SME
Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky
SLOVENSKO

Vláda riešila hlavne koronakrízu. Na ostatnú agendu nemala veľa priestoru, hodnotí politológ

Eštok označil za vhodné, aby predseda vlády čo najskôr akceptoval zmenu svojej pozície a z opozičného politika sa aj v komunikačnej sfére prispôsobil úlohám vyplývajúcim z premiérskej pozície.

Atmosféra počas rokovania 23. schôdze vlády SR. Bratislava, 4. jún 2020.Atmosféra počas rokovania 23. schôdze vlády SR. Bratislava, 4. jún 2020. (Zdroj: SITA/Úrad vlády SR)

BRATISLAVA – Vláda riešila v prvých sto dňoch predovšetkým krízu spojenú so šírením ochorenia Covid-19.

Na ostatné druhy agendy preto nemala veľa priestoru, uviedol politológ z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Gabriel Eštok.

Označil za vhodné, aby predseda vlády čo najskôr akceptoval zmenu svojej pozície a z opozičného politika sa aj v komunikačnej sfére prispôsobil úlohám vyplývajúcim z premiérskej pozície.

„S dôsledkami krízy spôsobenej šírením ochorenia Covid-19, najmä v oblasti ochrany zdravia a zabránenia šíreniu pandémie, zvládla táto vláda, v porovnaní s európskymi aj inými štátmi, výborne.

Skryť Vypnúť reklamu

Počet nakazených a najmä počet úmrtí spôsobených týmto vírusom dostal Slovensko na popredné priečky v pozitívnom zmysle slova,“ zhodnotil Eštok.

Doplnil však, že je otázne, či boli opatrenia vlády na elimináciu ekonomických dopadov koronakrízy dostatočné a či boli prijaté skoro. To sa podľa neho ukáže o niečo neskôr.

„Na iné druhy agendy nemala vláda priveľa priestoru. To sa však musí v najbližšom období zmeniť. Exekutíva by mala zamerať svoju pozornosť aj na ďalšie aspekty života slovenskej spoločnosti. Malo by však ísť o skutočné témy, ktoré pred Slovenskom stoja a nie len zástupné témy, ktoré rozprúdia diskusiu, majú síce tendenciu spoločnosť rozdeľovať, ale ich reálny dopad na život občanov je minimálny,“ vyzýva politológ.

Za pozitívne označil fungovanie ministerstva zahraničných vecí, a to najmä pri návrate slovenských občanov na Slovensko v čase pandémie. Pri ochrane štátu, jeho hraníc a samotných občanov ukázali podľa jeho slov schopnosť zvládať krízovú situáciu aj predstavitelia ministerstiev vnútra a obrany.

Skryť Vypnúť reklamu

Vyzdvihol taktiež prístup ministra zdravotníctva, najmä v procese prípravy zdravotníckych zariadení na prípadné navyšovanie počtu nakazených.

„Svojej vlastnej agendy, mimo otázok spojených s pandémiou, sa najlepšie zhostili ministri životného prostredia, pôdohospodárstva a ministerka spravodlivosti, ktorí od nástupu do funkcie ukázali odvahu otvoriť aj otázky, ktoré boli desiatky rokov obchádzané,“ ozrejmil Eštok.

Vo svojej práci podľa neho zaostávali najmä predstavitelia rezortov, „ktoré mali prichádzať s nástrojmi na zmierňovanie ekonomických a sociálnych dopadov tejto krízy“.

V úvodných dňoch fungovania vládnej koalície dochádzalo k častej výmene názorov medzi predsedom vlády Igorom Matovičom (OĽaNO) a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom (SaS), v dôsledku čoho sa objavovali špekulácie, či dokáže koalícia vydržať celé funkčné obdobie.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa politológa to zatiaľ vyzerá tak, že sa predstavitelia vlády a koaličné strany v tejto, pre nich novej situácii, stále hľadajú.

„Aktuálne sa však zdá, že sa dokázali poučiť z negatívnych dôsledkov, ktoré prináša medializácia odlišných postojov predstaviteľov vládnych strán a posielanie si odkazov cez médiá,“ myslí si Eštok.

Či im tento prístup vydrží aj do budúcna, je však podľa neho otázne.

„Ak chcú vládnuť celé volebné obdobie, budú musieť svoju nesúhlasnú vzájomnú komunikáciu udržať mimo verejného priestoru. Škrípajúcich vzťahov v koalícii je viacero, okrem najznámejšieho sporu Matoviča so Sulíkom, je to napríklad aj problematický vzťah koaličných strán Sme rodina a Za ľudí, ale aj ďalšie vzájomné animozity medzi konkrétnymi vládnymi poslancami,“ vysvetlil.

Politológ označil za vhodné, aby predseda vlády čo najskôr akceptoval zmenu svojej pozície a z opozičného politika sa aj v komunikačnej sfére prispôsobil úlohám vyplývajúcim z premiérskej pozície. Negatívnym aspektom podľa neho stále ostáva aj občasný presun vzájomnej diskusie medzi koaličnými partnermi do priestoru sociálnych sietí.

„Vláda a koaličné strany si musia, okrem riešenia dôsledkov pandémie, vytýčiť niekoľko veľkých nosných úloh, na ktorých sa vedia zhodnúť a na riešenie ktorých dostali od občanov mandát a tie začať čo najskôr riešiť,“ odporučil Eštok.

Skryť Vypnúť reklamu

Spomenul predovšetkým otázky korupcie, problematiku neutešeného stavu zdravotníctva a školstva, či sociálne postavenie vybraných skupín obyvateľstva.

„A jednoznačne tieto témy komunikovať po tom, čo prebehne vnútrokoaličná diskusia, aby sa tak zabránilo vzniku konfliktov medzi predstaviteľmi vládnych strán. Vyhnúť by sa mali otázkam, ktoré spoločnosť a aj samotné vládne strany rozdeľujú. Ide väčšinou o morálno-etické otázky. Obísť by v čo najväčšej miere mali aj rôzne mikrotémy, ktoré sú skôr nástrojom pre tvorbu opozičnej, ako vládnej politiky,“ myslí si politológ.

V neposlednom rade to musí byť podľa jeho slov aj snaha o jednoznačný „celokoaličný“ prístup k rôznym osobným prešľapom predstaviteľov koalície a ich nominantov.

„Práve tieto, navonok menej dôležité otázky, totiž následne roztáčajú špirálu vzájomných konfliktov. Že na takýto striktný prístup nie je táto vláda, rovnako ako tá predtým, pripravená, ukázala aktuálna kauza plagiátorstva Borisa Kollára,“ uzavrel Eštok.

Vláda Igora Matoviča (OĽaNO) sa ujala moci 21. marca, kedy ju do funkcie vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová. Po niekoľkodňových rokovaniach ju napokon vytvorili hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a Sme rodina a strany Sloboda a Solidarita (SaS) a Za ľudí. Sto dní, odkedy je vláda pri noci, uplynie v nedeľu 28. júna.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Slovensko

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Názory

Marian Kechlibar: Republika zasiahnutá do srdca

O zlých vzťahoch medzi islamom a sekulárnou časťou Francúzskej republiky sa konečne aspoň oficiálne hovorí. Otázka je, či nie je príliš neskoro.

Ilustračné foto.
Zahraničie

Erdogan urážal Macrona, ten reagoval povolaním veľvyslanca

Napätie medzi týmito dvoma svetovými lídrami sa stupňuje, turecký prezident však zašiel naozaj priďaleko. Bude francúzsky prezident ten, ktorý ho zastaví?

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a francúzsky prezident Emmanuel Macron na snímke z januára 2020 z konferencie o Líbyi v Berlíne.
Slovensko

Počet otestovaných za dva dni prekročil 121-tisíc

V pilotnej fáze testovania zatiaľ odhalili 4 432 infekčných osôb.

Koronavírus na Slovensku: Čakanie na testovanie v Bobrove.
Slovensko

Boris Kollár mal vážnu autonehodu, informoval premiér

Predseda parlamentu, jeho ochrankár aj vodič sú zranení.

Boris Kollár.