PEZINOK - Pojednávanie v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej pokračovalo na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) čítaním komunikácie cez aplikáciu Threema.
Predsedníčka senátu ŠTS Ružena Sabová čítala komunikáciu z konca februára 2018, teda pár dní po tom, ako boli nájdené telá Kuciaka a Kušnírovej.
Marian Kočner a Alena Zsuzsová cez Threemu uvažovali, kto mohol dať novinára zavraždiť. Cez aplikáciu si písali o tzv. talianskej stope a poslednom článku Kuciaka o talianskej mafii na Slovensku.
Po čítaní Threemy súd pristúpil k čítaniu správy Tatra banky o bankovom účte dcéry Aleny Zs. Vzhľadom na bankové tajomstvo bola z tejto časti pojednávania vylúčená verejnosť vrátane novinárov.
Marian Kočner sa v stredu vo svojej spontánnej časti výpovedi vyjadroval najmä k svedkom a hodnotil ich dôveryhodnosť. Zoltánovi Andruskóovi a Petrovi Tóthovi vyčítal podľa neho nezrovnalosti a klamstvá v ich výpovediach.
Splnomocnenec poškodených Daniel Lipšic považuje jeho výpoveď skôr za záverečnú reč vzhľadom na to, že práve tá slúži na záverečné zhodnotenie dôkazov.
Zároveň však dodal, že obžalovaný má na to právo, s čím súhlasil aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Vladimír Turan.
Výsluch Kočnera
Sledovanie novinárov vykonával a organizoval svedok Peter Tóth z vlastnej iniciatívy a komunikáciu cez aplikáciu Threema doplnili.
Počas výsluchu prokurátorom Turanom to uviedol Marian Kočner.
"Threema nie je autentická," uviedol na mnoho otázok okolo komunikácie cez aplikáciu obžalovaný.
Odmieta, že by Tóthovi poslal adresu Kuciaka vo Veľkej Mači, rovnako ako odmieta, že by písal Tóthovi v deň vraždy novinára o "pozastavení činnosti tímu".
Sledovacie komando mal podľa slov Mariana Kočnera organizovať samotný Tóth, ktorý mal novinárov nenávidieť oveľa viac ako on, a mal tak robiť z vlastnej iniciatívy.
"Poskytol som Tóthovi na získavanie informácií z prostredia novinárov dokopy asi 10 000 alebo 12 000 eur od augusta do konca roka 2017," ozrejmil obžalovaný.
Materiály zo sledovania novinárov, ktoré sa našli na USB kľúči, Marian Kočner nikdy nevidel, pretože podľa vlastných slov nevlastní počítač a nikdy ho nevlastnil.
Za Tóthov projekt považuje Marian Kočner aj tzv. "Lipšicovo stádo" z roku, keď anonym na internete zverejnil komunikáciu viacerých slovenských novinárov.
Marian Kočner ju vtedy prezentoval sám na tlačovej konferencii.
K telefonátu, v ktorom Marian Kočner Kuciakovi povedal, že sa mu bude špeciálne venovať, uviedol, že to povedal v afekte. "Venovaním sa" vraj myslel, že bude analyzovať na svojom portáli Na pranieri jeho články.
Turan sa pýtal Kočnera aj na komunikáciu s nitrianskym podnikateľom Norbertom Bödörom, v ktorej si mal Kočner od Bödöra pýtať lustrácie.
"Pán Bödör pre mňa nerobil nikdy nič," reagoval Kočner, podľa ktorého boli s Bödörom známi.
Výpoveď Zsuzsovej
Miroslav Marček, ktorý sa priznal, že zastrelil novinára Jána Kuciaka a jeho partnerku Martinu Kušnírovú, tento skutok podľa obžalovanej Aleny Zsuzsovej nespáchal.
Uviedla to dnes vo svojom vyjadrení k obžalobe a vykonanému dokazovaniu pred senátom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku.
"Nesedí tam vôbec nič, či už na základe znaleckých posudkov, stôp alebo spôsobu vykonania vraždy," uviedla na margo výpovede Miroslava M.
Pokiaľ ide o právoplatne odsúdeného Zoltána Andruskóa, obžalovaná vo vyjadrení k jeho výpovedi uviedla, že nemala žiadny dôvod si u neho objednávať vraždu.
Spochybnila tiež jeho tvrdenia, že sa jej bál, pretože mala styky s podsvetím.
"Keby som mala mafiánskych kamarátov, neobjednala by som si vraždu o takého truľa ako je on," vyhlásila.
Andruskó je podľa obžalovanej "absolútne nemajetný" a má len miliónové dlhy.
"Všetky jeho firmy skrachovali, všetky používal na pranie špinavých peňazí," uviedla Zsuzsová s tým, že Andruskó ju neustále tlačil do toho, aby ho zoznámila s Marianom Kočnerom, od ktorého chcel peniaze.
Poukázala tiež na výpoveď spoluobžalovaného Tomáša Szabóa. Ten na začiatku procesu uviedol, že on a Miroslav Marček mali Kuciaka len zbiť, nie zabiť.
"Ani len to zbitie som si neobjednala," povedala obžalovaná.
Odročené na 29. júna
Predsedníčka senátu Špecializovaného trestného súdu Ružena Sabová odročila hlavné pojednávanie v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej do 29. júna.
Zároveň avizovala ďalšie termíny, a to 20. a 23. júla.
"Mám za to, že Threema ako taká nebola žiadnym spôsobom doplnená, pozmeňovaná alebo akýmkoľvek iným spôsobom upravovaná," uviedol po pojednávaní prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Juraj Novocký.
Reagoval tak na tvrdenia Mariana Kočnera, ktorý na súde v piatok zopakoval, že je podľa neho Threema dopĺňaná a menená.
Súd prerušil v piatok pojednávanie uprostred výpovede Aleny Zsuzsovej, ktorá podobne ako jej spoluobžalovaný Marian Kočner využila svoj čas na spontánnu výpoveď na hodnotenie jednotlivých dôkazov.
Po prerušení jej výpovede predsedníčka senátu vyzvala procesné strany, aby doplnili dôkazné návrhy, ktoré bude zvažovať.
Splnomocnenec poškodených Daniel Lipšic navrhol prehrať na pojednávaní viacero krátkych videí z telefónu Mariana Kočnera, ktoré majú pojednávať o jeho životnom štýle.
Lipšic nimi chce ukázať motiváciu Mariana Kočnera.
"Nemáme s tým nejaký dôkazný problém, ale keď niekto chce robiť nejakú púťovú atrakciu, tak by na to nemal slúžiť súd," reagoval na Lipšica Kočnerov obhajca Marek Para.
Do najbližšieho pojednávania rozhodne predsedníčka senátu Sabová aj o tom, či opätovne zavolá na súd kriminalistu z odboru informačných technológií Dušana Mikulaja, ktorý analyzoval pohyb telefónov obžalovaných.
Z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sú obžalovaní neprávoplatne odsúdený Miroslav Marček, Tomáš Szabó, Alena Zsuzsová a Marian Kočner.
Ten si mal podľa obžaloby objednať vraždu ako pomstu za Kuciakove články o jeho ekonomickej trestnej činnosti.
