SME
Sobota, 1. október, 2022 | Meniny má Arnold

Filip Šebesta: Prečo si južné štáty nepožičajú samé? (Tak ako my)

Ďalšie kolo prerozdeľovania medzi severom a juhom posunie európske štáty opäť o niečo bližšie "full scale" politickej únii a je morálnym hazardom dosiaľ nepoznaných rozmerov.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)

Štáty južného krídla EU sú predlžené. Kvôli tomu sú schopné financovať svoj dlh, požičiavať si, relatívne drahšie.

Na trhoch, kde upisujú svoje dlhopisy, musí platiť veriteľom rizikovú prirážku v podobe vyššieho úroku.

Drahá dlhová služba odčerpáva stále väčší podiel finančných prostriedkov, úrokové výdavky na obsluhu štátneho dlhu rastú.

Financovanie vládnych deficitov sa tým stáva čoraz nákladnejšie. Štáty si preto nie sú schopné požičiavať samy či iba v obmedzenej miere, píše Filip Šebesta v analytickom komentári uverejnenom na webe Inštitútu Václava Klausa (IVK).

SkryťVypnúť reklamu

Trh ich správanie (ak je mu to umožnené) v tomto smere prirodzene reguluje, rovnako ako v prípade akéhokoľvek iného dlžníka.

Teda, tak nejako by to v normálnom svete teoreticky malo fungovať.

Cieľom nového "fondu obnovy" je toto trhové obmedzenie, ktoré za normálnych okolností dlžníka limituje a "disciplinuje" jeho dlžnícke správanie, jednoducho obísť.

Krajina si prostredníctvom spoločného ručenia za novo emitovaný dlh (dlhopisy nového fondu budú uplatňované a budú konkurovať iným nástrojom na finančných trhoch) prenesene vypožičia dlžnícku kredibilitu / spoľahlivosť severného krídla EÚ spolu s ich relatívne nižšími úrokovými sadzbami.

A to prostredníctvom fondu, za ktorého dlh - upísané dlhopisy - budú však ručiť všetky štáty únie (nielen eurozóna ako v prípade série predošlých mechanizmov).

SkryťVypnúť reklamu

V realite teda severné krídlo európskej únie s lepším dlžníckym štatútom a dlžníckou históriou a s tým aj schopnosťou si na trhoch požičiavať relatívne lacnejšie a ľahšie (Nemecko, Rakúsko, Dánsko, Luxembursko, Švédsko, ostatne aj my, Česko atď.) bude tým, kto za dlhy mieriace dominantne na juh ponesie jedinú zodpovednosť.

To povedie k ďalšiemu uvoľneniu "tlaku trhu", ktorému by napríklad Taliansko bolo vystavené, keby si muselo požičiavať samé za seba.

Keď si Taliansko samé za seba požičiavalo naposledy (a so svojou vlastnou menou) šplhali sadzby talianskych dlhopisov (so splatnosťou 10 rokov) aj ku 12-13%.

V predizbe európskej menovej únie klesli k 5%, aby sa po vzniku eura v roku 2002 až do krízy 2008/2009 pohybovali okolo 3-4%.

SkryťVypnúť reklamu

Ďalšie zníženie prišlo s mechanizmami zavedenými v období krízy eurozóny v rokoch 2011/2012 a kvantitatívnym uvoľňovaním Európskej centrálnej banky (od roku 2015). Ale ani tieto sadzby a "záruky" dnes už nestačia.

Vládny dlh medzi tým, s výnimkou obdobia tesne pred prijatím eura, takmer nepretržite rástol. Hospodársky rast bol v posledných dekádach veľmi slabý, takmer žiadny.

Taliansko sa rozhodne nestávalo úspešnejšou a makroekonomicky stabilnejšou krajinou, čomu by vývoj úrokových sadzieb, za ktoré financovao svoje zadlženie, zodpovedal.

Taliansky vládny dlh dosahoval na konci roka 2019 134,8% HDP. Tento rok Rím počíta s ďalším navýšením dlhu. Ten by sa mal v roku 2020 vyšplhať na 155-159% HDP.

Keby si malo Taliansko požičať sumu, s ktorou sa v návrhu "fondu obnovy" pre Taliansko počíta (173 mld. EUR), narástol by dlh krajiny o ďalších cca 10%.

SkryťVypnúť reklamu

To by znamenalo medziročný nárast o viac ako 30 percentuálnych bodov.

Akokoľvek sú snáď aktuálne úrokové sadzby, za ktoré si Taliansko teraz požičiava relatívne nízke (ale len z vyššie uvedených príčin), tak markantné zvýšenie štátneho dlhu by, bez záruk kredibilnejších dlžníkov, celkom nepochybne nebolo investormi na trhu ponechané bez reakcie.

Nejde preto o aktuálnej sadzby. Tie sa môžu zdať na prvý pohľad skutočne nízke. Znovu, práve preto, že neodrážajú trhovú realitu talianskeho dlhu, ale iba stav, keď je zaručený niekým iným.

Ide o sadzby potenciálne. Tým by krajina čelila vo chvíli, keby od nej dali kredibilní ručitelia zo severu ruky preč.

V tej chvíli by veritelia museli nutne prehodnotiť riziko a úrokové sadzby talianskych bondov by išli celkom určite hore. Rovnako ako v roku 2012 v Grécku (február 2012 29,24%), napokon aj v Taliansku.

SkryťVypnúť reklamu

Obdobnej situácii potom čelia nielen Taliansko, ktoré slúži pre potreby tohto textu ako prípadová štúdia, ale aj ďalšie krajiny stredozemného pásu od Francúzska až po Grécko.

Preto je potrebné sa pýtať. (Po koľký raz už?)

Povedie tento mechanizmus ku zodpovednejšiemu hospodáreniu a k vyriešeniu tohto nezdravého dlhu? K návratu k ekonomickej racionalite?

A odpovedať, opäť o niečo dôraznejšie, že nie!

Toto nové kolo rozdelenia rizika je len morálnym hazardom dosiaľ nepoznaných rozmerov.

V konečnom dôsledku prispeje k ďalšej motivácii krajín sa ľahšie financovať prostredníctvom "fondov", a tým aj k ustáleniu podobných mechanizmov.

Ďalšie kolo prerozdeľovania medzi severom a juhom tak posunie európske štáty opäť o niečo bližšie "full scale" politickej únii.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu