SME
Utorok, 29. september, 2020 | Meniny má Michal, MichaelaKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Marián Kechlibar: Problém 49/51

O polarizácii a tesne dopadajúcich voľbách, ako boli nielen tie posledné v Poľsku.

Prezident Andrzej Duda s manželkou.Prezident Andrzej Duda s manželkou. (Zdroj: TASR/AP)

Poľské voľby dopadli tesným víťazstvom súčasného prezidenta Dudu nad varšavským primátorom Trzaskowským.

Je zaujímavé, že Duda je v postkomunistickej ére len druhým poľským prezidentom, ktorému sa podarilo obhájiť mandát.

Komorowski prehral, ​​Wałęsa prehral, ​​Kaczyński zahynul pri leteckej havárii, len Kwaśniewski dokázal v roku 2000 vyhrať znova, a to dokonca v prvom kole.

Reakcie sú očakávateľné. Niektorí oslavuje, iní vyhrážajú presťahovaním do Českej republiky (naozaj!).

Nuž, ako obvykle. Ale pomer 51:49, ktorým voľby zase raz skončili, je tak trochu nanič. Druhé kolá dopadajú podobne tesným pomerom častejšie, píše Marian Kechlibar v článku uverejnenom na jeho webe kechlibar.net.

Skryť Vypnúť reklamu

Naše (české) posledné prezidentské voľby skončili skoro presne rovnakým pomerom hlasov ako poľské, súdom zrušené druhé kolo rakúskych volieb roku 2016 ešte tesnejšie.

Pritom je nápadné, že v prvých kolách tých istých volieb bol medzi kandidátmi značný odstup (PL: Duda 43%, Trzaskowski 30%, CZ: Zeman 39%, Drahoš 27%, Ö: Hofer 35%, Bellen 21%), čo naznačuje , že v druhom kole voľby veľa ľudí hlasovalo skôr proti nejakému kandidátovi než pre toho svojho.

Musím povedať, že vo mne hlodá pocit, že takýto systém nie je úplne OK a že by bolo na mieste ho nejako "vylepšiť". Keby to bol motor, určite sa v ňom už vŕtajú inžinieri, aby nerobil také rany.

Hlavný negatívny dôsledok je hlúpa, blbá polarizácia medzi pozíciami, ktorú veľa ľudí ani nezastáva, len sú do nich nahnaní logikou zápasu o moc.

Skryť Vypnúť reklamu

Veľa v poslednom čase píšem o cancel culture a myslím si, že nie je úplná náhoda, že je tak silná práve v anglosaskom priestore.

Tie systémy dvoch strán, ktoré sú pre anglosaské poňatie demokracie typické, degenerujú politickú súťaž na niečo medzi športovým zápasom a vojnou.

Potom nie je divu, že na Twitteri narážate na intelektuálnych rowdies, ktorých hlavnou zábavou je vymlátiť dušu z niekoho, kto nešťastnou náhodou zablúdil do ich sektoru.

Keď sledujete tie politické boje v médiách, máte dojem, že národy sa rozdelili do znepriatelených, znenávidených kmeňov, ktoré sa jedného dňa pustia do občianskej vojny.

Pritom to tak nie je; tie skutočne radikálne postoje zastáva len niekoľko percent ľudí a medzi nimi je niečo, čo autori štúdie "Hidden Tribes" nazvali vyčerpaná majorita.

Skryť Vypnúť reklamu

Ten termín je neuveriteľne výstižný a stavil by som sa, že pri jeho prečítaní teraz väčšina čitateľov pokývala hlavou: to som predsa ja!

V reálnom svete tvorí obyvateľstvo niečo ako spojité spektrum a je politicky rozhádzané po celej mape. Ak sa bavíte s ľuďmi, narazíte napríklad na liberála, ktorý chce obmedziť imigráciu z Afriky, národovcov, ktorý má rád gayov, ochrancu životného prostredia, ktorému rodová politika lezie krkom, alebo aj ľavičiara, ktorý podporuje právo držať a nosiť zbrane.

Jednotliví ľudia do tých jednoduchých, stereotypných straníckych škatuliek zas tak veľmi nezapadajú.

Ale voľby ich nútia obliecť nejaký dres a v prípade binárnej voľby sú tie dresy len dva. A niektorí sa s tým dresom tak stotožnia, že začnú druhú stranu naozaj nenávidieť a predstavovať si ju ako diablov na pochode.

Skryť Vypnúť reklamu

Ani v Čechách voči tomu nie sme imúnni. Už v roku 2013 pred druhým kolom historicky prvej priamej prezidentskej voľby bolo nápadné, akej hystérii ľudia prepadali. Rok 2018 bol ešte horší.

Toto je veľká dizajnová chyba.

Prístup "víťaz berie všetko" ide proti základnému princípu demokracie, ktorým je reprezentácia rôznych názorov.

1:0 je síce technicky vzaté tiež reprezentácia, ale strašne hrubá. Zisky a straty sú príliš veľké, hrá sa o neúmerne vysoké stávky.

Kto prehrá, hoci len o pár hlasov, prišiel o veľa. Porazená strana sa potom má tendenciu mstiť v rámci inštitúcií, kde má prevahu, čo sú v tom anglosaskom svete napríklad univerzity, ale šíri sa to aj inam.

Schválne by ma zaujímalo, koľko ľudí môže dnes vo Varšave v pokoji povedať pri firemnom obede, že volili Dudu.

Skryť Vypnúť reklamu

Ďalšie negatívum je, že do takého súboja vstupujú prvky "kultúrnej vojny" a adekvátne sa vyhrocujú.

Teraz v Poľsku to boli otázky ako potratov, LGBT a pod. Hlavní dvaja protikandidáti sa od seba chcú odlíšiť čo najviac, takže zaujímajú úplne razantné protiľahlé postoje, ktoré pritiahnu maximum mediálnej pozornosti.

A ten, kto vyhrá, je potom zaviazaný ten program realizovať. Čo tiež môže znamenať realizáciu extrémnej pozície v niečom, u čoho by širšia verejnosť dala prednosť nejakému kompromisu.

Potom to za päť rokov zmenia, voľby dopadnú o pár percent inak, a dôjde k prudkému prepólovaniu.

Je to ako držať jednu ruku v horúcej vode a druhú v ľadovej - teoreticky dobrý priemer, prakticky utrpenie.

Toto je zle fungujúci mechanizmus a myslím, že by stálo za to uvažovať nad tým, ako ho vylepšiť.

Skryť Vypnúť reklamu

U niektorých otázok je nutné sa s binárnym charakterom hlasovania zmieriť. Nemožno napríklad byť aj nebyť členom EÚ, alebo byť napoly monarchiou a napoly republikou.

Pri prezidentskom úrade by som si však vedel predstaviť mechanizmy, ktoré vôľu voličov rešpektujú trochu viac.

Napríklad by sme mohli mať len jednokolové voľby s tým, že ak nikto nezíska vyše päťdesiat percent hlasov, rozdelí sa funkčné obdobie medzi niekoľko najúspešnejších kandidátov. Napríklad medzi troch najlepších, s prípadnými dodatočnými podmienkami, napr. aby ten tretí mal aspoň desať percent.

A každý by si na tom Hrade odkrútil pomernú časť času, podľa toho, koľko percent hlasov dostal. Jeden tri roky, druhý dva.

Toto nie je technicky až tak veľký problém zariadiť, pretože v krajinách ako ČR alebo Poľsko prezident nezodpovedá za dlhodobé projekty typu výstavby diaľničnej siete. (USA alebo Francúzsko, kde má prezident exekutívnu moc, sú iný oriešok.) Výhody ale vidím veľké.

Skryť Vypnúť reklamu

Jednak by nikto nebol nútený voliť "menšie zlo"; ale hlavne by takýto volebný model generoval ďaleko lepších kandidátov.

Zrazu by totiž ten človek musel predať sám seba a svoje myšlienky, nie len to, že v druhom kole snáď dokáže dať dohromady o trochu širšiu koalíciu než jeho oponent.

Prestalo by sa vyplácať zákulisné taktizovanie a hľadanie nepríliš výrazných osobnosti, ktorých hlavnou výhodou je to, že nasierajú menej ľudí.

Väčšiu šancu uspieť by mali ľudia, ktorí sú osobnosti skutočné.

Ďalšie výhody? Veľká časť voličov by tiež bola aspoň po nejaký ten rok či dva hore reprezentovaná niekým, o koho naozaj stoja, nie len niekým, koho volili s kolíčkom na nose.

A keďže by jednotliví uchádzači súťažili s viacerými protikandidátmi, nenavádzalo by ich to do binárnych situácií "ja som anti-Zeman, anti-Duda, anti-Hofer".

Skryť Vypnúť reklamu

Malo by to jednu nevýhodu: víťaz by nemohol príliš oslavovať. Jeho zisk by nebol absolútny, žiadny Džingischán triumfálne prehliadajúci zástupy kvíkajúcich a pokorených nepriateľov.

Ale za seba hovorím, že bez toho by som sa ako volič pokojne obišiel. Chvíľku si to človek užije, ak jeho strana vyhrala, ale tá dlhodobé negatíva za to nestoja.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Kresťanstvo

Kardinál Pell sa vráti do Ríma, oznámila jeho hovorkyňa

Pell, ktorý od svojho prepustenia z väzenia, kde strávil rok, žil v kňazskom seminári v Sydney, pápežovi Františkovi v súvislosti s tým, že kardinála Becciu primäl k odstúpeniu, poďakoval a zagratuloval mu.

Kardinál George Pell.
Slovensko

Pribudlo 231 infikovaných, počet úmrtí pacientov stúpol na 45

Laboratóriá urobili v pondelok 2 561 testov.

Ilustračná fotografia.
Európska únia

Moslimovia sa smú klaňať k Mekke počas pracovnej doby, rozhodol švédsky súd

Súd v Malmö tým zrušil rozhodnutie rady mesta Bromölla, ktorá vlani modlitby počas práce výslovne zakázala. Zákaz bol mierený na všetky vyznania, obmedzoval však predovšetkým ortodoxných moslimov, ktorí sa modlia na koberčeku až päťkrát za deň.

Modlitba väzňov podozrivých zo spolupráce s Talibanom.
Slovensko

Od októbra výrazne sprísnime opatrenia. Krízový štáb navrhuje aj vyhlásenie núdzového stavu

Športové, kultúrne, spoločenské, ale aj cirkevné podujatia budú zakázané. Obmedzia sa počty ľudí v obchodoch. Rúška na školách pokračujú, znovu sa zavedú v exteriéri, ak je odstup menší ako dva metre.

Predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) a hlavný hygienik Ján Mikas.