SME
Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Soeren Kern: Stručná história Antify I.

"Antifa je v skutočnosti fašistické hnutie. Nepriateľom tohto hnutia nie je fašizmus, ale sloboda, mier a prosperita," hovorí nemecký profesor Mueller.

Hamburg 2017.Hamburg 2017. (Zdroj: SITA/AP)

Americký generálny prokurátor William Barr obvinil Antifu - militantné "antifašistické" hnutie - z násilností a rabovania, ktoré prepukli po celých Spojených štátoch počas protestných akcií vyvolaných smrťou George Floyda.

"Násilnosti podnecované a páchané Antifou a ďalšími podobnými skupinami počas týchto nepokojov sú domácim terorizmom a podľa toho k nim budeme pristupovať," povedal.

William Barr tiež povedal, že federálna vláda má dôkazy, že Antifa zneužila legitímne protesty po celej krajine, a "zapojila sa do násilných nepokojov, páchania bezprávia, podpaľačstva, rabovania obchodov a útokov na verejný majetok, na policajtov a nevinných ľudí a dokonca sa podieľala aj na vražde federálneho agenta. "

Skryť Vypnúť reklamu

Americký prezident Donald J. Trump nariadil už predtým americkému ministerstvu spravodlivosti, aby Antifu zaradilo do zoznamu teroristických organizácií, píše Soeren Kern v článku uverejnenom na webe Gatestone institute.

Akademickí výskumníci a médiá sympatizujúce s Antifou tvrdia, že skupinu nemožno klasifikovať ako teroristickú organizáciu, pretože to je voľne definované protestné hnutie, ktoré postráda centralizovanú štruktúru.

Mark Bray, hlasný zástanca Antify v USA a autor knihy "Antifa: anti-fašistická príručka" vyhlasuje, že "Antifa nefunguje ako zastrešujúca organizácia a nemá presne definovanú štruktúru velenia."

Empirické dôkazy ukazujú, že Antifa je naopak v skutočnosti vysoko organizovaná, dobre financovaná a globálne rozšírená organizácia.

Skryť Vypnúť reklamu

Má plochú organizačnú štruktúru s desiatkami a možno stovkami miestnych skupín. Americké ministerstvo spravodlivosti v súčasnosti vyšetruje jednotlivcov napojených na Antifu v snahe odhaliť jej skutočnú organizačnú štruktúru.

Antifa do USA nepriniesla žiadne nové idey, svoju ideológiu, taktiku a ciele prevzala od európskych protifašistických skupín, ktoré sú v tej či onej podobe aktívne už takmer sto rokov.

Čo je Antifa?

Antifu možno charakterizovať ako nadnárodné povstalecké hnutie, ktoré sa usiluje, často s pomocou extrémneho násilia, o podvracanie liberálnej demokracie, s cieľom nahradiť globálny kapitalizmus komunizmom.

Dlhodobo deklarovaným cieľom Antify v USA aj v zahraničí je vytvorenie komunistického svetového poriadku.

V Spojených štátoch je bezprostredným cieľom Antify zvrhnutie Trumpovej administratívy.

Skryť Vypnúť reklamu

Nepriateľmi Antify sú poriadkové sily, ktoré v jej poňatí chránia status quo.

Bežnou taktikou, ktorú Antifa používa v Spojených štátoch aj v Európe, je vyvolávanie extrémnych násilností a ničenie verejného a súkromného majetku, s cieľom vyprovokovať tvrdý zásah polície, ktorý "potvrdí", že vláda je "fašistická".

Antifa tvrdí, že bojuje proti "fašizmu", čo je označenie, ktoré často používa ako všeobecný pejoratív pre diskreditáciu všetkých s inými politickými názormi.

Tradičný význam slova "fašizmus" je vo Websterovom slovníku definovaný takto:

"Totalitný vládny systém vedený diktátorom a zdôrazňujúci agresívny nacionalizmus, militarizmus a často tiež rasizmus."

Skryť Vypnúť reklamu

Antifa presadzuje marxisticko-leninskú definíciu fašizmu, ktorá kladie znamienko rovnosti medzi fašizmus a kapitalizmus.

"Boj proti fašizmu bude vyhratý len vtedy, keď bude kapitalistický systém zničený a bude vytvorená beztriednej spoločnosť," tvrdí nemecká odnož Antify - skupina Antifaschistischer Aufbau München.

