SME
Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Marian Kechlibar: Distribuovaná diktatúra alebo o bezmoci mocných

Čo je podstatou Digitálneho Molocha. A čo s tým má spoločné Havlova esej?

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: Unsplash.com / Gabriel Matula)

Tak som sa práve dopočul, že autor pojmu "Digitálny Moloch", pseudonymný bloger Scott Alexander, zmazal svoj blog, píše Marian Kechlibar vo svojom článku uverejnenom na jeho webe kechlibar.net.

Dozvedel sa totiž, že New York Times chcú vydať článok, v ktorom uvedú jeho plné meno. Keďže Scott Alexander pracuje ako psychiater, mohlo by to mať dosť značný vplyv na jeho zamestnanie a ďalšiu zamestnateľnosť.

NYT síce Alexanderovi tvrdí, že uvádzať pravé mená je u nich "redakčnou politikou", ale tento thread so zoznamom čerstvých protipríkladov, ktoré zozbierali čitatelia, ich usvedčuje z niečoho iného. Keby chceli, mohli by ho v úplnom pokoji nevymenovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Na NYT prší na internete kritika zo všetkých strán, veľa ľudí na diskusných fórach tvrdí, že zrušili svoje predplatné, ale povedal by som, že to k ničomu nepovedie.

Ak sa organizované šialenstvo derie k moci, je pre neho racionalista-psychiater s početnou čitateľskou komunitou snáď najväčšie možné ohrozenie.

Práve tým, že nie je vyslovený pravičiar, zanorený do zákopov kultúrnej vojny na jednej strane. Na jeho blogu sa schádzala značne rozmanitá množina ľudí, ktorí boli politicky všade možne na mape (diverzita!), ale spájala ich ochota premýšľať miesto revania.

Kópia blogu sa zatiaľ nachádzajú na takých miestach, ako je Web Archive, takže si stále môžete prečítať pôvodné články, napríklad esej "Dokážem tolerovať čokoľvek okrem tých druhých", ktorá vyšla v roku 2014, ale rok 2020 akoby sa v nej (negatívne) inšpiroval.

Skryť Vypnúť reklamu

Z internetu je ťažké čokoľvek zmazať nastálo. Čo ma však desí, je možnosť, že o jeho hlas prídeme do budúcnosti. V dnešnej hystérii by bol potrebný.

Tento článok teda venujem Scottovi Alexanderovi, nech to dopadne akokoľvek.

Predchodca internetu, ARPANET, bol svojimi tvorcami úmyselne navrhnutý ako decentralizovaná sieť, ktorá nemá žiadny ústredný mozog a nemožno ju vyradiť z prevádzky celú naraz. Uprostred studenej vojny to vojakom, ktorí neustále riešili, čo robiť v prípade jadrového úderu, dávalo veľmi dobrý zmysel.

Dnešný internet si so sebou veľa tejto decentralizácie nesie, aj keď koncentrácia moci v niektorých uzloch (Google, Facebook) už je trochu znepokojujúca.

Lenže v takom prostredí môžu vznikať úplne nové fenomény, na ktoré nie sme poriadne pripravení, a jedným z nich je decentralizovaná diktatúra. Inými slovami, Moloch, revúci twitterový dav.

Skryť Vypnúť reklamu

Klasická diktatúra máva podobu chobotnice. Navrchu nejaký ten Vodca alebo Veľký Maršal, pod ním tajomníci a generáli, ešte nižšie rôzni krajskí posluhovači a končí to až niekde na dedinskej a mestskej úrovni, kde začínajúci drábi snívajú o tom, že to časom dotiahnu aspoň na ten kraj.

Takáto štruktúra síce dokáže ovládať celé štáty - mnohokrát sa to v histórii potvrdilo - ale zároveň ju možno zvrhnúť. Bez hlavy sa jej prežíva ťažko.

Dokonca aj strata jedného významnejšieho jedinca sa môže negatívne prejaviť na jej akcieschopnosti. Keď britské bombardovanie zabilo vo februári 1945 nacistického sudcu Roland Freislera, zachránilo to niektorým jeho zamýšľaným obetiam život.

