SME
Sobota, 24. september, 2022 | Meniny má Ľuboš, Ľubor

Digitálny Moloch v uliciach, alebo len bez histórie možno byť tým správnym primitívom

Komentár Mariana Kechlibara k súčasnému búraniu sôch či rabovaniu v Spojených štátoch.

Demonštranti zhadzujú sochu Johna McDonogha v sobotu 13. júna 2020 na Duncan Plaza v New Orleans. Foto: SITA/APDemonštranti zhadzujú sochu Johna McDonogha v sobotu 13. júna 2020 na Duncan Plaza v New Orleans. Foto: SITA/AP

Dostávam v poslednom čase od čitateľov e-maily s najčerstvejšími udalosťami, ktoré sa strhli okolo Black Lives Matter, často s otázkou, čo si o všetkom tom búraní a rabovaní myslím a prečo už som niečo na túto tému nenapísal.

Nuž, priatelia, sledujem to tiež, ale musím povedať, že číry objem toho šialenstva prekonal moje kapacity to vstrebať a spracovať.

Aspoň dočasne; ale zaslúžite si komentár, tož tu je, píše Marian Kechlibar v článku uverejnenom na jeho webe kechlibar.net.

Je to skoro presne päť rokov od chvíle, čo som napísal článok Digitálny Moloch, a spätne vzaté by som na ňom zmenil len jednu vec.

SkryťVypnúť reklamu

Podcenil som vtedy skutočnosť, ako veľmi sa ten dav dokáže zradikalizovať na základe skutočnosti, že táto myšlienková línia zatiaľ nemala veľmi veľký úspech vo voľbách.

To, že v nedávnej minulosti vyhrali voľby ľudia ako Johnson alebo Trump, je pre tých pravých veriacich skôr dôvod na to, aby ešte pritvrdili.

Komentátor Ross Douthat, ktorého zatiaľ ešte nevyhodili z New York Times (ale jeho šéfeditor James Bennet už letel a myslím, že Douthata to v najbližšom čase čaká tiež), vo svojom dnešnom stĺpčeku píše o "nadobúdajúcej ideológii", ktorá sa už ani nesnaží tváriť nejako liberálno a ktorej cieľom je ten liberalizmus nahradiť.

Presne túto ideológiu a skupinu ľudí okolo nej som vtedy označil označením ako "digitálny Moloch". Je chaotická a agresívna, vnútorne nestabilná a bez lídra.

SkryťVypnúť reklamu

Jej jednotlivé podgrupy sú schopné sa skoro na povel, "lusknutím prstov", obrátiť proti sebe a zaťať do seba zuby sa rovnakou zúrivosťou, akú bežne uplatňujú proti vonkajším protivníkom.

Jednotlivé skupiny súperia o to, kto bude na toteme ušľachtilých obetí útlaku najvyššie, pričom aj skôr zavedenej a dominantnej skupine neustále hrozí tvrdý pád z miesta na slnku až do kategórie systémových nepriateľov.

Medzi týmito dvoma protipólmi je pramálo priestoru, ako vám potvrdí každá feministka obvinená z transfóbie.

Douthat sa vo svojom článku ľahko otiera aj o skutočnosť, ktorú ja by som zdôraznil viac.

Toto hnutie má totiž nápadne náboženské až sektárske rysy, aj keď postráda ako centrálnu deitu, tak najvyššieho klerika.

Točí sa okolo dvoch vecí, ktoré sú pre sekty dosť typické: okolo dedičnej viny (belochov) a rituálnej očisty (zhadzovanie a pomaľovávanie sôch bez ohľadu na to, koho predstavujú, vyhadzovanie ľudí z práce, sťahovanie starých filmov z online služieb).

SkryťVypnúť reklamu

Do tohto pseudonáboženského charakteru perfektne zapadajú aj také tie obrady typu hromadného pokľakávania, či už na ulici alebo vo verejných budovách.

(Mimochodom, všimli ste si, za čo vyhodili toho mladého výskumníka Davida Shora z práce? Za to, že si dovolil zdieľať odborný článok o tom, že v 70. rokoch viedli násilné nepokoje k poklesu preferencií Demokratickej strany a víťazstvu Nixona vo voľbách.)

Vo Veľkej Británii prebral tento typ ľudí dočasne kontrolu nad Labouristickou stranou, drvivo prehral minuloročné voľby a teraz sa realizuje v pouličnom virvále, ale bezprostredné nebezpečenstvo od nich nehrozí, aj keď niektoré sochy (napríklad tá Churchillova) boli radšej zakryté pred vandalmi.

V USA je demokratická strana infiltrovaná dosť podobne, ale s tým, že na jeseň zvíťaziť reálne môže.

SkryťVypnúť reklamu

Demografia oboch krajín je úplne iná. Donald Trump nie je tak zbehlý v reálpolitike ako Boris Johnson, nasiera viac ľudí a koronavírusová kríza zamiešala s predtým silnou ekonomikou natoľko, že ešte nevieme, či sa dokáže do jesene spamätať.

Všeobecne má americká ekonomika tendenciu zotavovať sa rýchlo, ale výnimiek bolo v histórii dosť.

Predstava "digitálneho Molocha" pri pákach moci v USA je trochu strašidelná, najmä keď si človek uvedomí, koľko moci sa na internete medzitým sústredilo do rúk veľkých korporácií ako Google, ktoré sú napospol úplne na strane demokratov.

(Ako veľmi? Tento obrázok ukazuje dary, ktoré dali zamestnanci jednotlivých firiem politickým stranám pred voľbami do kongresu roku 2018. Pekná monokultúra, pripomínajúca výsledky volieb v ČSSR dávnej pamäti. Zdroj.)

