Chudnite so mnou po šiestom týždni: Najmenší úbytok

Šiesty týždeň chudnutia nezačal veľmi dobre – ale to je už taká pomaly tradičná veta a vyplýva z jednej maličkosti.

Totiž, tvrdo diétujem zvyčajne v stredu a vo štvrtok, pred piatkovým vážením, takže počas víkendu si za odmenu doprajem chutnejšie pokrmy, čo v preklade znamená, že sú mastnejšie a že ich je veľa.

Kamarát Erik nám v sobotu prišiel opraviť wifi v dome – niežeby som to nezvládol sám, ale študovať dva tri roky na IT univerzite tretieho veku sa mi nechce – a za odmenu som súhlasil, že skočíme do našej obľúbenej reštiky v maďarskom Encsi, slabých štyridsaťpäť kilometrov z Barce. (Ale čo by človek neurobil pre kamaráta a pre svoje brucho).

Nebyť toho, že Erik je v Anyukám Mondta varený pečený, až sa bojím, že ho tam raz budú podávať, miesto by sme o tretej poobede nezohnali, stoly majú vybukované od otvorenia do záverečnej.

Niet divu, tí dvaja bratia Szabi a Szili to robia úžasne. Aj som sa celú cestu tešil a nakoniec ma presvedčil na dve nové predjedlá, ktoré som tam ešte neochutnal, s tým, že hlavné si vyberieme po príchode.

Teľací tataráčik bol famózny a rovnako skvelé boli aj dva burgery v žemli – z čoho sa vykľuli vyprážané kuracie nugetky v parených knedlíčkach bao, čo ma potešilo, lebo ako viete, chlieb nejem...

Mal som v hlave ako hlavné jedlo kačacie hody, ktoré mimochodom zostali na jedálnom lístku iba kvôli Erikovmu lobbingu, najmä keď som si nedal ako predjedlo vykrmovanú pečeň a ona v tých hodoch je, ale keď mi čašník povedal teľacie líčka, bolo vyriešené.

Čo vám budem hovoriť, objedol som sa do syta do otvala ako tá sviňa pod dubom vekovim. Nie nadarmo sa chlapci v reštaurácii žartom pýtajú hostí: Viete, ako sa volá najlepšia košická reštaurácia? Anyukám Mondta...

No a po takomto začiatku, zavŕšenom skvelou pizzou, ktorú som doviezol mojej

milovanej manželke - 50 kilometrov a ani som sa jej nedotkol! – na čo ona ohundrala prosciuto, paradajky i syr philadelphia, ktorý na to dávajú, takže sme to museli zjesť s Maxíkom, akurát, že on papá iba suché časti pizze, čo sú v podstate tenké pásy okrajov, ma ani v ďalšie dni nečakala diétka.

Ešte horšie veci som porobil v pondelok: Na Luniku II otvorili zmrzlinu, je to Jusufiho syn a robí rovnako dobrú (alebo takmer takú dobrú, to je na individuálnom posúdení) ako chlapík v Družstevnej, ktorého zmrzlina už je v Košiciach legendárna, tak ako bola starého Jusufiho za socíku.

Musel som zjesť nielen svoju, ale aj Maxovu, lebo on si vyberá podľa farby a jahodová mu nechutila, kým moja mandľová áno.

Plus som si v slovenskej mäsiarni pár metrov odtiaľ kúpil krájanú maďarskú salámu, korunovaného Štefana medzi salámami, čo nie je dobrý pamlsok, ak chcete kilá zhodiť.

Keď k tomu prirátate halušky s bryndzou v utorok na obed, nečudo, že zvyšné dni som diétoval ostošesť, ale ja tak som to skresal iba o kilo dvadsať (ako u mäsiara, môže byť trochu viac ako kilo?).

Napriek tomu som spokojný, pretože som za šesť týždňov schudol zo 133,6 kg na 123,1 kg, čo je desať a pol kilogramu.

Horšie je, že na dlhšiu návštevu prišla švagriná Lenka, a tá si už dopredu objednala zoznam jedál a hneď včera som na uvítanie servíroval kurací paprikáš s nokerlami, ktorý robím takmer podľa Gundela (viď priložený recept).

Takže bude ťažké si to nepokaziť, ale spolu to dokážeme, vydržíme a schudneme!

Do čítania o týždeň, priatelia!