SME
Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky
ROZHOVOR

Václav Klaus: Demonštrácie v USA? Dávno nacvičená hra

Polícia v Minneapolise určite konala hrubo a agresívne a nemá sa jej to odpustiť, ale urobiť z tejto udalosti symbol rasovej neznášanlivosti je omyl, hovorí Klaus.

Václav Klaus.Václav Klaus. (Zdroj: TASR)

Český exprezident Václav Klaus poskytol k situácii v USA rozhovor Jaroslavovi Polanskému, ktorý uverejnili server Parlamentných listov parlamentnilisty.cz a web Inštitútu Václava Klausa.

Spojené štáty sa ocitli vo vlne demonštrácií a rabovania. Stalo sa tak po smrti černošského recidivistu Georgea Floyda. Bol to legitímny dôvod pre spustenie takto rozsiahlej akcie? Vnímate to ako náhodu, alebo za tým vidíte širší kontext?

- Spojené štáty sú hlboko narušenou a rozdelenou krajinou, rasovo aj inak. K spoločenskému nepokoju stačí akékoľvek škrtnutie zápalkou. Polícia v Minneapolise určite konala hrubo a agresívne a nemá sa jej to odpustiť, ale urobiť z tejto nešťastnej udalosti symbol rasovej neznášanlivosti je omyl.

Skryť Vypnúť reklamu

Iba to motivuje vždy natešených demonštrantov za dobro a pokrok, aby začali hrať svoju obvyklú, dávno nacvičenú hru. Zabitý George Floyd sa pre týchto ľudí stal výbornou zámienkou. Takúto tému neprajníci usporiadania a poriadku v prezidentskej kampani dlho hľadali.

Opakovane hovoríte o západnej civilizácii ako o "spoločnosti nároku". Možno to uplatniť aj voči afroamerickej komunite v USA? Kde vidíte balans medzi možno aj oprávnenou sťažnosťou na ich sociálno-ekonomickú situáciu a spomínanou "spoločnosťou nároku"?

- Nárokovosť je zlo a spoločenský nezmysel. Akákoľvek komunita, akékoľvek ľudské spoločenstvo je tým ničené. Napriek tomu nie je nárokovosť v tejto veci tým hlavným problémom. Je ním rozpoltenosť a nehomogénnosť dnešnej Ameriky, je ním apoteóza multikulturalizmu (znamenajúca opustenie projektu melting pot), je ním predstava, že spájanie odlišných civilizácií, kultúr, hodnotových systémov a tradícií v jedno "ľudstvo" pod strechou progresivistickej ideológie liberálnej demokracie je tou správnou budúcnosťou ľudstva (a Ameriky).

Skryť Vypnúť reklamu

Platí to samozrejme len za predpokladu, že zvíťazia ideológovia progresivizmu (Hillary Clintonová a Biden, Leyenová a Macron, Fiala a zelení).

Široké prúdy liberálnych predstaviteľov hovoria o fenoméne "viny bieleho muža", či už ide o otrokárstvo či kolonializmus. Cítite sa ako biely muž vinný? A o čom taká rétorika svedčí?

- Umelo vytvorený strašiak "biely muž", táto karikatúra kohokoľvek reálneho, je ideologickým konštruktom dnešných agresívnych progresivistov. Týmto ich "bielym mužom" sa byť necítim. Táto fiktívna osoba je len argumentom ideologického konfliktu súčasnosti, ktorý s minulým otrokárstvom či kolonializmom nemá nič spoločné.

Súčasťou spomínaného vývoja sú aj posuny v médiách. Editor názorovej sekcie New York Times James Bennet rezignoval pod tlakom, ktorý vyvolal komentár republikánskeho senátora, ktorý volal po povolaní armády do ulíc. V redakcii vraj panuje napätie medzi "starými liberálmi" a "mladými progresivistami", ktorí považujú publikáciu niektorých názorov za neprijateľnú. Kam až tento vývoj médií v západnom svete zachádza? Možno ho ešte zvrátiť?

Skryť Vypnúť reklamu

- New York Times je už dlho vlajkovou loďou dnešných progresivistov. Prestal som tento denník čítať už dávno. Určite sú tam aj "starí liberáli" i "mladí progresivisti". Tí starí sú mi sympatickejší, ale ich vzájomné súboje ma nijako detailne nezaujímajú. Oboje je zle. Ako New York Times, tak Washington Post sú beznádejné. Keď prídem do Washingtonu, vždy s chuťou poskytnem rozhovor Washington Times. To je stále ešte pravicový denník.