SkryťVypnúť reklamu


Kým sú spolu prezidentská exekutíva a Google, Facebook či Twitter na kordy, tak to celkom ide. Horší variant je ten, že sa do Bieleho domu spolu s novým prezidentom nasťahujú priaznivci cancel culture a začnú si s veľkými firmami vytvárať nejaké neoficiálne dohody o tom, kto a ako má skončiť na nejakej doživotnej čiernej listine.

Dnešný internet je centralizovanejší, než si myslíme. Ak sa napríklad ocitne vaša doména na nejakom zozname spamerov, nepošlete nikomu ani e-mail, respektíve ho ten dotyčný nedostane, pretože ho antispamová ochrana zmaže už po ceste.

Zatiaľ sa takéto likvidačné mechanizmy používali prevažne nestranne, ale ak ich dostanú do ruky nejakí bezškrupulózni fanatici bojujúci za Jedinú Pravdu, samozrejme ich s radosťou použijú na to, aby svojich odporcov vymazali z digitálneho sveta.

SkryťVypnúť reklamu

K tomu, aby vám nefungovala platobná karta, nemohli ste komunikovať e-mailom, používať moderný smartphone, spustiť si vôbec Windows atď. stačí, aby sa na takomto postupe dohodlo len cca 10 veľkých firiem.

Áno, dá sa to fyzicky prežiť, ale je to postih, ktorý by veľa ľudí presvedčil k tomu, že mlčať je zlato.

Najmä, ak by sa začal uplatňovať nielen proti samotnému disidentovi, ale aj proti príbuzným, deťom atď.

Tento mechanizmus už svojho času rôzne totalitné hnutia vyladili do dokonalosti.

No, koniec špekulácií o možnej digitálnej Dystopii blízkej budúcnosti. Späť k súčasnosti.

Už sme spomínali, že jedna zo slabín, ktoré toto hnutie má, je tá neustála pripravenosť požierať sa medzi sebou navzájom.

"Diverzita", ktorá je v ňom uctievaná ako jedno z prikázaní, je zároveň slabinou.

SkryťVypnúť reklamu

Ideologické hnutia bývajú v praktickej politike najsilnejšie, ak sa dokážu aspoň na nejaký rok-dva zjednotiť za jedným lídrom a jednou sadou princípov.

V tejto postmodernej kakofónii žiadny takýto trend nevidím.

Druhá slabina je, že vlastne nevieme, koľko ľudí súhlas s týmto ťažením len predstiera - zo strachu. Jedným z hesiel, ktoré sa v tejto súvislosti hojne používajú, "Silence is violence" (Ticho je násilie), čo znamená, že ak prebieha nejaký boj, spojencom nepriateľa je aj ten, kto len mlčí a stojí obďaleč. (Vysvetlenie.)

Samozrejme je to len nové vtelenie hesla "Kto nie je s nami, je proti nám", ale kopírovať až takto doslova nacistov by predsa len bolo príliš trápne.

Z toho ale vyplýva, že ani skutočnosť, že si niekto na svoj Instagram či Facebook pripichne čiernu ikonku, neznamená nutne, že ide o úprimný prejav súhlasu.

SkryťVypnúť reklamu

Tiež to môže byť ekvivalent sovietskej vlajočky v okne na výročie VOSR - gesto, ktoré má presvedčiť vševidúcich dozorovateľov, že tento jedinec nepatrí na zoznam podozrivých.

(Zaujímavý, ale platený článok jednej Nemky žijúcej v Bostone. Jej vlastná dcéra jej povedala, že by nikdy nešla na schôdzku s chlapcom, ktorý sa zreteľne a jasne neprihlásil k Black Lives Matter. To isté jej povedal susedov syn: musím byť vidieť na demonštráciách , ak mám mať v lete aspoň nejakú šancu na schôdzky. Trochu to pripomína Kunderov Žert.)

Testom reálnych pomerov tak nakoniec zase môžu byť len priame a tajné voľby. V malom sme tento jav videli už pri brexite.

Článok začína byť dlhý, tak teda len posledná poznámka na záver. Týka sa titulku.

Tento druh ideológiemá všetky dôvody mať hrôzu z histórie a snažiť sa ju vymazať. Ak desať rokov stará poznámka na sociálnych sieťach môže byť zámienkou na okamžitú likvidáciu, čo ešte len dvadsať rokov stará kniha alebo tridsať rokov stará udalosť. Tým, že vymažete spomienku na to, že sa niečo stalo, sa zároveň zbavujete nutnosti rozhodovať o tom, či je "čistá" alebo "hriešna", či o nej smiete hovoriť kladne, alebo je určená k zatrateniu.

SkryťVypnúť reklamu

Už vôbec sa nemusíte zaoberať otázkou, či reálni ľudia nie sú zvnútra zložitejší, než ako by ich chcelo vidieť súčasné morálne pozérstvo. Kde nič nie je, ani smrť neberie.

Toto je zároveň tá najlepšia a najpriamočiarejších cesta stať sa duševným primitívom. Niekým, kto len reaguje na bezprostredné podnety, najlepšie revom, a nemusí premýšľať, pretože k tomu premýšľaniu nemá žiadny materiál. Všetko "nevhodné" dávno skončilo v diere zabudnutia.

Je dosť šialené, že tento druh mentality sa dnes kultivuje práve na univerzitách, ktoré mali byť centrom poznania, debaty a uchovávanie znalostí. To je jedna z irónií života...

Osobne si myslím, že aj túto vlnu šialenstva tá naša civilizácia prežije, prežila už horšie veci. Ale na prežitie všetkých jej inštitúcií by som rozhodne nestavil.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu