SME
Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Izraelské osady na Západnom brehu Jordánu nie sú nezákonné

Právo židovského ľudu usadiť sa v Palestínskej krajine, vo svojej historickej vlasti a tam založiť svoj štát, je zákonným právom zakotveným v medzinárodnom práve.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: SITA/AP)

Deklarácia OSN o právach pôvodných obyvateľov (Declaration on the Rights of Indigenous Peoples, UNDRIP) bola prijatá Valným zhromaždením OSN 13. septembra 2007 hlasmi 144 štátov, 4 štáty boli proti a 11 štátov sa hlasovania zdržalo.

OSN touto deklaráciou uznala právo pôvodných obyvateľov (tiež označovaných ako prví alebo domorodí ľudia) na pozemky, územia a zdroje, ktoré tradične vlastnili, obývali alebo inak využívali alebo získali (článok 26, odsek 1).

Využívanie týchto práv nesmie byť je diskriminované (čl. 2), píše Michel Calvo v článku uverejnenom na webe Gatestone Institute.

Skryť Vypnúť reklamu

Právne postavenie a práva pôvodných obyvateľov prešlo do medzinárodného obyčajového práva z vnútorných právnych postupov rôznych štátov. [1]

Napríklad celoamerická komisia pre ľudské práva (Inter-American Commission on Human Rights) vyhlásila, že "existuje medzinárodná zvyková právna norma, ktorá potvrdzuje práva pôvodných obyvateľov na ich tradičné krajiny."

Africký súd pre ľudské a národné práva potvrdil, že pozemkové práva pôvodných obyvateľov sú chránené a že tieto práva sú "všeobecnými právnymi zásadami".

Pre deklaráciu OSN o právach pôvodných obyvateľov hlasovali okrem iného Belgicko, Británia, Francúzsko, Nemecko, Izrael a Luxembursko.

Krajiny ako Austrália, Kanada, Nový Zéland a Spojené štáty, ktoré v roku 2007 pôvodne hlasovali proti, túto Deklaráciu formálne schválili v roku 2010.

Skryť Vypnúť reklamu

Vo vzťahu k Izraelu nemôžu tieto štáty tvrdiť, že sa táto Deklarácia nevzťahuje na izraelských Židov, pretože takýto postoj by sa rovnal očividnej rasovej diskriminácii. [2]

Podľa medzinárodného práva sú Židia pôvodnými obyvateľmi krajín označovaných ako Judea, Samária, Palestína, Izrael a Svätá zem, a preto spĺňajú kritériá požadované medzinárodným právom.

Židia sú etnickou skupinou, ktorá pôvodne žila v Judei a Samárii pred 3 500 rokmi, keď túto zem dal Židom Všemohúci.

Svetoví lídri, ktorí sa rozhodli vykonať revíziu histórie, odkazujú zavádzajúcim spôsobom na Judeu a Samáriu ako na "Západný breh" rieky Jordán (ktorý samozrejme zahŕňa aj Izrael) a na "okupované palestínske územia".

Po Balfourovej deklarácii z roku 1917, nasledovala Lausannská zmluva (1923), Britský mandát pre Palestínu (1922), Rezolúcia zo San Rema (1920) a Sèvreská zmluva (1920), ktoré vytvorili medzinárodné zákony a uznali a obnovili historické právo pôvodných obyvateľov - Židov - na ich krajinu.

Skryť Vypnúť reklamu

Signatári týchto zmlúv a nariadení (Británia, Francúzsko, Turecko, Japonsko, Taliansko atď.) sú nimi viazaní.

Spoločnosť národov uznala "historické spojenie židovského ľudu s Palestínou a základy pre rekonštitúciu jeho národného domova v tejto krajine tým, že v auguste 1922 zverila Veľkej Británii do správy Britský mandát Palestína."

Právo židovského ľudu usadiť sa v Palestínskej krajine, vo svojej historickej vlasti a tam založiť svoj štát, je teda zákonným právom zakotveným v medzinárodnom práve.

Deklarácia OSN o právach pôvodných obyvateľov znovu potvrdzuje právo židovského národa ako pôvodných obyvateľov a "najmä ich právo na ich pôdu, územia a zdroje."

Nedávne rezolúcie VZ OSN, ktoré vyhlasujú, že usídľovanie Židov v Judei a Samárii sú v rozpore s medzinárodným právom, sú iba odporúčaniami a nikdy neviedli k zmenám existujúcich záväzných zmlúv.

Skryť Vypnúť reklamu

Rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktoré uvádzajú, že židovské komunity v Judei a Samárii sú nezákonné, nie sú záväzné.

Záväzné sú pre všetky členské štáty OSN iba rezolúcie prijaté podľa kapitoly VII Charty OSN.

Napríklad rezolúcia BR 2334, ktorá bola prijatá 23. decembra 2016 hlasovaním 14-0 nebola prijatá podľa kapitoly VII Charty OSN, a preto nie je záväzná: Štyria stáli členovia Bezpečnostnej rady - Čína, Francúzsko, Rusko a Spojené kráľovstvo - hlasovali pre; USA sa hlasovania zdržali.

Rezolúcia uvádza, že budovanie izraelských osád predstavuje "zjavné porušenie" medzinárodného práva, ale rezolúcia sama o sebe nemá "žiadnu právnu platnosť".

Táto rezolúcia porušuje deklaráciu OSN o právach pôvodných obyvateľov, Britský mandát a ďalšie zmluvy.

Skryť Vypnúť reklamu

Právo židovského ľudu "usadiť sa" na takzvanom Predjordánsku a právo Izraela na pripojenie častí Judey a Samárie (časť Palestíny) vyplývajú z Britského mandátu (Levyho správa z 9. júla 2012).

Podľa mandátu je právo pripojiť niektoré časti Judey a Samárii priamym dôsledkom práva Židov usadiť sa v celej Palestíne, tj. na území Britského mandátu v hraniciach z roku 1936.

Podľa profesora práv Eugena V. Rostowa článok 80 Charty OSN (1945) uznal platnosť existujúcich práv, ktorá štáty a národy získali na základe rôznych mandátov, vrátane Britského mandátu pre Palestínu (1922), a práva Židov usadiť sa v Palestínskej krajine (Judei a Samárii ) na základe týchto právnych nástrojov a zmlúv. OSN tieto práva nemôže zmeniť.

"S výhradou toho, čo bude dohodnuté v jednotlivých poručenských dohodách, žiadne ustanovenie v tejto kapitole nebude priamo ani nepriamo vykladať tak, že nejako pozmeňuje akékoľvek práva niektorého štátu alebo ľudu alebo ustanovenia platných medzinárodných zmlúv, ktorých stranami sú členovia Organizácie Spojených národov (článok 80 , odsek 1, Charty OSN)."

Skryť Vypnúť reklamu

V rade rozhodnutí a poradných stanovísk vzťahujúcich sa k Namíbii Medzinárodný súdny dvor (International Court of Justice, ICJ) rozhodol, že nariadenie Spoločnosti národov je záväzným medzinárodným právnym nástrojom podobným záväznej medzinárodnej zmluve, ktorá zostáva trustovým záväzkom medzinárodného spoločenstva, kým nie sú splnené jeho podmienky. V prípade Namíbie Medzinárodný súdny dvor potvrdil rozhodnutie Bezpečnostnej rady, že Juhoafrická republika stratila svoje práva mandátnej mocnosti porušením niektorých svojich základných povinností. Mandátne územie sa potom stalo poručenskými územím OSN na základe právnych zásad potvrdených v článku 80 Charty OSN.

Podľa profesora práv Eugena V. Rostowa sa Palestínsky mandát stal po ukončení britskej správy poručenským územím OSN podľa článku 80 Charty OSN, rovnako tak ako mandát v juhozápadnej Afrike.

Skryť Vypnúť reklamu

Z tohto dôvodu majú Židia plné právo "osídľovať" takzvaný "Západný breh".

Nie je možné vážne tvrdiť, ako to robí EÚ, Francúzsko, Británia, Rusko, Čína a ďalšie štáty, že židovské komunity na Západnom brehu Jordánu sú nezákonné a že anexia tohto územia je v rozpore s medzinárodným právom. To je politický názor, nie právna pozície.

Napriek rezolúciám OSN tvrdiacim opak, nie je výstavba izraelských civilných osád na Západnom brehu Jordánu v rozpore s medzinárodným právom.

Židovský štát Izrael, má ako člen medzinárodného spoločenstva plné právo a zároveň tiež povinnosť plniť podmienky mandátu, ktorý väčšina krajín prehliada, pretože má strach z terorizmu a z reakcie moslimského sveta, ktorú živia 2 000 rokov náboženskej nenávisti a antisemitizmu.

