SME
Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky
EURÓPSKA ÚNIA

Komunisti sa hnevajú. Pripomienky popravy Milady Horákovej vraj rozdúchavajú nenávisť

Pred 70 rokmi popravili komunisti Miladu Horákovú. O jej milosť žiadal aj Albert Einstein, ona sama žiadať o milosť odmietla.

Milada Horáková (1901 –1950) bola česká právnička, politička a obeť justičnej vraždy. Jej pamiatka je dodnes symbolom odporu proti totalite. Počas prvej republiky sa významne angažovala v prijatí takej legislatívy, ktorá zrovnoprávňovala ženy v spoločnosti. Milada Horáková (1901 –1950) bola česká právnička, politička a obeť justičnej vraždy. Jej pamiatka je dodnes symbolom odporu proti totalite. Počas prvej republiky sa významne angažovala v prijatí takej legislatívy, ktorá zrovnoprávňovala ženy v spoločnosti. (Zdroj: Wikimedia Commons)

Pražský výbor komunistickej strany (KSČM) sa ostro vymedzil proti hromadnému pripomínaniu justičnej vraždy Milady Horákovej, od ktorej dnes uplynie sedemdesiat rokov, píše server echo24.cz.

Kampaň s názvom "Zavraždená komunistami", v rámci ktorej sa na mnohých verejných budovách v Prahe vyvesili veľkoplošné portréty sprevádzané červeným nápisom o vine komunistov, ich pražské vedenie na čele s Martou Semelovou považuje za útok "antikomunistických fanatikov".

"KSČM dôrazne protestuje proti skresľovaniu a prepisovaniu historickej pravdy a proti rozdúchavaniu antikomunistickej nenávisti, ktorá je opäť vyvolávaná v hlavnom meste," uvádza krajský komunistický výbor vo vyhlásení, ktoré má redakcia Echo24 k dispozícii.

Skryť Vypnúť reklamu

Združenie Dekomunizácia, ktoré za kampaňou stojí, je podľa komunistov "vehementne podporované vedením pražskej radnice pod taktovkou pirátskeho Hřiba".

Pražskí komunisti ďalej kritizujú vyhlásenie vydané spolkom Pamäť národa, v ktorom sa tiež uvádza, že "Komunistická strana Československa ani jej nástupkyňa Komunistická strana Čiech a Moravy ... sa nerozišli s komunistickou ideológiou, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je násilie, popretie ľudských práv aj mravných hodnôt, o ktoré sa opiera demokratický právny štát... Všetku vinu za teror, ktorý v našej krajine rozpútali a za zločiny, ktorých sa v masovom meradle dopúšťali, tým zvádzajú na nejakých jednotlivcov, aby zakryli, že v skutočnosti šlo o cieľavedomú politiku strany uskutočňujúcu komunistickú ideológiu, ktorá takýto postup priamo vyžadovala ".

Skryť Vypnúť reklamu

Na vine je zlý kapitalizmus...

Podľa Semelovej sú komunisti od svojho vzniku demokratickou stranou podporujúcou dôstojný život a naopak vyzdvihuje zločiny kapitalizmu.

"My komunisti od samého vzniku komunistickej strany, ktorej 100. výročie si budúci rok pripomíname, bojujeme za dôstojný život bez vojen, biedy, hladu a vykorisťovania. Chceme, aby sa ľudia nemuseli báť, že nebudú mať prácu, že prídu o strechu nad hlavu, že nebudú mať na jedlo, lieky, vzdelanie pre svoje deti. Je to kapitalizmus, ktorý vyvoláva vojny a zabíjanie, je to kapitalizmus, ktorý vytvára priepastné rozdiely medzi dvoma svetmi, malým svetom tých, kto sa na úkor ostatných topí v bohatstve a veľkým svetom tých, ktorí sú na alebo pod hranicou chudoby. Je to zločinný kapitalizmus, nie myšlienka komunizmu, " uvádza sa vo vyhlásení.

Skryť Vypnúť reklamu

Krajský výbor navyše odmieta porovnávanie komunistickej ideológie na rovinu nacistickej.

"Pritom to boli práve komunisti, ktorí sa postavili do predných radov v boji proti nemeckému nacizmu, ktorí organizovali odpor proti okupantom a ktorí v obrovskom počte končili svoj život na popraviskách, v mučiarňach a koncentračných táboroch," vyjadrila sa strana.

