SME
Sobota, 1. október, 2022 | Meniny má Arnold

Václav Klaus: Demonštrácie v USA? Dávno nacvičená hra

Polícia v Minneapolise určite konala hrubo a agresívne a nemá sa jej to odpustiť, ale urobiť z tejto udalosti symbol rasovej neznášanlivosti je omyl, hovorí Klaus.

Václav Klaus.Václav Klaus. (Zdroj: TASR)

Český exprezident Václav Klaus poskytol k situácii v USA rozhovor Jaroslavovi Polanskému, ktorý uverejnili server Parlamentných listov parlamentnilisty.cz a web Inštitútu Václava Klausa.

Spojené štáty sa ocitli vo vlne demonštrácií a rabovania. Stalo sa tak po smrti černošského recidivistu Georgea Floyda. Bol to legitímny dôvod pre spustenie takto rozsiahlej akcie? Vnímate to ako náhodu, alebo za tým vidíte širší kontext?

- Spojené štáty sú hlboko narušenou a rozdelenou krajinou, rasovo aj inak. K spoločenskému nepokoju stačí akékoľvek škrtnutie zápalkou. Polícia v Minneapolise určite konala hrubo a agresívne a nemá sa jej to odpustiť, ale urobiť z tejto nešťastnej udalosti symbol rasovej neznášanlivosti je omyl.

SkryťVypnúť reklamu

Iba to motivuje vždy natešených demonštrantov za dobro a pokrok, aby začali hrať svoju obvyklú, dávno nacvičenú hru. Zabitý George Floyd sa pre týchto ľudí stal výbornou zámienkou. Takúto tému neprajníci usporiadania a poriadku v prezidentskej kampani dlho hľadali.

Opakovane hovoríte o západnej civilizácii ako o "spoločnosti nároku". Možno to uplatniť aj voči afroamerickej komunite v USA? Kde vidíte balans medzi možno aj oprávnenou sťažnosťou na ich sociálno-ekonomickú situáciu a spomínanou "spoločnosťou nároku"?

- Nárokovosť je zlo a spoločenský nezmysel. Akákoľvek komunita, akékoľvek ľudské spoločenstvo je tým ničené. Napriek tomu nie je nárokovosť v tejto veci tým hlavným problémom. Je ním rozpoltenosť a nehomogénnosť dnešnej Ameriky, je ním apoteóza multikulturalizmu (znamenajúca opustenie projektu melting pot), je ním predstava, že spájanie odlišných civilizácií, kultúr, hodnotových systémov a tradícií v jedno "ľudstvo" pod strechou progresivistickej ideológie liberálnej demokracie je tou správnou budúcnosťou ľudstva (a Ameriky).

SkryťVypnúť reklamu

Platí to samozrejme len za predpokladu, že zvíťazia ideológovia progresivizmu (Hillary Clintonová a Biden, Leyenová a Macron, Fiala a zelení).

Široké prúdy liberálnych predstaviteľov hovoria o fenoméne "viny bieleho muža", či už ide o otrokárstvo či kolonializmus. Cítite sa ako biely muž vinný? A o čom taká rétorika svedčí?

- Umelo vytvorený strašiak "biely muž", táto karikatúra kohokoľvek reálneho, je ideologickým konštruktom dnešných agresívnych progresivistov. Týmto ich "bielym mužom" sa byť necítim. Táto fiktívna osoba je len argumentom ideologického konfliktu súčasnosti, ktorý s minulým otrokárstvom či kolonializmom nemá nič spoločné.

Súčasťou spomínaného vývoja sú aj posuny v médiách. Editor názorovej sekcie New York Times James Bennet rezignoval pod tlakom, ktorý vyvolal komentár republikánskeho senátora, ktorý volal po povolaní armády do ulíc. V redakcii vraj panuje napätie medzi "starými liberálmi" a "mladými progresivistami", ktorí považujú publikáciu niektorých názorov za neprijateľnú. Kam až tento vývoj médií v západnom svete zachádza? Možno ho ešte zvrátiť?

SkryťVypnúť reklamu

- New York Times je už dlho vlajkovou loďou dnešných progresivistov. Prestal som tento denník čítať už dávno. Určite sú tam aj "starí liberáli" i "mladí progresivisti". Tí starí sú mi sympatickejší, ale ich vzájomné súboje ma nijako detailne nezaujímajú. Oboje je zle. Ako New York Times, tak Washington Post sú beznádejné. Keď prídem do Washingtonu, vždy s chuťou poskytnem rozhovor Washington Times. To je stále ešte pravicový denník.

Nakoľko sú policajné sily schopné udržať vo Washingtone pokoj, neviem. Či musia byť posilnené Národnou gardou, nie som schopný posúdiť. Ale ak tomu rozumiem dobre, armáda vo Washingtone nič nerobila, bola len "pri Washingtone" - v súlade s Amerikou milovaným "princípom predbežnej opatrnosti".

SkryťVypnúť reklamu

Vy sám ste v roku 2016 privítal zvolenie Donalda Trumpa prezidentom USA. Aké pre a proti vidíte v jeho osobe pre voľby 2020? Radoval by ste sa aj teraz z jeho zvolenia? A očakávate, že bude znovu zvolený?

- Donald Trump je síce aký je, ale svojím správaním a konaním v priebehu svojho prezidentovania u mňa nič nestratil. Mnoho jeho názorov a krokov Amerika, svet, Európa (a my s ňou) potrebovali.

Trump tvrdí, že americkú ekonomiku je možné znovu naštartovať. Pravda však je, že napríklad výsledky jeho politiky zamestnanosti boli do značnej miery zmazané koronavírusovou krízou. Sú fundamenty postupu jeho ekonomickej politiky tak pevné, že sa Amerika vráti k masívnemu rastu?

- Trump ubral štátu, pridal trhu. Nič viac a nič menej. A práve to je obrovským prínosom. Verím, že sila trhu a amerického "animal spirit" premôže aj dnešný koronavírus. Určite ho, resp. ním vyvolanú krízu nepremôže viac štátu, viac štátnej regulácie, viac štátneho intervencionizmu. Spojené štáty majú veľkú výhodu, že tam nemajú ani Maláčovú, ani Leyenovú, aj keď majú svoju Nancy Pelosiovú. Tá ich bohato nahrádza.

SkryťVypnúť reklamu

Ohlas amerických nepokojov sa preniesol aj do Európy. Je najmä v západnej Európe ideové a sociálne podhubie pre prepuknutie podobných konfliktov? A akú úlohu by v nich eventuálne hrala Európska únia?

- Európa je tiež zmätená a tiež má svojich agresívnych progresivistov. Podobné konflikty preto aj v Európe prepuknúť môžu a rad ľavicových aktivistov sa o to určite bude snažiť. Praha, Varšava a Budapešť však nie sú Minneapolis. Londýn, Brusel a Paríž bohužiaľ majú k Minneapolisu ďaleko bližšie. Európsku úniu by som do toho nezaťahoval. Tá v tejto veci hrala podobnú úlohu, akú hrala v koronavírusovej pandémii.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu