SME
Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Marian Kechlibar: Chvála pochybnosti alebo kto postráži strážnika

Niekoľko argumentov, prečo je fact-checking na sociálnych sieťach nepriateľom slobody slova.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: STOCK ADOBE)

Sľúbil som, že napíšem o mojom názore na fact-checking, tu teda je, píše Marian Kechlibar v článku uverejnenom na jeho webe kechlibar.net.

Správa od našich západných susedov: prípad fact-checking na Facebooku prešiel dvoma stupňami súdneho konania.

Pravicovo konzervatívny server Tichys Einblick nebol spokojný s tým, že spoločnosť Corrective, ktorá v Nemecku pre Facebook vyhodnocuje pravdivosť príspevkov, označila jeden z ich textov za "čiastočne nepravdivý".

V konaní pred súdom prvého stupňa vyhral Corrective, na odvolacom súde naopak Tichys Einblick. Podľa rozsudku mohlo byť hodnotenie Corrective čitateľom zle pochopené. (Der verknüpfte Hinweis der Faktenchecker missverstanden werden könnte) Pekné uzavretie kruhu, čo?

Skryť Vypnúť reklamu

Avšak tým celý problém len začína. Vlastne by som mal ako vyštudovaný matematik fact-checkingu fandiť. Pekné čisté fakty proti klamstvám, to predsa znie tak dobre.

Nefandím. Matematika je abstraktná veda. Na ulici kužeľosečku ani integrál nestretnete. V reálnom svete ľudí, zvierat a vecí sú pomery trochu komplikovanejšie a podstatne menej priamočiare.

Tak teda, čo mám proti oslavovaniu fact-checkingu čoby riešeniu, v jednotlivých bodoch.

Problém prvý: demokratickosť, respektíve v prípade Facebooku a Twitteri jej absencia. Toto nie je fundamentálne slabina celého princípu fact-checkingu, skôr ich konkrétnej implementácie v prípade týchto dvoch sociálnych sietí. Lenže práve tieto dve implementácie sú dôležité.

Existuje bonmot, že ak je nejaká služba zadarmo, potom vy ste produkt, nie zákazník. U sociálnych sietí, ktoré si budujú detailné profily svojich užívateľov, aby im mohli následne ukazovať reklamu ušitú na mieru, je to dosť evidentné.

Skryť Vypnúť reklamu

Skutoční zákazníci sú samozrejme tí, ktorí za tú reklamu platia a kto tým pádom zaisťuje príslušným firmám prísun peňazí.

To, že používatelia sú v prípade Facebooku či Twitteri produkty (produkti? produktovia?), je dosť zrejmé aj z toho, že sa ich na zavedenie a používanie fact-checkingu, nieto ešte na výber konkrétneho dodávateľa týchto služieb, nikto nepýtal. Proste bolo nadekrétované zhora a hotovo.

Nepochybne na to Zuckerberg a spol. majú právo, ale v takom prípade by som bol extrémne skeptický voči akejkoľvek ich snahe taký krok prezentovať ako starostlivosť o dobro komunity, užívateľov, prejav spoločenskej zodpovednosti atď.

Ak chcete niečie dobro, nemali by ste mu ho nariadiť jednostranným rozhodnutím. Na zistenie, čomu dáva nejaká komunita prednosť, existujú nejaké po stáročia známe mechanizmy, napospol sa točiace okolo hlasovania a volieb.

Skryť Vypnúť reklamu

Neboli použité ani v obmedzenom rozsahu; prirovnanie užívateľov k produktu sedí ako gluteus maximus na hrnci.

S týmto sa žiaľ dajú robiť len dve veci. Buď nejaká legislatíva myšlienkovo ​​nadväzujúca na protikartelové zákony - problém dominantnej trhovej sily už sa v kapitalistickom svete vynoril mnohokrát - alebo sa k tým sieťam obrátiť chrbtom a ísť preč.

To druhé sa dá realizovať hneď. Mimochodom, 30.7. to bude rok, čo som zmazal svoj účet na Facebooku. A neľutujem toho.

Otázka je, či to môže urobiť každý. Zaznamenal som napríklad sťažnosť jedného rodiča, že škola, kam chodia ich deti, umiestňuje novinky - vrátane tých dôležitých - zásadne a len na svoju facebookovú stránku.

Problém druhý: transparentnosť. Slabina veľkých organizácií všeobecne. Inde, napríklad vo verejnej správe, sme sa časom naučili, že pod každým rozhodnutím musí byť podpísaný konkrétny človek. Predstava, že by vás na súde žaloval anonymný prokurátor v maske, alebo že by identita ministrov tvoriacich vládu bola utajovaná, nám príde divná až absurdná.