Transparenty, čierne zástavy aj nahrávky v metre

Transparent s podobizňou Milady Horákovej a nápisom "zavraždená komunistami" vyvesilo mnoho inštitúcií. Okrem samospráv sa pridali aj niektoré vysoké školy, napríklad rektorát Univerzity Karlovej alebo jej Právnická fakulta.

Iným spôsobom sa naopak zapoja Filozofická fakulta Univerzity Karlovej, ktorá transparent nevyvesí, v deň výročia popravy sa zapojí len umiestnením čiernej vlajky. To vzbudilo kritiku napríklad zo strany občianskeho združenia Dekomunizácia, ktoré akciu s vyvesením transparentu s Miladou Horákovou vymyslelo. Podrobnejšie sme o tom písali tu.

Skryť Vypnúť reklamu

Ľudia v Česku si v piatok pripomenuli a aj cez víkend pripomenú 70. výročie komunistickej justičnej vraždy Milady Horákovej.

Pietna akcia sa uskutočnili či uskutočnia v Prahe na Ďáblickom pohrebisku, v Karoline, pri symbolickom hrobe na vyšehradskom cintoríne aj v ulici pomenovanej po popravenej političke v Prahe 7.

V metre v piatok opakovane zazela koláž z nahrávok z vykonštruovaného procesu s Horákovou.

Na viac ako 60 miest mimo hlavné mesto pozýva na spomienkové akcie spolok Milion chvíľok.

Na Ďáblickom cintoríne si v piatok dopoludnia obete komunistického režimu pripomenulo pietne zhromaždenie Združenia bývalých politických väzňov rokov 1948-1989.

V Karolíne položí veniec pri buste popravenej právničky a političky rektor Univerzity Karlovej Tomáš Zima a ďalší predstavitelia akademickej obce.

Skryť Vypnúť reklamu

Dopoludňajšiu spomienkovú akciu pri pamätné dosky venované Horákovej v jej ulici usporadala radnica siedmej mestskej časti, popoludňajšie pietne zhromaždenie na vyšehradskom cintoríne zorganizoval Klub dr. Milady Horákovej.

Milada Horáková sa narodila 25. decembra 1901. Po štúdiu práv viedla na pražskom magistráte oddelenie sociálnej starostlivosti. Pôsobila v ženskom hnutí, bola členkou sociálnych spolkov. Za vojny sa zapojila do odboja, bola za to v roku 1944 odsúdená na osem rokov väzenia.

Po vojne bola zvolená za poslankyňu za národno socialistickú stranu. Mandát po komunistickom prevrate vo februári 1948 na protest zložila. Zatknutá bola 27. septembra 1949. Neskôr bola obvinená z velezrady a sprisahania.

Politický proces s 13 členmi údajnej ilegálnej skupiny skončil v réžii sovietskych poradcov v júni 1950 pre Horákovú rozsudkom smrti.

Skryť Vypnúť reklamu

Milosť pre ňu žiadali svetoznáme osobnosti, napríklad Albert Einstein, sama Horáková požiadať odmietla. Jej popol skončil nevedno kde.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Európska únia

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Názory

Marian Kechlibar: Republika zasiahnutá do srdca

O zlých vzťahoch medzi islamom a sekulárnou časťou Francúzskej republiky sa konečne aspoň oficiálne hovorí. Otázka je, či nie je príliš neskoro.

Ilustračné foto.
Zahraničie

Erdogan urážal Macrona, ten reagoval povolaním veľvyslanca

Napätie medzi týmito dvoma svetovými lídrami sa stupňuje, turecký prezident však zašiel naozaj priďaleko. Bude francúzsky prezident ten, ktorý ho zastaví?

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a francúzsky prezident Emmanuel Macron na snímke z januára 2020 z konferencie o Líbyi v Berlíne.
Slovensko

Počet otestovaných za dva dni prekročil 121-tisíc

V pilotnej fáze testovania zatiaľ odhalili 4 432 infekčných osôb.

Koronavírus na Slovensku: Čakanie na testovanie v Bobrove.
Slovensko

Boris Kollár mal vážnu autonehodu, informoval premiér

Predseda parlamentu, jeho ochrankár aj vodič sú zranení.

Boris Kollár.