BRUSEL - Dvadsaťsedmička bude deliť miliardy eur, Maďari hrozia vetom. Babiš naznačil vôľu k dohode, trvá ale na úprave kritériá nezamestnanosti. To podľa neho Česku škodí, píše Iveta Křížová v článku uverejnenom na serveri lidovky.cz.
Prísne hygienické opatrenia, pracné hľadanie kompromisu, prehliadka vlastných ambícií aj opatrná vôľa k ústupkom. Obraz Bruselu najbližších dní.
Únijná metropola totiž zajtra po mesiacoch koronavírusovej izolácie zažije prvú schôdzku lídrov dvadsaťsedmičky. "Živú", osobnú. A hneď tú kľúčovú.
Jej cieľ je jasný: pokúsiť sa nájsť jednomyseľnosť o budúcom sedemročnom rozpočte bloku a s ním spojenom balíku 750 miliárd eur pre oživenie ekonomík zasiahnutých pandémiou.
Otázniky však visia nad výsledkom, ktorý očakávajú tento víkend len nadšení optimisti.
Európski politici medzi nich napospol nepatria, napriek tomu v posledných dňoch vypúšťajú prvé lastovičky naznačujúce závan ochoty k dohode.
"Budeme tolerantnejší a nebudeme všetko odmietať," povedal LN zdroj blízky českej vládnej delegácii, ktorá pod vedením premiéra Andreja Babiša (ANO) bude Česko na summite zastupovať.
Predseda vlády však naďalej trvá na úprave kritérií pre rozdeľovanie miliárd na obnovu európskych ekonomík.
Kritizuje predovšetkým fakt, že sa má výrazne zohľadňovať výška nezamestnanosti za roky 2015 až 2019, čo nezohľadňuje dopad pandémie.
Požaduje naopak väčší dôraz na kritérium poklesu HDP.
Podobu rozdeľovanie peňazí napáda okrem Česka aj Luxembursko a Malta, posun smerom k českému záujmu naznačilo aj Rakúsko a Nemecko, ktoré spolu s Francúzskom stálo pri zrode plánu obnovy.
"Chceme rozpočet férový pre všetky členské štáty. Zatiaľ máme stále výhrady ku kritériu nezamestnanosti. Vadí nám principiálne, je to výhodne nastavené pre menšinu štátov. Celkovo preto musí mať menšiu váhu," povedala LN štátna tajomníčka pre európske záležitosti Milena Hrdinková.
Nové delenie
Pred samotným rokovaním únijných špičiek predseda Európskej rady Charles Michel pôvodný plán Európskej komisie upravil, ani jeho návrh však nemá veľkú šancu cez víkend uspieť.
Kým celkový objem rozpočtu na obdobie rokov 2021 až 2027 Michel znížil z 1,1 bilióna eur o viac ako dve desiatky miliárd na 1,074 bilióna, trištvrťbilionový fond nechal bez zásadných zmien.
Českým požiadavkám naproti ide aspoň rozdelenie balíka grantov na dve časti: 70 percent ich bude v rokoch 2021 a 2022 pridelených podľa parametrov navrhnutých EK, zvyšných 30 percent sa v roku 2023 rozdelí podľa reálneho poklesu HDP zapríčineného krízou.
Proporcionalita 70 ku 30 napriek tomu ešte pre Česko, ktoré by si novým návrhom polepšilo o 2,4 miliardy eur, nie je prijateľná.
"Ide síce o správny smer, ale náš problém to úplne nerieši. Sedemdesiatpercentný vplyv starej nezamestnanosti je veľký, s tým nesúhlasíme. Preferovali by sme 50 k 50," povedal LN zdroj.
Na väčšom podieli kritéria nezamestnanosti v posledných piatich rokoch by zarobili južné európske štáty, najmä Španielsko (17,7% nezamestnanosť), Taliansko (11,1%), Grécko (21,3%) a Portugalsko (9,3%), skrátka by neprišlo ani Poľsko (5,2%) a Slovensko (8,3%).
Naopak pre Čechy s 3,2-procentnou nezamestnanosťou je to nevýhodné.
Česko ale zďaleka nie je najväčším problémom Charlesa Michela. Tým je takzvaná šetrná štvorka (Holandsko, Rakúsko, Dánsko a Švédsko), teda štáty usilujúce o zmenšenie balíka peňazí.