Skryť Vypnúť reklamu

Facebook, Twitter, ale aj Google a ďalšie veľké spoločnosti sú notoricky skrývavé. Formulácie pravidiel sú vágne, o ich aplikácii často rozhodujú neznámi ľudia, ak nie roboti. To je veľký kontrast voči radu iných oblastí ľudskej činnosti, kde viete celkom presne, kto za čím stojí.

Dnes je v novinárskom a publicistickom svete bežné podpisovať vlastné články. Ak zájdete dajme tomu na Echo 24, vidíte, čo napísal Petr Holub, čo Jiří Penas a čo Marian Kechlibar.

Čitateľom to umožňuje urobiť si o jednotlivých autoroch nejaký úsudok a obrázok. Keby boli v nejakom médiu texty podpísané len slovom "redakcia", zrejme by sa to prejavilo na jeho reputácii v tom negatívnom slova zmysle.

To vôbec nie je banálna vec, pretože jasné autorstvo je zároveň zdrojom osobnej zodpovednosti. Pár chýb urobí každý, to je normálny ľudský štandard.

Skryť Vypnúť reklamu

Ale ak nejaká jedna konkrétna osoba píše dlhodobo kraviny, začne to byť časom neprehliadnuteľné a buď to skončí polepšením, alebo padákom.

To isté by som čakal od fact-checkingových spoločností, ale vyzerá to, že ony to samé od seba neočakávajú.

Ak sa pozriete na medzinárodný kódex fact-checkingových organizácií, požiadaviek je tam veľa, ale podpis autora / autorov u konkrétnych príspevkov sa nevyžaduje.

A niektoré to vskutku tiež nerobia, napríklad Demagog.cz (na druhú stranu im musíme priznať, že majú transparentný účet, čo je chvályhodné).

Bežnej redakcii by takáto anonymita bola reputačne na škodu. Lenže tu je to presne naopak. Tým, že dotknutá organizácia bola povýšená na kontrolóra ostatných, nám Facebook či Twitter oznamujú, že výsledky jej práce sú lepšie ako u tých ostatných organizácií, ktoré kontrolujú.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako hovorí Thomas Sowell: akými skutočnosťami to máte podložené? Naozaj všetci zamestnanci podávajú rovnaký výkon v rovnakej kvalite? Ako ako čitateľ môžem vedieť, ktorý posudok napísal Starostlivý Peter a ktorý Lenivá Lýdia, prípadne Blbý Bořivoj, Bc.?

Nie je veľmi pravdepodobné, že by sa komukoľvek kdekoľvek podarilo dať dokopy tím z úplne rovnako schopných ľudí. V každom ľudskom pracovnom kolektíve sú slabší a silnejší členovia.

Ale ak vystupuje tím pod jedným menom, nedokážete zvonku posúdiť, kto je kto. Ste odkázaní na úsudok niekoľkých málo viditeľných šéfov, ktorí svojich ľudí poznajú.

Problém tretí: dokonca aj tvrdé fakty sa dajú podať spôsobom, u ktorého si nie ste istí, či je autor hodnotenia človek alebo robot.

Príklad, ktorý som našiel (pôvodný zdroj).

Skryť Vypnúť reklamu

Toto mi príde ako úplne fantastické nepochopenie toho, čo chcel Výborný svojim poslucháčom oznámiť.

Možno niekde píšu písomky na to, koľko stojí aktuálne cestovné z A do bodu B. V takejto písomke by 4 Sk boli správne, kým 2 alebo 3 Sk zle.

Ale tu predsa hrá úlohu to, že ide o mizivú čiastku. Výborný sa zaoberal efektivitou štátneho sociálneho systému, ktorý prizná významnú zľavu aj jeho vlastným deťom, hoci rodina poslanca býva dobre zabezpečená.

Ďalší na to nadväzujúci problém: kategória Nepravdivé pokryje ako to, že sa niekto sekol o jednu korunu českú, tak tvrdenie, že mimozemšťania obsadili Strakovu akadémiu a chystajú sa nás pomlieť do hamburgerov. Alebo snáď humanburgerů.

(Poznáte tento film? Ťažko uveriť, že ten istý režisér o niekoľko rokov neskôr nakrútil Pána prsteňov.)

Skryť Vypnúť reklamu

Naozaj má takto široká kategória zmysel, teda okrem sveta abstraktnej boolovskej logiky? Toto predsa nie sú rovnaké stupne previnenia proti pravde. To prvé by som dokonca vôbec za hriech neoznačil.

Problém štvrtý: čo je zavádzajúce a čo nie.

Podľa môjho názoru je táto kategória snáď ešte horšia ako všeobecná NEPRAVDA, pretože ako zavádzajúci výrok napospol berieme taký, ktorý je uvádzaný mimo kontext, vynecháva nejaké dôležité detaily atď.

Lenže politika je prevažne utváraná tým, kto považuje ktoré detaily za dôležité.

Skúšal som rozmýšľať nad nejakým príkladom, ktorý by to ilustroval, a napadlo ma nasledujúce.

Odporca trestu smrti môže napríklad povedať, že v roku 1962 zavesil krutý štát jedného okuliarnatého chudého staršieho pána a následne jeho popol rozprášil do mora, aby sa nikto nemohol schádzať pri jeho hrobe. Strašné, kým sa nedozviete, že je reč o Adolfovi Eichmannovi.

Skryť Vypnúť reklamu

To by pre mňa osobne bol zavádzajúci výrok, pretože Eichmann je v mojom svete jedinec, ktorý si ten povraz plne zaslúžil. A vynechať jeho identitu z celého opisu situácie vyzerá dosť manipulatívne.

Lenže ono to tam možno úplne nie je. Ľudia, ktorí skutočne úplne dôsledne oponujú trestu smrti, by nechali žiť aj toho Eichmanna. Trebárs v doživotnej cele, ale nechali. Šibenicu v štátnych rukách považujú za tú horšiu vec.

To je jednoducho spôsob videnia sveta. Z pohľadu takého človeka je skutočnosť, že išlo o nacistického masového vraha, absolútne irelevantná a nie je potrebné ju uvádzať.

A teraz si predstavte nejakú naozaj vyhrotenú situáciu, napríklad aktuálne nepokoje v amerických mestách. Tá situácia je natoľko komplexná, že jej presný obrázok nikto podať nedokáže.

Skryť Vypnúť reklamu

Niektorí budú zdôrazňovať skutočnosť, že americká polícia za sebou zanecháva ďaleko viac mŕtvych než napríklad austrálska, iní zase, že rabujúci psychopati to rozhodne nezlepšia. (Apple práve upozornil lupičov, že ukradnuté iPhony sú sledované.)

Táto kategória má asi najväčší potenciál pre kontroverzie.

Problém piaty: kapacita a z toho plynúca otázka, kto dostane v rámci fact-checkingu pozornosť a kto nie. Na toto medzinárodný kódex fact-checker myslí:

"Žiadateľ nekoncentruje svoju kontrolu neúmerne na žiadnu stranu, berie do úvahy dosah a dôležitosť tvrdení, ktoré kontroluje, a na svojich stránkach uverejní krátku informáciu o tom, ako si tvrdenie ku kontrole vyberá."

Hoci toto je ušľachtilý cieľ, neverím tomu, že sa mu dokážu bežné ľudské bytosti hoci len priblížiť. Na to sme veľmi emocionálne zainvestovaní v každodennej politike.

Skryť Vypnúť reklamu

Je dôležitejší Babiš alebo Zeman? Morawiecki alebo Kaczyński? Koľko percent fact-checkerov by volilo ktorú stranu, keď sa koncentrujú v nejakej konkrétnej sociálnej bubline? Naozaj to na ich práci nebude mať žiadny vplyv?

A keď vykročíme z nášho rybníčka: majú v Amerike viac fact-checkovať Trumpa než Bidena, keď Trump je pri moci, ale Biden ho chce vystriedať? Čo keď toho jeden kandidát verejne nahovorí ďaleko viac než iný, ako potom spravodlivo pokryť oboch?

Čo výroky nejakých čínskych predstaviteľov, nie sú náhodou pre budúcnosť zvyšku sveta celkom dôležité? A ako ich dokážeme posúdiť, ak nám chýba kultúrna znalosť kontextu v tak odlišnej civilizácii a systéme?

Tu sa v podstate po ľuďoch chce, aby utvárali pokiaľ možno neutrálne organizácie z nie neutrálnych jedincov, ktorí sa pritom zišli sami a nie sú nijako volení, aby tvorili reprezentatívnu vzorku spoločnosti.

Skryť Vypnúť reklamu

To je podľa môjho názoru sebaklam. Ak sa pozriete na to, ako intenzívne rozdelila českú spoločnosť napríklad prezidentská voľba, naozaj veríte tomu, že jej pokrytie bude nestranné?

V tomto názore sa môžeme líšiť, ale ja to považujem za utópiu, ktorá ignoruje ľudskú povahu.

Existuje trochu optimistický názor, že profesionáli musia vedieť pri práci odložiť svoje názory bokom. Bolo by to fajn, ale vo svete medicíny a biológie dávno zvíťazil koncept dvojito slepého pokusu, v ktorom ani profesionál nevie, ktorý pacient dostáva placebo a ktorý liek.

Práve preto, že iným spôsobom sa ľudské predsudky nedali z celého procesu odstrániť.

Z čoho plynie otázka: prečo by na tom mali byť fact-checkeri lepšie ako lekári a biológovia? Nemajú náhodou tie isté ľudské vlastnosti a slabosti?

Skryť Vypnúť reklamu

Problém šiesty: príliš veľké zbožštenie statusu quo. Toto bolo krásne vidieť na Covide-19, kde sa názorom a výrokom Svetovej zdravotníckej organizácie prikladala nadmieru veľká váha, miestami ešte prikladá.

Lenže ona tá organizácia nie je neomylná a tvárou v tvár úplne novej chorobe by nedokázala poskytovať spoľahlivé informácie ani vtedy, keby bola čisto a stopercentne profesionálna a apolitická, o čom možno pochybovať.

Veda takto nefunguje, tá pripomína skôr tápanie v tmavej izbe, kde si každú chvíľu natlčiete holeň o ďalší kus nábytku. Pri nových javov je to extra zreteľné.

Samozrejme, v tej záplave informácií, ktorá sa vyvalila na web, bola veľká väčšina bezcennej hlušiny, lenže sem-tam je v takej hlušine zrnko zlata, kvôli ktorému stojí za to tú hlušinu skúmať. A nie vždy s tým zrnkom zlata príde veľká inštitúcia.

Skryť Vypnúť reklamu

Veľa objavov, ktoré zmenili svet, začali u jedného človeka v malom laboratóriu, ktorý si pri hľadení do mikroskopu všimol niečoho čudného.

Tu majú určitú výhodu štyridsiatnici a starší, pretože tí už napospol za život párkrát videli, ako veľmi sa môže oficiálny názor na nejakú problematiku v priebehu pár rokov prevrátiť.

Ak chcete príklad, ktorý sa týka nás všetkých, je to zdravá strava. Za poslednú generáciu sa odporúčanie zo strany vedeckých autorít niekoľkokrát zmenilo a pochybujem, že súčasný stav je ten definitívne správny.

Jednak je ľudský metabolizmus sakramentsky zložitý, jednak je v ňom mnoho individuálnych odchýlok (každý poznáme niekoho, kto žerie ako hladný kojot a pritom váži šesťdesiat kíl), ale ešte navyše do toho zasahujú rôzne komerčné záujmy.

Skryť Vypnúť reklamu

Ak preskúmate otázku toho, koľko vedeckých štúdií o výžive sponzoruje napríklad Coca-Cola, alebo koľko investujú do vedcov veľké farmaceutické firmy, začne sa vaša dôvera v ich výsledky trochu kývať.

Keby som mal zhrnúť tento bod: status quo nie je svätý a bez disentu neexistuje mechanizmus, ako napraviť jeho chyby. Je nebezpečné označovať informácie z veľkých inštitúcií ako principiálne dôveryhodné.

To je zas raz starý problém v novej podobe. Na ten svojho času narážali už Ján Hus a Martin Luther.

Problém siedmy, pre dnešok posledný a podľa môjho názoru najhorší: kultivácia pasivity čitateľov. Máte radi predkusaný steak? Toto je predkusaný steak. Ste navádzaní na myšlienku, že kontrolnú prácu niekto urobí za vás.

Chyba, ale je mi zrejmé, kde sa vzala. Je to dôsledok ďalšej chyby, ktorá vznikla už tak pred dvadsiatimi - tridsiatimi rokmi. Vtedy sa veľa hlásalo, že nie je potrebné sa "bifľovať hromadu skutočností", že vzdelanie pre budúcnosť zahŕňa hlavne to, ako si informácie nájsť.

No áno, tak sa teraz ukázalo, že si ľudia odvykli držať v hlave fakty, že na internete sa dá nájsť veľa úplných kravín. Vlna nadšenia pre fact-checking je asi daná aj tým, že si od neho niektorí fanúšikovia sľubujú, že toto napraví.

Myslím si, že to nebude fungovať, pretože koreň problému je práve tá naučená pasivita, pri ktorej sa z čitateľa stáva skôr konzument. Povie sa mu, že kontrolnú prácu už odviedol niekto iný a tu sú jej výsledky. To ho ale nemotivuje k samostatnej, skeptickej práci.

"Kto postráži strážnika?" Tak znie večná otázka civilizovaných spoločností. Zavádzaním nových strážnikov sa jej akútna naliehavosť jedine posilňuje.

