SME
Sobota, 4. júl, 2020 | Meniny má ProkopKrížovkyKrížovky
NÁZORY

"Nie mojím menom", alebo ako aspoň trochu zabrzdiť Digitálneho Molocha

Pokračovanie v úvahe o tom, ako sa brániť Twitterovým davom.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: PIXABAY CC/Huda Nur)

Psychológia je odbor, ku ktorému je veľa ľudí z oblasti "tvrdých vied" skeptických a poznám aj takých, ktorí ho zavrhujú úplne, píše Marian Kechlibar v článku uverejnenom na jeho webe kechlibar.net.

Myslím si, že je to moc zjednodušené videnie. Áno, z princípu nejde o príliš exaktnú oblasť bádania, ale niektoré výsledky sú preskúmané lepšie ako iné.

Patrí medzi nich Milgramov experiment, ktorý študoval ľudskú poslušnosť.

V Milgramovom experimente mali študenti v úlohe "vyučujúcich" dávať trestné elektrické šoky neviditeľnému človeku za plentou, keď urobil v nejakom jednoduchom pokuse chybu. Šoky sa pozvoľna zosilňovali až k hranici, ktorá bola jasným ohrozením života.

Skryť Vypnúť reklamu

V miestnosti s nimi sedel aj experimentátor, ktorý v prípade váhania prednášal vety ako "Je absolútne nevyhnutné, aby ste pokračoval!" a "Nemáte žiadnu inú voľbu, než pokračovať!", ale zásadne bez konkrétnych vyhrážok.

Ani znížením odmeny im nehrozil, nieto ešte niečím závažnejším.

V základnom usporiadaní pokuse väčšina experimentujúcich pokračovala s grilovaním neviditeľného subjektu až po maximálne možné napätie 450 voltov, a to aj napriek tomu, že ich obeť za zástenou kričala, nariekala, prosila a stonala bolesťou.

Ľudia sú poslušní. (Obeť však žiadne šoky nedostávala, bol to herec.)

Výsledok Milgramovho experimentu trochu zdesil vtedajšiu verejnosť, ale rôzne jeho varianty, vyskúšané v priebehu rokov, dávali podobné výsledky.

Skryť Vypnúť reklamu

Ľudia sú poslušní, či už púšťajú elektrinu do človeka alebo do roztomilého šteniatka (slabý a neškodný prúd, čo však účastníci pokusu nevedeli).

Ako čokoľvek kontroverzné v psychológii, aj Milgramov experiment si vyslúžil kritiku zo všetkých strán - v mäkkých vedách nie je nič dokázané "natvrdo" - ale povedal by som, že pre človeka, ktorý sa nad tým zamyslí, jeho výsledok také prekvapenie nie je.

Ak použijeme klišé, na holokauste sa podieľalo veľa vzorných otcov od rodiny. O tom, čo japonská armáda zvládla napáchať pri dobytí Nankingu, by si citlivejšie povahy nemali ani čítať.

Pritom to neboli žiadne jednotky zostavené špeciálne z psychopatov, ale prevažne bežní branci odvedenie od mamičky. Dočasne tam zavládla nová norma a zrazu šlo všetko zdvorilé japonské vychovanie stranou.

Skryť Vypnúť reklamu

Táto vlastnosť ale nie je len negatívna. Bez nej by sme zrejme nedokázali koexistovať v miliónových mraveniskách, ktoré sú pre cicavcov nášho typu úplne neprirodzená. To, že ráno môže električka plná nevyspatých a vystresovaných ľudí, ktorí sa navzájom pošťuchávajú a zasahujú si do osobného priestoru, prejsť z konečnej na konečnú, bez toho aby sa jej osadenstvo nezmlátilo, je vlastne malý zázrak. U našich najbližších žijúcich príbuzných, šimpanzov všeobecných, by som na to rozhodne nestavil.

(Zaujímavé je uvedomiť si, že malé deti, ktoré toto zažité ešte nemajú, siahajú pri frustrácii k fyzickej agresii ďaleko ľahšie. Pozri: každé pieskovisko.)


Fenomén digitálneho Lynču je nebezpečný tým, že túto našu zabudovanú konformitu akosi hackuje.

V rovnakom zmysle slova, ako keď skutočný hacker útočí na počítačový systém za pomoci slabiny, ktorú objavil.

Skryť Vypnúť reklamu

Tlupa agresorov, ktorá sa zbehne okolo jednej obeti, vytvorí svojím konaním akúsi novú normu, voči ktorej máme tendenciu zapadnúť - ustráchane a nervózne, so zlým pocitom v bruchu, ale predsa len - do mlčiaceho davu v pozadí. Hocikedy nás ani nenapadne pýtať sa, či náhodou nie sme s tými svojimi pochybnosťami a nesúhlasom vo väčšine.

Pritom je pokojne možné, že jedného dňa nebude ani stačiť iba mlčanie.

Dnešnému virtuálnemu Molochovi väčšinou stačí, keď mu nikto neodporuje, ale občas situácia zájde až k aktívnemu spisovaniu a podpisovaniu rôznych petícií za niečí postih a osobne si myslím, že k tomu bude dochádzať čoraz častejšie - zvlášť keď sa pozerám na to, akú popularitu dosiahlo za morom heslo "Silence is Violence", ktoré neznamená nič iné ako "Kto nie je s nami, je proti nám."

Skryť Vypnúť reklamu

To nie je nič nové, táto kniha mapuje rôzne rezolúcie školských a pracovných kolektívov k prípadu Milady Horákovej. Nie príliš povzbudivé čítanie, zvlášť keď si uvedomíte, že väčšina tých ľudí to tak nemyslela a proti Horákovej nič nemali.

Milgramov experiment bol usporiadaný bez vyhrážok. V prípade Milady Horákové bol však čertovsky dobrý dôvod sa báť následkov, čo efekt samozrejme umocňovalo.

A je potrebné si uvedomiť, že aj keď ten súčasný virtuálny dav nemá v rukách pušky a oprátky, napriek tomu tiež hrozí svojim obetiam vážnymi problémami.

Ich cieľom nie je len sa vyzúriť, ale dosiahnuť konkrétny postih, napríklad straty zamestnania, a ideálne aj nemožnosti zohnať zamestnanie nové (aspoň v odbore). To nie je malá škoda, to je celkom problém.

Skryť Vypnúť reklamu

To isté sa týka vymazania zo sociálnych sietí, kde síce samozrejme prítomný byť nemusíte, ale ktoré najmä podnikatelia a rôzne verejne činné osobnosti využívajú ku kontaktu so svojimi zákazníkmi, čitateľmi atď.

Ak si niekto vybudoval určitú sociálnu štruktúru online, jej strata znamená stratu veľkého množstva času a práce, prípadne osobných dát, ako sú dokumenty a fotky.

Pritom ani nevieme, či to jedného dňa nedôjde tak ďaleko, že vám zrušia tiež platobnú kartu a bankový účet... nakoniec na nič z toho nie je právny nárok.

(Kto má desať minút čas - tu hovorí Jordan Peterson o tom, ako mu svojho času Google pozastavil právo nakladať s účtom. Našťastie ho po vzbure fanúšikov dostal zase späť.)

Načítavam video...

No dobre, čo s tým?

Zaujímavé je pozorovanie, ktoré tiež vyplynulo z jedného variantu Milgramovho experimentu.

Skryť Vypnúť reklamu

Ochota ľudí dávať šoky svojim blížnym prudko klesá, ak je ich v tej miestnosti viac a niektorí otvorene odmietnu spolupracovať.

V takom prípade pokračovalo v dávaní šokov len 10% účastníkov. No, úprimne, to nie je zas tak málo, ale podstatne, podstatne menej ako väčšina.

Toto zase pri bližšom zamyslení nepôsobí tak prekvapujúco. Dejiny sú plné prevratov a revolúcií, pri ktorých sa autoritárske režimy zosypali v priebehu pár dní ako domčeky z kariet, pretože sa z nejakej zdanlivo banálnej vzbury niekoľkých jedincov stala lavína.

Tento potenciál pre skokovú zmenu je tam vždy, ak s nejakým druhom politiky nesúhlasí väčšina ľudí. Lenže ak tá väčšina mlčí, môže si každý z nich pripadať ako osamelý králiček skrčený v jamke, zatiaľ čo nebo nad ním je plné krúžiacich orlov s nemilosrdnými očami, ktorí by si ho pri prvom pohybe všimli.

Skryť Vypnúť reklamu

Princíp izolácie obete fungoval už pred dobou internetu. Saul Alinsky, ľavicový aktivista z 60. rokov 20.storočia, píše vo svojej knihe "Pravidlá pre radikálov":

"Pravidlo 11: Vyberte si terč, zamerajte sa na neho, urobte vec osobnou, vyhroťte situáciu. Nesnažte sa útočiť na abstraktné firmy alebo úrady. Vyberte si zodpovedného jedinca. Nevšímajte si pokusov o presun alebo rozprestretie viny."

Z toho plynie jednoduchá, alebo aspoň jednoducho znejúce vec: človek napadnutý online davom nesmie zostať sám. Niekto sa musí postaviť na jeho obhajobu, a to aj napriek tomu, že to so sebou nesie nejaké riziká.

Samozrejme je na mieste uvažovať takticky. Pre niektorých ľudí je riskantnejšie byť prvými protestujúcimi než pre iných.

Skryť Vypnúť reklamu

Obzvlášť zraniteľní sú ľudia, ktorých možno ľahko nahradiť inými, alebo ktorí nemajú vysokú inštitucionálnu reputáciu.

Tí by asi s odporom nemali začínať ako prví, ale na druhej strane by tiež nebolo správne, aby tieto spory úplne vysedeli stranou.

