribehol s vyjadrením, že ak bude prezidentom, tak do 100 dní predstaví svoj program na riešenie tohto problému, keď Amerika z jednej strany hovorí, že je taviacim kotlom , kde sa všetky rasy zmiešali, a výsledkom je akýsi ideálny Američan."

"V praxi taký Američan neexistuje. Amerika žije v podstate ako zebra. To sú farebné pruhy rôznofarebného obyvateľstva, ktoré má veľa dôvodov na to, aby nedochádzalo ku konfliktom. Ale skutočná interakcia medzi nimi je skôr vecou diskusie a vášho politického presvedčenia."

Skryť Vypnúť reklamu

"Niekoľko rokov som v New Yorku býval na ulici v Queense, kde vľavo bývali všetci Arabi z Egypta a vpravo všetci Alžírčania," spomína Kmoníček.

"A za tých mnoho rokov tam som nikdy nezažil svadbu, keď by si Alžírčanka brala Egypťana alebo opačne. A to chodili do rovnakej mešity, na rovnakej ulici a všetci mali americké pasy."

Komu nepokoje pomôžu vo voľbách?

"Demokrati majú silnú základňu medzi menšinami," mieni Kmoníček.

"Afroameričanov je v USA zhruba 12,9 percent. Mimochodom, vo Washingtone je to 50 percent a Washington je druhé najväčšie etiópske mesto na svete po Addis Abebe, a to si málokto u nás uvedomuje. "

"Či už na to bude Donald Trump reagovať akokoľvek, bude musieť konať v podstate policajno vojenským spôsobom, ktorý bude u demonštrantov vnímaný vždy negatívne. Je teda nezmyselné predpokladať, že by mu to dohodilo nejakých černošských voličov."

Skryť Vypnúť reklamu

"Na druhej strane by som to nepreceňoval, pretože časť komunity, ktorá sa zúčastňuje násilných sporov, nikdy nevolí," uvádza veľvyslanec.

"Takže vám to dá voličov, ktorí sú do určitej miery nepoužiteľní. Ak by však prezident krízu nezvládol, došlo by na obete v rádoch desiatok alebo stoviek a začalo by to byť vnímané ako kríza vodcovstva, to už by registrovaných aktívnych voličov ovplyvniť mohlo. Teoreticky by to mohlo nahrávať Bidenovi, ale dáva mu to skôr taký nepoužiteľný predvolebný kapitál."

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Zahraničie

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Zahraničie

Zomreli najdlhšie žijúce siamske dvojčatá

Bratia sa stali počas svojej cirkusovej kariéry obrovskými celebritami. Z rodiny si najviac rozumeli s mladším bratom Jimom, ktorý sa o nich aj niekoľko rokov staral.

Bratia Ronnie a Donnie Galyonovci
Slovensko

Poslanci neodvolali Kollára z funkcie predsedu parlamentu

Za odvolanie hlasovalo iba päť poslancov, pričom potrebných bolo 76 hlasov. Kollárovi je ľúto, že odvolávanie bolo emotívne. Koaličného partnera Šeligu nazval farizejom.

Boris Kollár zostáva predsedom parlamentu.
Slovensko

Slovenskí colníci zachytili 1,5 tony drog dovážaných z Mexika

Rekordná zásielka drog obrovskej hodnoty prišla na Slovensko po známej drogovej trase. Po preclení u nás by sa pohybovala voľne po celej únii. Objavil ju pes Hutch.

Európska únia

Nemecká CDU chce v strane, parlamente aj vláde rovnaký počet mužov a žien

Rovnosť v šanciach nahrádza rovnosť vo výsledkoch.

Kresťanskodemokratická únia.