BRATISLAVA - Slovenská ekonomika sa v dôsledku pandémie nového koronavírusu prepadne v tomto roku o 9,8 %.
Predpokladá to Ministerstvo financií (MF) SR v novej prognóze, ktorú oproti aprílu zhoršilo o 2,6 percentuálneho bodu.
Zároveň očakáva, že hospodárstvo sa začne zotavovať v druhej polovici roka a v budúcom roku by malo vzrásť o 7,6 %. Predkrízovú úroveň dosiahne až koncom roka 2022.
Rezort financií avizuje, že nižší bude domáci aj zahraničný dopyt a firmy odložia investície. Trh práce výrazne oslabí, nezamestnanosť vzrastie a mzdové tlaky ustúpia. Podporou ekonomike bude vládna spotreba.
Hlavným negatívnym rizikom je opätovné rozšírenie nákazy, ktoré by recesiu prehĺbilo. Naopak, nové zdroje z EÚ by mali ekonomike pomôcť.
"Očakávame, že v druhom štvrťroku dosiahne výkon ekonomiky dno, keď sa k poklesu priemyselnej a stavebnej aktivity pridá aj spotreba domácností. Najviac budú výpadkom spotreby zasiahnuté sektory ubytovania a stravovania, čo už naznačili aprílové údaje z eKasy a maloobchodných tržieb. Počas trvania obmedzení klesli výrazne aj predaje automobilov, či oblečenia," priblížil v komentári k prognóze Inštitút finančnej politiky (IFP).
Výpadok spotreby naopak čiastočne tlmia vyššie tržby supermarketov, drogérií a lekární.
Zamestnanosť v roku 2020 má výrazne klesnúť, keď z trhu práce ubudne 76 000 pracovných miest.
Ľudia prídu o prácu najmä vo vybraných sektoroch služieb ako turizmus, stravovacie služby, maloobchod či doprava, ale aj v priemysle a stavebníctve.
Vládne opatrenia podporujúce skrátenú prácu majú nárast nezamestnanosti tlmiť, bez nich by podľa MF došlo k výraznejšiemu prepúšťaniu o takmer 35 000 osôb.
Miera nezamestnanosti v roku 2020 stúpne na 8,2 %, v ďalších rokoch má postupne klesať k úrovni 7 %.
Priemerná nominálna mzda v tomto roku sa podľa prognózy zvýši len o 2 %.
"Rast priemernej mzdy bude tlmený veľkým množstvom poberateľov dávky ošetrovného a nemocenskej dávky aj nižšou mzdou plynúcou zo skrátených úväzkov," priblížil IFP.
V ďalších rokoch sa dynamika rastu miezd obnoví, potreba fiškálnej konsolidácie však bude pôsobiť negatívne na mzdový vývoj najmä vo verejnom sektore.
Inflácia má tento rok spomaliť na 1,8 %, a to najmä vplyvom výrazného poklesu cien ropy pre výpadok globálneho dopytu po mobilite.
V druhej polovici roka stlmí aj rast cien potravín, ktoré počas trvania karanténnych opatrení zdraželi pod vplyvom neúrody aj rastu dopytu.
V budúcom roku sa rast cien spomalí na 0,3 %, v strednodobom horizonte sa bude pohybovať okolo 1 %.
V roku 2021 očakáva nová prognóza oživenie ekonomiky a hrubý domáci produkt (HDP) má stúpnuť o 7,8 %.
"Zotavovať sa bude spotreba domácností aj zahraničný dopyt. Investície sa budú tvoriť pomaly, keďže ekonomika bude stále výrazne podchladená s množstvom nevyužitých kapacít," vysvetlil IFP.
Verejné financie však budú musieť prejsť konsolidáciou, ktorá stlmí ekonomický rast v roku 2022 na úroveň 1,8 %.
Na konci horizontu prognózy má ekonomiku podporiť dočerpávanie eurofondov, predkrízovú úroveň dosiahne v roku 2022.