Ideálne by v tej bitke mali tvoriť nejaký "druhý až tretí sled", taký ten, ktorý sa po pol hodine neľútostneho boja objaví na obzore a spôsobí, že protivníkovi spadne srdca do gatí.

Zodpovednosť za to, byť prvým, kto sa postaví na niečiu obranu, leží hlavne na tých, ktorí sú v stabilnejšom postavení alebo nad sebou nemajú vysloveného pána.

Dôchodcovia, živnostníci, nenahraditeľní veteráni odboru.

Zvlášť ten posledný typ, hovorme mu napríklad "starý profesor", môže strhnúť k odvahe rad svojich mladších kolegov, absolventov atď., ktorých svojho času doviedol k úspechu a ktorí ho majú v úcte.

Skryť Vypnúť reklamu

To isté platí pre príslušníkov spoločenských skupín, ktorí sú v progresívnom rebríčku útlaku zaraďovaní na vyššie priečky. Ak sa napríklad ženy-kolegyne verejne postavia za svojho spolupracovníka šikanovaného nejakou rodovou úderkou, značne tým narušia jej vonkajšie (a veľmi falošné) pozlátko bojovníkov za spravodlivosť.

Historicky vzaté sa takéto hnutia vždy radi tvárili ako reprezentanti obrovských skupín ľudí (komunisti robotníkov atď.), Bez toho, aby k tomu väčšinou mali nejaký mandát. Ani tí súčasní internetoví Urválkovia ho nemajú. Narušiť im tento verejne kultivovaný sebaobraz je pre kvalitu diskusie celkom podstatné.

Ak si spomeniem na jeden veľmi výrazný príklad, somálska ex-moslimka Ayaan Hirsi Ali urobila pre kritickú diskusiu o islame naozaj veľa.

Skryť Vypnúť reklamu

Jej príspevky a názory sa nedali tak ľahko odpálkovať ako rasisticko-xenofóbne náreky starých bielych mužov, tým skôr, že interné pomery v holandskej islamskej komunite poznala veľmi dobre. Vrátane vecí, ktoré by rôzni imámovia radi zamietli pod koberček.

Malá poznámka na záver: zatiaľ máme všetky vyhliadky na to, že tento fenomén aspoň v Českej republike dokážeme skrotiť.

Ešte sa tu stále drží v úcte sloboda prejavu a mechanizmus "povedal, čo nemal => zničte mu život !!!" tu nie je zabehanou rutinou. To tiež znamená, že ľudia majú menší strach sa postaviť na niečiu obranu.

Aby sa tu však ten mechanizmus rutinou nestal, k tomu je potrebné dávať pozor na "prvé pokusné balóniky".

Myšlienky dnes prekračujú hranice ľahko, čo znamená, že k pokusom o to, importovať tento druh rokovania do našich pomerov, bude priebežne dochádzať. A stačí sa pozrieť na bežnú diskusiu na internete, aby človek videl, že niektorí naši spoluobčania v sebe tú lynčovaciu mentalitu naozaj majú.

Skryť Vypnúť reklamu

Zatiaľ môžem s potešením konštatovať, že v prípade profesora Tomáša Hudlického sa ľudia naozaj začínajú stavať na jeho stranu, a to ako v Kanade, tak i u nás.

Články o jeho situácii prinieslo Echo 24 i Novinky. Zas tak jednoduché to tí novodobí inkvizítori mať nebudú.

Ale veľa to záleží aj na tebe, milý čitateľ. Ďaleko viac, než sa zdá. Proti decentralizovanej diktatúre je potrebná decentralizovaná obrana.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Zahraničie

Históriu USA sa snaží zmazať nový krajne ľavicový fašizmus, myslí si Trump

"Naše deti v školách učia nenávidieť svoju vlastnú krajinu," vyhlásil americký prezident, dôkazy však nepripojil.

Americký prezident Donald Trump.
Európska únia

Poľský prezident chce ústavný zákaz adopcií detí pármi rovnakého pohlavia

"Aby sa zaistila bezpečnosť dieťaťa a správna výchova, aby poľský štát zabezpečil práva detí, domnievam sa, že takýto zápis by mal existovať," vysvetlil.

Poľský prezident Andrzej Duda.
Zahraničie

V Stredozemnom mori takmer došlo k ozbrojenému konfliktu medzi Tureckom a Francúzskom

Dva štáty NATO na seba takmer zaútočili. Dôvodom bola podozrivá turecká obchodná loď, ktorá podľa Francúzov viezla napriek zákazu zbrane do Líbye. Merkelová to označila za veľmi závažný konflikt.

Ilustračná snímka.
Európska únia

Pravicová opozícia pod vedením Salviniho vyzýva na predčasné voľby

"Tím, ktorý bude vládnuť Taliansku v nasledujúcich rokoch, je dnes na tomto námestí," vyhlásil líder strany Liga Severu Matteo Salvini.

Protest pravicovej opozície v Ríme.