Skúste však identifikovať takého jedinca v záplave tisíce mini-Freislerov, ktorí idú na internete niekomu po krku. Jeden mini-Freisler sám o sebe nič neznamená.

Skryť Vypnúť reklamu

Druhá nepríjemná vlastnosť digitálneho davu je všadeprítomnosť a vzájomná zastupiteľnosť.

V autoritatívnom či totalitnom štáte má každý okres na starosť niekto iný a jeho susedia či dokonca vzdialenejší súdruhovia sa mu nemôžu len tak montovať do remesla. Okresný tajomník z Tachova nemôže úplne jasne vidieť do pomerov v Dačiciach a strkať do nich prsty; a miestnych súdruhov možno niekedy ukecať, podplatiť, pôsobiť na ne skrz príbuzných, susedov a pod. Nebyť endemickej korupcie, "totáč" by bol ešte neznesiteľnejší než bol.

Vo svete Digitálneho Molocha toto neplatí. Každý jeho člen, z každého kúta planéty, môže skontrolovať ľubovoľný text a nájsť v ňom svätokrádeže.

Pritom ani nemusí rozumieť téme (napríklad chémii). Úplne stačí, aby si vyhľadal všetky výskyty pojmov ako diverzita a zhodnotil, či sa s nimi zaobchádza s požadovanou posvätnou úctou.

Skryť Vypnúť reklamu

Ak nie, spustí poplach a čoskoro sa k nemu pridá zástup ďalších. Prepustiť, zmazať, vyhodiť a tak ďalej.

Takáto štruktúra sa veľmi ťažko nejako eliminuje. Hoci verím, že tých krvilačných progresivcov naozaj nie je ani v USA viac ako pár percent, tak sieť, ktorú vytvorili, je nesmierne pružná a odolná proti jednému protiúderu. Podobne ako sám internet. Pravý opak klasickej skostnatenej diktatúry, ktorej hlave tiahne na sedemdesiat a nemá ani jasného nástupcu.

Povedal som "veľmi ťažké", nie "nemožné", pretože v tomto prípade tí, čitatelia, priamo predpisujú optimizmus.

Musíme s tým niečo robiť. Alternatíva v podobe duševného väzenia riadeného paranoidnými fanatikmi z Twitteru je príliš hrozná.

Niečo také nesmieme pripustiť, alebo aspoň nie bez boja. Situácia, ktorú sledujeme v anglosaskom svete, nám musí poslúžiť ako včasné varovanie. Oni nevedeli, čo im hrozí; my to vieme.

Skryť Vypnúť reklamu

Lucia Súľovská ma upozornila, že v poslednom období hneď traja významnejší anglicky píšuci komentátori citovali esej Václava Havla "Moc bezmocných": dvaja priamo - Andrew Sullivan (libertarián a hrdý gay) a Rod Dreher (konzervatívny kresťan), a tretí, Richard Dawkins (v kruhoch ateistov niečo ako guru, ktorého knihy sa hojne sťahujú aj v arabskom svete), zdieľal Sullivana na svojom twitterovom účte, kde má skoro tri milióny sledujúcich. Sullivana a Havla citovali aj na Spectatore.

České diela sa v anglosaských debatách vyskytujú len zriedkavo; mohli by sme sa na to pozrieť. Pôvodná Havlova esej je k nájdeniu tu. Nečíta sa zrovna ľahko, teda ju musíme trochu vydestilovať. Kritickým prvkom vzťahujúcim sa k súčasnej situácii je zeleninár, ktorý si do výlohy umiestnil heslo "Proletári všetkých krajín, spojte sa!"

Skryť Vypnúť reklamu

"Prečo to urobil? Čo tým chcel povedať svetu? Je skutočne osobne zapálený pre myšlienku spojenia proletárov všetkých krajín? Ide jeho zapálenie tak ďaleko, že cíti neodolateľnú potrebu sa svojím ideálom zoznámiť verejnosť? Uvažoval naozaj niekedy aspon chvíľku o tom, ako by sa takéto spojenie malo uskutočniť a čo by znamenalo? Myslím, že u drvivej väčšiny zeleninárov možno právom predpokladať, že o texte hesiel vo svojich výkladoch celkom nepremýšľajú, nieto aby nimi vyslovovali niečo zo svojho názoru na svet."

"To heslo priviezli nášmu zeleninárovi z podniku spolu s cibuľou a mrkvou a on ich dal do výkladu jednoducho preto, že sa to tak už roky robí, že to robia všetci, že to tak musí byť. Keby to neurobil, mohol by mať ťažkosti; mohli by mu vyčítať, že nemá "výzdobu"; niekto by ho mohol dokonca obviniť z toho, že nie je lojálni. Urobil to preto, že to patrí k veci, ak chce človek v živote obstáť; že je to jedna z tisíce "maličkostí", ktoré mu zabezpečujú relatívne pokojný život "v súlade so spoločnosťou". " (Václav Havel, Moc bezmocných, 1978)

Skryť Vypnúť reklamu

Všimnite si, že názov eseje by sa v dnešnej situácii dal obrátiť. Najväčšie obrady konformity s hnutím Black Lives Matter (BLM) vykonávajú práve mocní - ako by nemohli robiť nič iné. Nemá ani zmysel počítať, koľko riaditeľov veľkých firiem sa mohlo pretrhnúť, aby boli vidieť v kajúcnom pokání.

Naozaj niekto verí, že napríklad šéf J.P.Morgan Chase náhle konvertoval k progresívnej ortodoxii? (Áno, kľačí pred obrím trezorom ...) A s ním pár stoviek ďalších tvrdých kapitalistov?

Skrátka, tvárou v tvár digitálnemu davu pôsobia dnešní mocní trochu bezmocne. Z čoho vyplýva, že na nich nemôžeme moc spoliehať. Sú asi rovnako užitoční, ako by boli hradby proti bombardérom.

V poslednej dobe som zaznamenal len jedinú výnimku, a to je vydavateľstvo Hachette, ktoré sa odmietlo zbaviť J. K. Rowlingovej (autorka Harryho Pottera) aj napriek tomu, že jej názory na transsexualitu vzbudili klasickú internetovú búrku. Na protest opustili vydavateľstvo celí traja autori, o ktorých som nikdy nepočul; internetová búrka teda v realite bola len búrkou v šálke čaju.

Skryť Vypnúť reklamu

Samozrejme, otázka, či Hachette je naozaj tak pevne oddané slobode slova a či nejde skôr o to, že prísť o Rowlingovú by ich prišlo veľmi draho. Ale dobrá vec urobená zo sebeckých dôvodov je nakoniec stále ešte dobrá vec...

Zajtra zauvažujeme nad tým, čo proti Molochovi môžeme podniknúť konkrétne.

Hradby sú proti bombardérom k ničomu, ale to neznamená, že by sa s bombardérmi nedalo robiť vôbec nič, aj keď opak si svojho času myslel sám britský ministerský predseda Baldwin.

Malá nápoveda: bez osobnej odvahy sa to nezaobíde.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Zahraničie

Dobrovoľníkov vo Veľkej Británii nainfikujú koronavírusom, aby urýchlili vývoj vakcíny

Do štúdie sa zapoja zdraví ľudia vo veku 18 až 30 rokov.

Testovanie na nový koronavírus.
Slovensko

Celoplošné testovanie bude pravdepodobne dobrovoľné, povedal premiér

Ak sa občania nepreukážu testom, či už zo štátneho testovania alebo súkromného, budú musieť nasledujúcich desať dní zostať v karanténe.

Ilustračné foto
Slovensko

Počet pozitívne testovaných za pondelok sa zvýšil o 705 osôb

Vyšetrili 5946 ľudí, podiel nakazených z počtu testovaných sa mierne znížil.

Odberné miesto na nový koronavírus.
Zahraničie

Upratovačka na dôkaz dobre odvedenej práce vypila vodu zo záchodu

Spoločnosť ju dáva za príklad dobre odvedenej práce, niektorým sa to zdá nedôstojné a v čase pandémie koronavírusu aj nebezpečné.

Ilustračná fotografia.