Tŕňom v oku im je najmä veľký podiel grantov. Na tie by podľa Michela malo z 750 miliárd eur pripadnúť 310 miliárd.
Proti znižovaniu objemu sa však okrem južných štátov vyslovila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorej krajina bloku od júla predsedá, a skorá dohoda je preto pre ňu zásadná.
Nevylúčila však, že k finálnej zhode bude ešte potrebná ďalšia vrcholná schôdzka.
Ďalším jablkom sváru je podmienka prístupu k únijným peniazom. Tá sa opiera o dodržiavanie princípov demokracie a právneho štátu, ktoré je podľa EK v Poľsku či Maďarsku pochybné.
Maďarský premiér Viktor Orbán ale varoval, že návrh, ktorý by čerpanie financií podmieňoval "európskymi hodnotami", bude vetovať. Česko s touto podmienenosťou nemá problém.
"Je potrebná jednomyseľnosť, tak pripomeňme jadro"
Hoci české veto si nepraje verejnosť ani snemovňa, opozičná ODS vyzvala premiéra, aby využil jednomyseľnosti a presadil zaradenie jadra medzi takzvané čisté zdroje.
"Má teraz ešte príležitosť si to dohodou o dohode budúcej vynútiť. Pretože potom už je to len o dobrej vôli," poznamenal pre LN europoslanec Alexander Vondra (ODS).
Označenie jadra za nízkoemisný zdroj totiž ovplyvní cenu pôžičiek, ktorú Česko potrebuje na dostavbu jadrovej elektrárne Dukovany.
"My sme však nikdy nechceli, aby sa jadro financovalo z európskych peňazí. To musí financovať investor, v EÚ si nie je pre čo ísť," povedal LN vládny zdroj s tým, že Európska komisia súhlasí, že ČR potrebuje posilniť jadro v energetickom mixe.
"Ani EK však nezabráni negatívnym reakciám mimovládnych organizácií jednotlivých krajín," dodal zdroj.
Bruselské rokovania budú podľa politikov dlhé a tvrdé, aj s ohľadom na blížiace sa voľby v niektorých štátoch, v jednom si však Česko môže vydýchnuť: čerpanie peňazí nebude prepojené s migračným paktom, ako sa ešte pred pár dňami šepkalo v kuloároch Európskej komisie.
"Téma migrácie do rozpočtových debát teraz vôbec nerezonuje," potvrdil LN zdroj.
Lídrov čaká summit s obmedzením sprievodu a bez podaní rúk
- Budova Európskej rady v Bruseli ožila prvýkrát od februára prípravami summitu. Jej rozmery budú skromnejšie než obvykle. "Namiesto obvyklých až 19 členov sprievodu bude teraz povolených najviac šesť," priblížil novinárom zmeny únijný činiteľ zodpovedný za technickú prípravu summitu.
- Politici nebudú zasadať pri tradičnom okrúhlom stole v konferenčnej sále budovy Europa.
- Pre spoločné rokovania lídrov a ich poradcov sa na rozdiel od bežných summitov chystá vôbec najväčšia miestnosť, ktorá má plochu siedmich priestranných štvorizbových bytov. Obvykle sa používa pre rokovania delegácií únijných štátov a ďalších krajín a je vybavená až pre 330 ľudí.
- Lídri tiež budú musieť dodržiavať bezpečnú vzdialenosť 1,5 metra. Pokiaľ však charakter rokovania nedovolí ju rešpektovať, budú si musieť nasadiť rúška.
- Očakáva sa, že veľkú časť summitu budú tvoriť dvojstranné a skupinové rozhovory v menších miestnostiach, kde sa lídri budú snažiť zblížiť zatiaľ v niektorých ohľadoch veľmi rozdielne pohľady.
- Kvôli obmedzeniu počtu účastníkov nebudú mať na summit prístup médiá, s ktorými budú ako v posledných štyroch mesiacoch politici hovoriť prostredníctvom videokonferencií. Diplomati sa pritom zhodujú, že pre samotné rokovania politikov o kľúčových témach, ako je fond obnovy a budúci sedemročný rozpočet EÚ, je osobné stretnutie nenahraditeľné.
zdroj: lidovky.cz
iveta Krížová