Spolkový úrad pre ochranu ústavy (nemecká civilná vnútorná spravodajská služba), vo svojej osobitnej správe o ľavicovom extrémizme uviedol:

"Boj Antify proti pravicovým extrémistom je len dymovou clonou. Skutočným terčom je 'buržoázno-demokratický štát', ktorý podľa ľavicových extrémistov akceptuje a podporuje 'fašizmus' ako možnú formu vlády a preto proti nemu dostatočne nebojuje. Podľa Antify má 'fašizmus' korene v sociálnych a politických štruktúrach 'kapitalizmu'. Preto sa ľavicoví extrémisti vo svojom 'antifašistickom' boji zameriavajú predovšetkým na odstránenie 'kapitalistického systému'. "

Skryť Vypnúť reklamu

Matthew Knouff, autor knihy Laický sprievodca Antifou: diel I (An Outsider 's Guide to Antifa: Volume I) vysvetlil ideológiu Antify takto:

"Základná filozofia Antify je zameraná na boj proti trom základným silám: fašizmu, rasizmu a kapitalizmu - všetky tri spolu podľa Antify vzájomne súvisia ... pričom fašizmus je považovaný za konečné štádium kapitalizmu. Kapitalizmus je nástrojom útlaku a rasizmus je represívnym mechanizmom podobným fašizmu. "

Antony Mueller, nemecký profesor ekonómie vyučujúci v súčasnosti v Brazílii, opísal v eseji "Čo má Antifa spoločné s pôvodnými fašistami" (What Antifa and the Original Fascists Have In Common), ako militantný antikapitalizmus Antify maskovaný za antifašizmus odhaľuje jej vlastný fašizmus:

Skryť Vypnúť reklamu

"Ľavica si prisvojila koncept liberalizmu a premenila význam tohto slova v opak jeho pôvodného významu. Hnutie Antifa používa túto falošnú terminológiu na maskovanie svojich skutočných cieľov. Hoci Antifa označuje samu seba za 'antifašistickú' a vyhlasuje fašizmus za svojho nepriateľa, je sama o sebe predovšetkým fašistickým hnutím. "

"Členovia Antify nie sú odporcovia fašizmu, ale sú jeho skutočnými predstaviteľmi. Komunizmus, socializmus a fašizmus spája ich antikapitalizmus a antiliberalismus."

"Antifa je fašistické hnutie. Nepriateľom tohto hnutia nie je fašizmus, ale sloboda, mier a prosperita. "

Ideologické základy Antify

Ideologické počiatky Antify možno vysledovať zhruba pred sto rokmi v Sovietskom zväze. V rokoch 1921 a 1922 Komunistická internacionála (Kominterna, Tretia internacionála) vyvinula tzv. taktiku jednotného frontu, aby "pomocou agitácie a organizácie zjednotila masy pracujúcich" ... "na medzinárodnej úrovni aj v každej jednotlivej krajine" proti "kapitalizmu" a "fašizmu "- tieto dva termíny boli často zamieňané.

Skryť Vypnúť reklamu

Prvá antifašistická skupina na svete - Arditi del Popolo (Milície odvážnych) - bola založená v Taliansku v júni 1921, aby bojovala proti vzostupu Národnej fašistickej strany Benita Mussoliniho, ktorá bola sama oficiálne založená preto, aby zabránila vypuknutiu boľševickej revolúcie na talianskom polostrove.

Rad z 20 000 členov skupiny Arditi del Popolo, zloženej z komunistov a anarchistov, sa neskôr pripojila k Medzinárodným brigádam (Interbrigádám) bojujúcim v Španielskej občianskej vojne (1936-1939).

V Nemecku zriadila Komunistická strana Nemecka v júli 1924 polovojenskú skupinu Roter Frontkämpferbund (Zväz červených frontových bojovníkov).

Skupina bola kvôli používaniu extrémneho násilia zakázaná. Mnoho z jej 130 000 členov pokračovalo vo svojich aktivitách v ilegálnych alebo v miestnych nástupníckych organizáciách, ako bol Kampfbund gegen deň Faschismus (Bojový zväz proti fašizmu).

Skryť Vypnúť reklamu

V Slovinsku bolo v roku 1927 založené militantné antifašistické hnutie TIGR, ktorého cieľom bol boj proti taliančeniu slovinských etnických oblastí po rozpade Rakúska-Uhorska.

