SME
Utorok, 29. september, 2020 | Meniny má Michal, MichaelaKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Ladislav Jakl: Čierny scenár pre Ameriku. Má niekto ružový?

Výsledkom progresívnej hystérie je totálne znevierohodnenie amerického politického systému a jeho inštitúcií v očiach veľkej časti Američanov. A na to nedoplatí Trump, na to doplatí americký štát a všetci Američania.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: SITA/AP)

Spojené štáty americké čaká dramatický až tragický koniec roka 2020 a začiatok roka budúceho. S tým, že dôsledky najbližších drám pravdepodobne budú dlhodobé, ak nie trvalé.

A ako sa v tornáde nadchádzajúcich udalostí budú zmietať USA, bude to mať tvrdé dopady na celý svet, a to vrátane veľmocí, ktoré sa považujú za amerických konkurentov.

Ako možno niečo také takto autoritatívne tvrdiť a nemať pritom stroj času?

Stačí sa dobre pozerať na trajektóriu, po ktorej sa americká politika a americká spoločnosť pohybujú najmenej posledných tridsať rokov, a na gradáciu tejto trajektórie v posledných troch rokoch.

Skryť Vypnúť reklamu

O drámach posledných troch mesiacov ani nehovorím, tie vidí každý denne v priamom prenose, píše Ladislav Jakl v článku uverejnenom na webe Inštitútu Václava Klausa.

Zdržím sa popisu posledných tridsiatich rokov, aj keď aj o tom možno napísať mnohé.

Hlavne o sústavnom, čiastočne spontánnom, významnou mierou však aj premyslene organizovanom pochode progresívnej ľavice americkými inštitúciami, štátnym aparátom, komunálnou politikou, univerzitným životom a predovšetkým takmer celým mediálnym frontom.

Tieto procesy síce nenávratne zmenili celú Ameriku, ale nutne z nich nevyplýva nič konkrétneho zrovna pre október, november, december, január a február, ktoré sú pred nami.

Avšak pre tieto nadchádzajúce mesiace čosi veľmi konkrétneho plynie z dejov, ktoré Amerika na vlastnej koži a celý svet v úlohe zúčastneného diváka zažili posledné tri roky, teda v priebehu prvého prezidentského mandátu Donalda Trumpa.

Skryť Vypnúť reklamu

Progresívna ľavica v minulých prezidentských voľbách porážku neprijala. Už-už sa považovala za monopolného vlastníka celej Ameriky, a zrazu bola tak prekvapená malým zádrheľom na ceste k svetlým zajtrajškom, že ho nebola schopná stráviť.

Pritom stačilo jediné: nechať Trumpa robiť jeho vydarené i menej vydarené kúsky a zatiaľ využiť tri roky k mobilizácii toho najlepšieho vo svojom strede a potichu zbrojiť pre nasledujúci volebný stret. Myslím, že v takom prípade by bývala mala obrovskú šancu na revanš.

Ale to by americká progresívna ľavica nebola americkou progresívnou ľavicou.

A tak namiesto trpezlivej prípravy prevzatia moci o štyri roky neskôr začala okamžite zúriť.

A zúriť spôsobom, ktorý okrem neustáleho okopávania Trumpových členkov mal ešte dva ďalšie, asi už menej zamýšľané efekty.

Skryť Vypnúť reklamu

Jednak tým liberálna ľavica obnažila samu seba ako hysterických, komplotárskych a emóciami zmietaných jedincov, predovšetkým však svojimi kobercovými salvami na prezidenta Trumpa zasiahli samotné piliere, na ktorých stojí americká demokracia a americká štátna idea.

Nemám na mysli len úplne zbytočný, márny, ale hlavne samú podstatu americkej dôvery vo svoju krajinu zasahujúci impeachment, ale aj neustále a každodenné šírenie konšpiračných teórií, podľa ktorých je nenávidený Trump nielen zlým prezidentom, konajúcim kroky, ktoré my by sme robili ďaleko lepšie, ale spolčencom s temnými silami.

A k štátu, ktorý zosobňuje "výsadkár cudzej moci", predsa nie je nutné byť lojálni.

V ten moment už bolo dovolené všetko. Americká progresívna ľavica naučila tú časť spoločnosti, ktorá jej načúva, túto novú paradigmu: toto už nie je váš štát, vy ho nemusíte rešpektovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Tak dlho búšili nielen do prezidenta (čo je úplne legitímne), ale aj na samotnú podstatu americkej štátnej moci, až sa im v očiach významnej časti verejnosti podarilo ju úplne znevierohodniť.

Následky vidíme dnes v amerických uliciach. A ešte uvidíme.

Aj u nás sme zažili snímanie obrazov prezidenta, keď sa jeho názory nepáčili pánovi učiteľovi alebo pánovi riaditeľovi. Výsledkom však nebolo pochopenie žiakov, v čom onen prezident podľa pána učiteľa chybuje, ale to, že nabudúce bude každý žiak podľa svojej vlastnej úvahy rozhodovať o tom, akú autoritu kedy on sám prestane rešpektovať.

Epizóda so školskými obrazmiy či prezidentskou štandardou na Hrade však boli proti Amerike posledných troch rokov obyčajnou selankou.

Výsledkom je totálne znevierohodnenie amerického politického systému a jeho inštitúcií v očiach veľkej časti Američanov.

Skryť Vypnúť reklamu

Na to nedoplatí Trump. Na to doplatí americký štát a všetci Američania.

Len v dôsledku toho, čo sa na americkej politickej scéne dialo posledné tri roky, bolo možné, aby sme dnes videli v tak masovom meradle výrub sôch, ale hlavne výrub naratívu americkej demokracie ako príbehu zhmotnenej odvekej túžby človeka po slobode a poctivosti.

Veď na čom zakladali Američania posledných sto rokov svoj mandát lídra svetovej demokracie, arbitra globálneho poriadku a oprávnenia zasahovať do domácich záležitostí ktorejkoľvek krajiny sveta?

Mohli tvrdiť: máme svoju ústavu a svoju americkú štátnu ideu, odvodenú od otcov zakladateľov a materializovanú v podobe našej štruktúry moci. My máme týchto 200 (210, 220, 230, 240) rokov kontinuálnej demokracie vyrastenej z najušľachtilejších pohnútok. Čo máte vy?

Skryť Vypnúť reklamu

Čo Američania v úlohe svetovej autority číslo jedna majú hovoriť teraz, keď základy, na ktorých postavili svoju vedúcu úlohu našej civilizácie, si samy strhli z podstavcov a nahádzali do riek?

Že majú väčšiu armádu? Trochu málo k oháňaniu sa morálnym nárokom súdiť druhých, riadiť ich a vnucovať im svoju vôľu.

Trochu málo k tomu, aby sa priaznivci veľkej americkej idey nezačali vo svojich krajinách cítiť ako zradené a opustené siroty.

A z toho už pre nadchádzajúce mesiace niečo plynie. Týždne tesne pred prezidentskými voľbami, teda zhruba v októbri, zažijeme veci, ktoré si dnes ešte ani nevieme predstaviť. A to naša predstavivosť počas prebiehajúcich búrok v amerických uliciach značne vzrástla.

To nebudú útoky len na Trumpa.

Schováva sa za prezidentský úrad? Schytá to aj s ním prezidentský úrad a jeho autorita.

Skryť Vypnúť reklamu

Schováva sa za americkú federálnu moc? Schytá to aj federálna moc a jej inštitúcie.

Útok bude totálny, nekompromisný a nebude pri ňom ušetrený nikto. A hlavne pri ňom nebudú ušetrené konštitutívne prvky americkej demokracie.

Týždne po voľbách (november, december) zažijeme ďalší frontálny útok, tentoraz na princíp slobodných volieb. Budú sa spochybňovať výsledky, budú sa nerešpektovať, budú sa prepočítavať, budú sa blokovať. A to všetko v rozmere, proti ktorému bola Florida roku 2000 len slabým odvarom.

Sčítací komisári budú bojkotovať proces overovania, výroky súdov budú ignorovať alebo naopak ich prostredníctvom budú zneplatňované už potvrdené výsledky. Celkový výsledok tak bude spochybnený na celé nasledujúce volebné obdobie.

Ktovie, či v takom momente naozaj prebehne 20. januára inaugurácia, ale ak áno, ešte len to všetko začne.

Skryť Vypnúť reklamu

V prípade, že vyhrá Trump, začnú sa množiť prípady, keď mnohé veľké mestá, a možno aj niektoré celé štáty začnú odopierať poslušnosť centrálnej vláde.

Začnú nerešpektovať pôsobnosť federálnych orgánov na svojom mieste, obštruovat výkon ich právomocí a bojkotovať ich rozhodnutie.

Celistvosť USA bude ohrozená. Uvidíme čosi veľmi podobné, čo Amerika zažila, keď jej časť odmietla uznať výsledky volieb v roku 1860. Všetci vieme, čo nasledovalo.

A ak Trump nevyhrá? Začnú odmietať novú federálnu moc jedinci. Opevnia sa (niektorí obrazne, niektorí doslova) vo svojich domovoch a na svoj pozemok alebo "pozemok" nepustia žiadneho federála. A pretože takých budú milióny, krajina upadne do chaosu. Niektoré základné funkcie verejných inštitúcií budú paralyzované, pretože budú ignorované. A ďalej? Tam už sa bojím dohliadnuť.

Skryť Vypnúť reklamu

Mám jedno veľké želanie. Že sa niekto z vás, milí čitatelia, teraz vzchopí a s použitím vierohodných argumentov napíše, že sa úplne mýlim a že nič také nehrozí.

Nič by mi neurobilo väčšiu radosť.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Európska únia

Moslimovia sa smú klaňať k Mekke počas pracovnej doby, rozhodol švédsky súd

Súd v Malmö tým zrušil rozhodnutie rady mesta Bromölla, ktorá vlani modlitby počas práce výslovne zakázala. Zákaz bol mierený na všetky vyznania, obmedzoval však predovšetkým ortodoxných moslimov, ktorí sa modlia na koberčeku až päťkrát za deň.

Modlitba väzňov podozrivých zo spolupráce s Talibanom.
Slovensko

Od októbra výrazne sprísnime opatrenia. Krízový štáb navrhuje aj vyhlásenie núdzového stavu

Športové, kultúrne, spoločenské, ale aj cirkevné podujatia budú zakázané. Obmedzia sa počty ľudí v obchodoch. Rúška na školách pokračujú, znovu sa zavedú v exteriéri, ak je odstup menší ako dva metre.

Predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) a hlavný hygienik Ján Mikas.
Slovensko

Sme rodina, SaS a Za ľudí podporujú úpravu trestov pri držbe marihuany, pre OĽaNO to nie je témou

Tému dekriminalizácie marihuany otvorila europoslankyňa Nicholsonová. Čaputová sa vyjadrila, že otvorenie diskusie na túto tému podporuje.

(ilustračné foto)
Slovensko

Vulgarizmy nepatria do úst poslancov, ministrov ani premiéra, myslí si politológ

Blaha najprv v pléne označil Matovičovu manželku za „bielu kobylu", premiér zas hovoril o tom, že Blaha mydlil barana. Blaha sa neskôr ospravedlnil.

Ľuboš Blaha počas hodiny otázok.