Skryť Vypnúť reklamu

Od Balfourovej deklarácie uplynulo 102 rokov, 72 rokov ubehlo od rezolúcie 181 VZ OSN, ktorá bola arabskými štátmi odmietnutá, 53 rokov uplynulo od Šesťdňovej vojny v roku 1967 a 27 rokov nás delí od Dohôd z Osla.

Dohody z Osla z rokov 1993 a 1995 boli podpísané, ale k mieru neviedli. Palestínska samospráva si mier nepraje. Palestínska samospráva odmietla ponuky Izraela, predložené v rokoch 2000 a 2008, ktoré by viedli k samostatnému palestínskemu štátu a mierovému spolužitiu.

Dokladom je účasť bezpečnostného aparátu Palestínskej samosprávy na nespočetných vraždách Židov od roku 1993.

Potvrdzuje to aj program vyplácanie rent za zabitie Židov palestínskym väzňom uväzneným za teroristické útoky proti Izraelu.

Hrozby prezidenta Palestínskej samosprávy Mahmúda Abbása, že Palestínčania po Bahrajnskej konferencii a po anexii územia na Západnom brehu Jordánu vyvolajú "povstanie", je potrebné brať vážne.

Skryť Vypnúť reklamu

Abbása mier nezaujíma.

Izrael má z tohto správania povinnosť vyvodiť logické dôsledky a anektovať všetky alebo aspoň niektoré územia v zóne C [3], zabezpečiť existenciu svojho obyvateľstva v rámci bezpečných hraníc a byť schopný prijímať tých Židov, ktorí ešte stále žijú v diaspóre a ktorí sa chcú natrvalo usadiť v Izraeli.

***

Michel Calvo sa narodil v Tunise. Je odborníkom na medzinárodné právo a zastupoval Izrael ako člen Medzinárodného rozhodcovského súdu. Je autorom knihy The Middle East and World War III: Why No Peace? (Blízky východ a tretia svetová vojna: Prečo si nevybrať mier?), Ku ktorej napísal predslov plukovník Richard Kemp, CBE.

[1] S. Wiessner, 'The United Nations Declaration on the Rights of Indigenous Peoples' (Deklarácie OSN o právach pôvodných obyvateľov) v The Diversity of International Law (Rozmanitosť medzinárodného práva, Brill, Leiden, 2009) A. Constantines a N. Zaikos (ed.), str. 343-362.

Skryť Vypnúť reklamu

[2] Francúzsko, ktorá túto Deklaráciu podporila, snažila o tvrdú reakciu EÚ na akúkoľvek izraelskú anexiu. Výbor pre odstránenie rasovej diskriminácie (Committee on the Elimination of Racial Discrimination) je od júna 2015 znepokojený tým, že Francúzsko plne neuznáva existenciu pôvodných obyvateľov vo svojich zámorských územiach, a preto tento postoj Francúzsko nie je nijako prekvapivý.

[3] Poznámka prekladateľa: Zónu C má plne pod kontrolou Izrael.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Pre fungovanie terás v reštauráciách platia nové podmienky

Presnejšie sa definovali aj hromadné podujatia nad šesť osôb, ktoré sa môžu konať.

Reštaurácie môžu jedlo ponúkať iba na terasách.
Zahraničie

Trump oznámil, že opustí Biely dom, ak volitelia potvrdia Bidena ako prezidenta

Vyhlásenie sa zdá byť doteraz najväčším Trumpovým ústupkom, pokiaľ ide o priznanie prehry v prezidentských voľbách.

Americký prezident Donald Trump.
Slovensko

Angažovanie sa v kauze zmenky brala Jankovská ako pomoc kamarátovi Kočnerovi

O zmenkách sa Jankovská rozprávala aj s Ficom a Pellegrinim.

Rok 2016: Štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská, podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini, predseda vlády Robert Fico a podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák počas výjazdového rokovania 23. schôdze vlády v Poltári.
Európska únia

Rozdeľme EÚ. Portugalsko a Francúzsko chcú presadiť "dvojrýchlostnú Európu"

Nie je to len otázka právneho štátu a teda nesúhlasu Maďarska a Poľska. Iný pohľad, najmä ekonomický, má aj šetrná štvorka.

Portugalský premiér Antonio Costa.