Skupina, ktorá bola rozpustená v roku 1941, sa špecializovala na atentáty na talianskych policajtov a vojakov.

V Španielsku zriadila Komunistická strana Španielska Milícias Antifascistas Obreras y Campesinas (Antifašistické milície robotníkov a roľníkov), ktoré boli aktívne v 30. rokoch 20. storočia.

Moderné hnutie Antifa je odvodené od skupiny Antifaschistische Aktion (Antifašistická akcia) založenej v máji 1932 stalinistickými vodcami Komunistickej strany Nemecka. Skupina bola založená za účelom boja proti fašistom, čo je termín, ktorý táto skupina používala na označenie všetkých ostatných pre-kapitalistických politických strán v Nemecku.

Skryť Vypnúť reklamu

Primárnym cieľom Antifašistickej akcie bolo zrušiť kapitalizmus. Skupina mala viac než 1 500 zakladajúcich členov a potom, čo sa v roku 1933 dostali k moci nacisti, prešla do ilegality.

Nemecky napísaná brožúra - "80 rokov Antifašistickej akcie" (80 Jahre Antifaschistische Aktion) - dopodrobna opisuje neprerušovaný historický vývoj hnutia Antifa od ideologických začiatkov v dvadsiatych rokoch 20. storočia až po súčasnosť. Dokument uvádza:

"Antifašizmus bol vždy zásadne antikapitalistickou stratégiou. Z tohto dôvodu symbol Antifašistickej akcie nikdy nestratil svoje inšpiratívne kúzlo... antifašizmus je skôr stratégia ako ideológia."

Počas povojnového obdobia sa nemecké hnutie Antifa objavilo v rôznych reinkarnáciách, vrátane radikálneho študentského protestného hnutia v 60. rokoch a ľavicových povstaleckých skupín, ktoré boli aktívne v 70., 80. a 90. rokoch 20. storočia.

Skryť Vypnúť reklamu

Teroristická skupina Frakcia červenej armády (Rote Armée Fraction, RAF), bola marxistická mestská partizánska skupina, ktorá vykonávala atentáty, bombové útoky a únosy s cieľom vyvolať revolúciu v západnom Nemecku, ktorý táto skupina označovala ako fašistickú dŕžavu a pozostatok z éry nacistov. Počas troch desaťročí zavraždili členovia skupiny RAF viac ako 30 ľudí a viac ako 200 ľudí zranili.

Po páde komunistickej vlády vo východnom Nemecku v roku 1989 sa zistilo, že členovia Frakcie červenej armády dostávali výcvik, prístrešie a zásoby od Stasi, tajnej polície bývalého komunistického režimu v NDR.

John Philip Jenkins, významný profesor histórie na Baylorovej univerzite, popísal taktiku Frakcie červenej armády, ktorá je veľmi podobná taktike, ktorú dnes používa Antifa:

Skryť Vypnúť reklamu

"Cieľom ich teroristickej kampane bolo vyvolať agresívnu reakciu vlády, ktorá potom mala podľa nich vyvolať všeobecnú revolúciu."

Zakladateľka RAF Ulrike Meinhof vysvetlila vzťah medzi násilným ľavicovým extrémizmom a políciou takto:

"Ten chlap v policajnej uniforme je prasa, nie je to človek. To znamená, že sa s ním nemusíme zdržovať. A rovnako, vôbec to k ničomu nevedie, hovoriť s nimi. A samozrejme, môžeme na nich strieľať. "

Nemecká novinárka Bettina Röhl, dcéra Ulrike Meinhof, tvrdí, že moderné hnutie Antifa je pokračovaním Frakcie červenej armády. Hlavný rozdiel spočíva v tom, že na rozdiel od členov Frakcie Červenej armády sa členovia Antify boja odhaliť svoju totožnosť.

V článku vo švajčiarskom denníku Neue Zürcher Zeitung z júna 2020 Bettina Röhl tiež upozornila na skutočnosť, že Antifa je nielen oficiálne tolerovaná, ale je dokonca platená nemeckou vládou za boj proti krajnej pravici:

Skryť Vypnúť reklamu

"RAF zbožňovala komunistické diktatúry v Číne, Severnej Kórei, Severnom Vietname a na Kube, ktoré si Nová ľavica vo svojej ideológii vysnívala ako krajiny na správnej ceste k perfektnému komunizmu..."

"Západný ľavicový radikalizmus sa rozvinul a stal sa vplyvnou politickou silou v krajine, v neposlednom rade aj vďaka podpore niekoľkých poslancov rôznych politických strán, novinárov a príslušných expertov.

Príslušníci radikálnej ľavice, ktorí brutálne udreli napríklad pri otvorení novej budovy ústredia Európskej centrálnej banky vo Frankfurte nad Mohanom, demonštrujú proti každému summitu skupiny G20 a samozrejme každoročne na 1. máje v Berlíne. "

"Jediný rozdiel medzi RAF a militantnou Antifou je, že Antifa nemá prominentného vodcu. Jej členovia si zo zbabelosti zakrývajú tváre a udržujú svoje mená v tajnosti. Antifa sa neustále vyhráža násilím a útokmi proti politikom a policajtom. Avšak poslankyňa Renate Künast (Zelení) sa nedávno v Bundestagu sťažovala, že rôzne skupiny antify neboli v posledných desaťročiach štátom dostatočne finančne podporované. Poslankyňa vyhlásila, že 'mimovládne organizácie a antifa by nemali byť nútené večne zháňať financie a uzatvárať s ľuďmi len krátkodobé pracovné zmluvy z roka na rok.' Za to zožala potlesk od poslancov strany Zväz 90 / Zelení, od ľavicových poslancov a od poslancov SPD. "

Skryť Vypnúť reklamu

"Možno si položiť otázku, či je Antifa oficiálnou teroristickou skupinou podporovanou štátom pod zámienkou 'boja proti pravici'."

Spolkový úrad pre ochranu ústavy vysvetľuje, prečo Antifa oslavuje násilie, takto:

"Ľavicoví extrémisti interpretujú 'kapitalizmus' ako spúšťača vojen, rasizmu, ekologických katastrof, sociálnej nerovnosti a gentrifikácie. 'Kapitalizmus' je teda viac ako obyčajný ekonomický poriadok. V ľavicovom extrémistickom diskurze určuje sociálnu a politickú formu a inšpiruje ľavicovú víziu radikálnej sociálnej a politickej reorganizácie . Anarchisti aj komunisti sa na jednom zhodnú: Parlamentná demokracia ako tzv. buržoázna forma vlády by mala byť v každom prípade 'prekonaná'. "

"Z tohto dôvodu ľavicoví extrémisti obvykle ignorujú alebo legitimizujú porušovanie ľudských práv v socialistických alebo komunistických diktatúrach alebo v krajinách, ktoré považujú za údajne ohrozené 'Západom'. Dodnes ortodoxný komunisti aj autonómni aktivisti ospravedlňujú, chvália a oslavujú ľavicovú teroristickú Frakciu Červenej armády a zahraničných ľavicových teroristov ako 'bojovníkov za slobodu'. "

Skryť Vypnúť reklamu

Britská Anti-fašistická akcia (AFA), militantná antifašistická skupina založená v roku 1985, medzitým prispela k vzniku hnutia Antifa v Spojených štátoch.

V Nemecku bola v roku 1992 založená Antifaschistische Aktion-Bundesweite Organization (Antifašistická celonárodná organizácia), aby spojila úsilie menších skupín Antify roztrúsených po celej krajine.

Vo Švédsku bola v roku 1993 založená Antifascistisk Aktion (Antifašistická akcia), militantná skupina Antify, ktorá za tri roky svojej činnosti získala povesť skupiny používajúci proti svojim oponentom extrémne násilie.

Vo Francúzsku sa skupina Antifa volá L'Action antifasciste (Antifašistická akcia) a je známa svojou nezmieriteľnou opozíciou voči Izraelu.

Po páde Berlínskeho múru v roku 1989 a zrútení komunizmu v roku 1990 otvorilo hnutie Antify nový front proti neoliberálnej globalizácii.

Skryť Vypnúť reklamu

Združenie Attac, založené vo Francúzsku v roku 1998 za účelom propagácie globálnej dane z finančných transakcií, teraz vedie "Hnutie za alternatívnu globalizáciu", ktoré sa rovnako ako hnutie "Global Justice" (Globálna spravodlivosť) vehementne vyhradzuje proti kapitalizmu.

V roku 1999 bola skupina Attac prítomná v Seattli počas násilných demonštrácií, ktoré viedli k neúspechu rokovaní Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Členovia združenia Attac sa tiež zúčastnili antikapitalistických demonštrácií počas zasadnutia G7, G20 a WTO a demonštrovali proti vojne v Iraku.

V súčasnej dobe je toto združenie aktívne v 40 krajinách a súčasťou jeho siete sú stovky miestnych organizácií a viac ako tisíc miestnych skupín. Zdá sa, že decentralizovaná a nehierarchická organizačná štruktúra združenia Attac je presne ten istý model, ktorý používa Antifa.

Vo februári 2016 deklaroval Medzinárodný výbor Štvrtej (trockistickej) internacionály politické základy globálnych protivojnových hnutí, ktoré rovnako ako Antifa obviňuje kapitalizmus a neoliberálny globalismus z existencie vojenských konfliktov:

"Nové protivojnové hnutie musí byť antikapitalistické a socialistické, pretože každý skutočný boj proti vojne musí byť zároveň bojom za ukončenie diktatúry finančného kapitálu a súčasného ekonomického systému, pretože to sú základné príčiny militarizmu a vojen."

V júli 2017 sa do Hamburgu zišlo viac ako 100 000 sympatizantov Antify a odporcov globalizácie, aby masovo protestovali proti summitu G20. Ľavicové davy vtedy urobili z centra mesta kôlničku na drevo.

Na protestnej akcii nazvanej "G20 Welcome to Hell" (G20 - Vitajte v pekle) sa jedna skupina Antify chválila, že zmobilizovala skupiny Antify z celého sveta:

"Mobilizácia k protestným akciám proti summitu G20 bola pre nás vzácnou príležitosťou k spolupráci s ľavicovými a antikapitalistickými skupinami a sieťami z celej Európy a celého sveta. Zdieľali sme svoje skúsenosti a spoločne sme bojovali, zúčastnili sme sa medzinárodných stretnutí a boli sme pritom napadnutí policajtmi podporovanými armádou. Ale nenechali sme sa zastrašiť, zreorganizoval sme sa a postavili sme sa im znovu na odpor. Hnutie proti globalizácii sa od tej doby zmenilo, ale kontakty, ktoré sme nadviazali, pretrvávajú. Sme aktívni lokálne vo svojich regiónoch, mestách, dedinách a lesoch, ale aj bojujeme za našu vec na nadnárodnej úrovni. "

Spolkový úrad pre ochranu ústavy o tom vo svojej výročnej správe napísal:

"Ľavicové extrémistické štruktúry sa pokúsili posunúť verejnú diskusiu o násilných protestoch proti summitu G20 vo svoj prospech. Distribúciou fotografií a správ o údajne neprimeraných policajných opatreniach sa počas protestov proti summitu G20 snažili vzbudiť dojem, že štát odsudzuje legitímne protesty a potláča ich policajným násilím. A proti takémuto štátu je 'militantný odpor' nielen legitímny, ale aj absolútne nevyhnutný."

Druhá časť tejto série sa bude zaoberať činnosťou Antify v Nemecku a v Spojených štátoch.

Soeren Kern je významný spolupracovník Gatestone Institute so sídlom v New Yorku.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Boris Kollár mal vážnu autonehodu, informoval premiér

Predseda parlamentu, jeho ochrankár aj vodič sú zranení.

Boris Kollár.
Slovensko

Policajti budú kontrolovať dodržiavanie opatrení vrátane zákazu vychádzania

V prípade zistenia porušení bude každý prípad polícia riešiť individuálne. Sankcie zostávajú ako doposiaľ, a to v blokovom konaní do 1 000 eur a v správnom konaní do 1 659 eur.

Ilustračné foto.
Európska únia

Rakúsky armádny imám mal sympatizovať s džihádom. Dostal okamžitý vyhadzov

Odvolaný Sijamhodzic obvinenia z islamizmu rezolútne odmietol. "Nikdy som nezdieľal džihádistické videá na svojej stránke, ani nezdieľam túto ideológiu," uviedol.

Sijamhodžič (vľavo) s bývalým vysokým predstaviteľom pre Bosnu a Hercegovinu Wolfgangom Petrischom.
Slovensko

Pri testovaní uprednostníme občanov z Oravy a Bardejova, povedal Naď

"Posilnili sme počet odberných tímov. Niekde, kde sme mali včera jeden tím, sú dnes dva, aby proces išiel rýchlejšie. Je to spôsobené najmä tým, že máme k dispozícii viac zdravotníckeho personálu," zdôvodnil.

Polovica z radu v Záskalí.