VATIKÁN - Pápež František odsúdil rozhodnutie tureckého prezidenta, ktorý v piatok formálne premenil ikonický chrám Hagia Sofia v Istanbule na mešitu.
Na Námestí svätého Petra v nedeľu vyhlásil, že ho tento krok "veľmi bolí".
Len niekoľko hodín po tom, čo najvyšší správny súd v Turecku anuloval rozhodnutie vlády z roku 1934, ktoré z niekdajšieho byzantského chrámu a mešity spravilo múzeum, Recep Tayyip Erdogan podpísal dekrét o odovzdaní Hagie Sofie pod správu tureckého Riaditeľstva pre náboženské záležitosti.
Erdogan, ktorý je zbožný moslim, vyzýval na zmenu charakteru budovy, a to aj napriek vlne medzinárodnej kritiky.
"Moje myšlienky (smerujú) trochu ďalej, do Istanbulu. Premýšľam nad Hagiou Sofiou a som hlboko zarmútený," povedal pápež a ďalej už túto otázku nerozvádzal.
Hlava rímskokatolíckej cirkvi sa k tejto problematike vyslovila v podobnom duchu ako Svetová rada cirkví (SRC), ktorá v sobotu vyjadrila nad tureckým rozhodnutím "zármutok a zdesenie".
SRC so sídlom v Ženeve, združujúca zhruba 350 kresťanských cirkví, pritom zdôraznila, že svetoznáma Hagia Sofia je už od roku 1934, keď bola premenená z mešity na múzeum, "miestom otvorenosti, stretávania sa a inšpirácie pre ľudí všetkých národov a náboženstiev".
Erdogan ešte v piatok večer oznámil, že prvé modlitby sa v chráme uskutočnia už 24. júla, píše server idnes.cz.
Chrám v súčasnosti funguje ako múzeum, ktoré v ňom vzniklo v tridsiatych rokoch.
Súd skúmal premenu chrámu Božej múdrosti z mešity na múzeum, ktorým sa táto symbolická pamiatka stala v rámci sekulárnych reforiem zakladateľa moderného tureckého štátu Mustafu Kemala Atatürka.
"Bolo rozhodnuté o tom, že Hagia Sofia ... sa opäť otvorí k modlitbám," uviedol Erdogan.
V prejave povedal, že Turecko má ako zvrchovaný štát na takéto rozhodnutie plné právo. Prvý modlitby sa v mešite majú uskutočniť 24. júla, aj potom ale zostane pamiatka ďalej otvorená pre všetkých turistov bez ohľadu na vyznanie.
Monumentálny kresťanský chrám, v ktorom boli korunovaní byzantskí cisári, sa zmenil v mešitu po dobytí Konštantínopolu (dnešného Istanbulu) osmanskými vojskami v roku 1453.
Ako moslimská svätyňa potom slúžil takmer 500 rokov a počas tejto doby k nemu boli pristavené štyri minarety. Vnútri potom boli zakryté mozaiky s kresťanskými motívmi, ktoré boli odkryté potom, čo sa pamiatka zmenila na múzeum.
Organizácia UNESCO, v ktorého zozname kultúrneho dedičstva Hagia Sofia figuruje od roku 1985, vyjadrila v niekoľkých listoch tureckej vláde znepokojenie ohľadom plánovaných zmien a vyzvala Ankaru k dialógu pred akýmkoľvek rozhodnutím, ktoré by zmenilo charakter pamiatky.
"Je poľutovaniahodné, že turecké rozhodnutie nebolo predmetom dialógu či predchádzajúceho upozornenia," uviedla v piatok generálna tajomníčka organizácie OSN Audrey Azoulayová.
Podľa nej by mali turecké úrady o celej veci otvorene komunikovať, aby nedošlo k poškodeniu "univerzálne hodnoty mimoriadnej pamiatky", ktorej ochranu hodlá výbor UNESCO posúdiť na svojom ďalšom zasadnutí.
Zmenu štatútu pamiatky, ktorá je zapísaná v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, kritizovali Spojené štáty, Grécko či pravoslávni kresťanskí lídri.
Nacionalistické a náboženské skupiny sa však dlho usilovali o jej premenu naspäť na mešitu, zatiaľ čo ostatní veria, že by mala zostať múzeom na znak kresťanskej a moslimskej solidarity.