Mali sme médiá čoby strážcov politikov. Teraz by sme mali mať fact-checkerov ako strážcov médií. Kto si myslí, že sa tam ten vývoj zastaví?

Krátka poznámka na záver.

Vzhľadom na to, že sa nám pekne rozbieha mocenské súperenie medzi Čínou a USA, považujem za pravdepodobné, že v dohľadnej dobe zažijeme informačnú a propagandistickú vojnu úplne neskutočných rozmerov. Kam sa na to hrabe brexitové referendum a kampaň pred ním. Ide o rádovo väčšie hodnoty, rozpočty a globálne publikum.

Napríklad si myslím, že Čína bude veľmi silne šíriť myšlienku toho, že v Amerike a na Západe všeobecne funguje systémový, nenapraviteľný, ničivý rasizmus.

Nie preto, že by tomu skutočne verili (Čína má v tomto smere sama dosť masla na hlave), ale preto, že vidia, že je to už existujúca slabina, ktorú môžu využiť na oslabenie či úplnému rozloženie našich spoločností.

Skúste potom takú vlnu propagandy nejako fact-checkovať; s dostatkom chytrej selektivity dosiahne presne ten obrázok, ktorý chce.

V tejto situácii bude osobný skepticizmus dôležitejší ako predtým. Viesť boje na internete je lacnejšie a najmä podstatne bezpečnejšie než púšťať sa do skutočných fyzických vojen. Obe strany sú zraniteľné.

Demokratické štáty majú voľby, do ktorých sa dá zasahovať, a veľmi sa navonok netaja so svojimi problémami. (Hocikedy sa naopak oddávajú sebabičovaniu.)

Autoritárske štáty zase majú hromadu kostlivcov v skrini, ktorých odhalenie by ich mohlo zničiť.

Premýšľajte, kontrolujte, buďte skeptickí. Toto sa nedá outsourcovať na vonkajšie autority, nie bez následkov.

Princíp slobody slova a tlače kedysi nepresadzovali klasickí liberáli izolovane, ale "v balíku" s nejakými inými princípmi, s ktorými tvoria prirodzený celok.

Jedným z tých ďalších princípov bola rovnosť ľudí. Nikto nemal byť lepší ako iný len preto, že ho pomazali v katedrále a nasadili mu korunu. Každý si mal svoju povesť budovať sám.

Spôsob, akým sociálne siete volia svojich fact-checkerov, mi ako vonkajšiemu pozorovateľovi príde práve ako moderný ekvivalent korunovácie, pri ktorej dostávajú noví králi nielen titul, ale aj celkom veľkú moc bez kontroly zdola.

On vôbec ten Twitter, Facebook a spol. pripomínajú digitálny feudalizmus, v ktorom bežný užívateľ je skôr poddaným než občanom a kde väčšina moci spočíva v rukách urodzenej šľachty a ich drábov.

Ale tento model fungovania sa dlhodobo neosvedčil. Dosť možno sa neosvedčí ani v tejto novej podobe.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Európska únia

V Belgicku suspendovali učiteľa, ktorý žiakom ukazoval karikatúry Mohameda

"Naše rozhodnutie je založené výlučne na tom, že sú to obscénne obrázky," tvrdí hovorca starostky štvrte Molenbeek, kde moslimovia tvoria veľkú časť obyvateľov.

Ľudia sa tejto štvrti nevyhýbajú, hoci je zobrazovaná negatívnejšie, než by si zaslúžila, hovoria miestni.
Zahraničie

Trump versus Biden: Kde sa rozhodne o americkom prezidentovi

V ktorých štátoch bude boj do poslednej chvíle vyrovnaný a kde rozhodne každý hlas? Pozrite si prognózy a porovnajte ich s tými spred štyroch rokov.

Donald Trump, Joe Biden.
Slovensko

Plošné testovanie je užitočné, môže ovplyvniť vývoj pandémie, hovorí hlavný hygienik

"Ako virológ zdôrazňujem, že antigénové testy dokážu rýchlo zachytiť najviac infekčných ľudí, ktorí môžu ochorenie ľahko šíriť ďalej. Ich následná izolácia má potenciál ovplyvniť súčasný nepriaznivý vývoj," napísal Mikas.

Hlavný hygienik Ján Mikas.
Slovensko

Počet prípadov nebude rásť tak rýchlo ako v Česku, predpokladá Krajčí

V rámci testovania sa čoraz menej darí zachytávať ľudí bez príznakov nákazy nového koronavírusu a testujú sa viac ľudia s príznakmi.

Minister zdravotníctva SR Marek Krajčí (OĽaNO).