Nakoľko sú policajné sily schopné udržať vo Washingtone pokoj, neviem. Či musia byť posilnené Národnou gardou, nie som schopný posúdiť. Ale ak tomu rozumiem dobre, armáda vo Washingtone nič nerobila, bola len "pri Washingtone" - v súlade s Amerikou milovaným "princípom predbežnej opatrnosti".

Skryť Vypnúť reklamu

Vy sám ste v roku 2016 privítal zvolenie Donalda Trumpa prezidentom USA. Aké pre a proti vidíte v jeho osobe pre voľby 2020? Radoval by ste sa aj teraz z jeho zvolenia? A očakávate, že bude znovu zvolený?

- Donald Trump je síce aký je, ale svojím správaním a konaním v priebehu svojho prezidentovania u mňa nič nestratil. Mnoho jeho názorov a krokov Amerika, svet, Európa (a my s ňou) potrebovali.

Trump tvrdí, že americkú ekonomiku je možné znovu naštartovať. Pravda však je, že napríklad výsledky jeho politiky zamestnanosti boli do značnej miery zmazané koronavírusovou krízou. Sú fundamenty postupu jeho ekonomickej politiky tak pevné, že sa Amerika vráti k masívnemu rastu?

- Trump ubral štátu, pridal trhu. Nič viac a nič menej. A práve to je obrovským prínosom. Verím, že sila trhu a amerického "animal spirit" premôže aj dnešný koronavírus. Určite ho, resp. ním vyvolanú krízu nepremôže viac štátu, viac štátnej regulácie, viac štátneho intervencionizmu. Spojené štáty majú veľkú výhodu, že tam nemajú ani Maláčovú, ani Leyenovú, aj keď majú svoju Nancy Pelosiovú. Tá ich bohato nahrádza.

Skryť Vypnúť reklamu

Ohlas amerických nepokojov sa preniesol aj do Európy. Je najmä v západnej Európe ideové a sociálne podhubie pre prepuknutie podobných konfliktov? A akú úlohu by v nich eventuálne hrala Európska únia?

- Európa je tiež zmätená a tiež má svojich agresívnych progresivistov. Podobné konflikty preto aj v Európe prepuknúť môžu a rad ľavicových aktivistov sa o to určite bude snažiť. Praha, Varšava a Budapešť však nie sú Minneapolis. Londýn, Brusel a Paríž bohužiaľ majú k Minneapolisu ďaleko bližšie. Európsku úniu by som do toho nezaťahoval. Tá v tejto veci hrala podobnú úlohu, akú hrala v koronavírusovej pandémii.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Šíria bludy. Premiér sa pustil do predstaviteľov Slovenskej lekárskej komory

Jej prezident Kollár sa už nebude zúčastňovať na rokovaní Ústredného krízového štábu. Podľa premiéra sa člen SLK Sivík opieral o štúdiu na internete, ktorá bola označená ako hoax.

Prezident Slovenskej lekárskej komory (SLK) Marian Kollár.
Slovensko

Ľudia, ktorí sa zúčastnia na testovaní a budú negatívni, môžu žiť od pondelka relatívne slobodne

Vláda schválila predĺženie zákazu vychádzania od pondelka 2. novembra do nedele 8. novembra, a to od 5:00 do 1:00 nasledujúceho dňa.

Premiér Igor Matovič.
Slovensko

Na testovanie na hraniciach potrebujeme tritisíc policajtov, odkázal Matovič Sulíkovi

Citlivosť antigénových testov je oproti očakávaniam dvojnásobná, povedal premiér. Až 44 percent pacientov, ktorí nemali žiadne príznaky, zachytil aj tento test.

Preedseda vlády Igor Matovič (OĽaNO).
Slovensko

Policajti budú kontrolovať certifikáty a povinnú karanténu náhodne, ale aj cielene

„Stále platí povinnosť, že keď niekto chce ísť do práce po testovaní, bude sa musieť preukázať negatívnym testom,” uviedol Mikulec s tým, že to tak bude aj v prípade obchodov a prevádzok.

Minister vnútra Roman Mikulec.